Každú nedeľu na DAV DVA prinášame ukážku zo sveta poézie. Vyberá spisovateľ Goran Lenčo v seriále NOVOMESKÉHO NEDEĽA (názov na počesť debutu a jeho autora).
MATKE
Fraňo Kráľ
Pretrpené chvíle v odplávanom detstve
nerobia si v mysli nárok na ozvuky,
spomienky tu kysnú ako na náceste
pomaly a ťažko v póroch čiernej múky.
Sedmoro nás bolo, sedem hladných hrdiel,
a vám len dve vlastné ruky pomáhali,
sedem ste nás mali, siedmich detí kŕdeľ,
a vy ste sa sama s nami pretĺkali.
Ustaranou tvárou, zatvrdnutou dlaňou
jednostaj len biedu bolo treba strašiť,
v ustaranej tvári, v zatvrdnutej dlani
nemohla sa láska nikdy usalašiť.
Sedem ste nás mali, siedmich detí kŕdeľ –
mladosť naša bola otupná a siná,
sedmoro nás bolo, sedem hladných hrdiel –
mamka, mamka moja, nie, vy nie ste vinná!
Národný umelec Fraňo Kráľ (1903 –1955) patrí k najautentickejším a literárne najkvalitnejším slovenským predstaviteľom tzv. socialistického realizmu. Jeho známe, široko čítané prózy ako Jano či Čenkovej deti sa dostali do učebníc a už navždy poslúžia ako desivé svedectvo, nezmieriteľná obžaloba a trvácne memento o chudobe, biede, vykorisťovaní človeka človekom a túžbe po sociálnej spravodlivosti i boja za ňu. Aj keď sa ťažisko jeho záujmu postupne presúvalo k prozaickým dielam, prechodne i k dráme, svoju literárnu dráhu začínal ako básnik. I do poézie pretavil svoje osobné skúsenosti neľahkého detstva a dospievania v ťažkých spoločenských pomeroch proletariátu. Zo svojej mladosti si odnáša i podlomené zdravie, ktoré mu výrazne skrátilo život. Hoci dokonca aj niektorí kolegovia-davisti mi vytýkali angažovanosť na úkor umeleckosti, tie najlepšie Kráľove básne patri k výbornej lyrike, ako dokladajú jeho priebojné a precítené verše.
Báseň je zo zbierky Pohľadnice (1936). Pri príležitosti Dňa matiek som sa namiesto tradične sentimentálnych a sladkobôľnych veršov, hoc i úprimne mienených, ktoré by sa od takéhoto sviatku čakali, rozhodol siahnuť po týchto doslovných, takmer sa žiada povedať lapidárnych, veršoch, ktoré priamo reflektujú básnikove detstvo. Autor si vystačí s minimom básnických obrazov, tentoraz dáva prednosť priamej výpovedi. V tom, a najmä v záverečnej pointe, je ohromujúca sila i svedectvo lásky.
