Zdieľaj článok:
Herec a tanečník Peter Batthyány v relácii Pavla Kapustu NA PALETE tvrdo skritizoval kapitalizmus, zbierky na zbrojenie, progresívny extrémizmus, vyberáme niekoľko citátov. Redakciu DAV DVA špeciálne zaujali jeho citácie smerom k socialistickej spoločnosti. Herca „prebudila“ covidová éra, keď bol postihnutý existenčnými problémami.
- Ja si neviem predstaviť zbierku na náboje. Každý jeden náboj je smrť. Som proti akémukoľvek násiliu, akejkoľvek vojne. Na jednej strane sa hovorí, že tamtá strana chce zožrať celú Európu, ale čo chceme my, Európania?
- Bolo obdobie, keď sme sa vedeli mať dobre, zabávať spolu, žiť spolu, existovať. Máte pocit, že v tom období neboli homosexuáli a lesbičky? Mali ste pocit, že boli zvrhlí, zlí, bezcharakterní? A teraz mi povedzte, môže to nejako prospieť inak orientovaným, keď ich zaraďujú do LGBT, genderizmu či ako sa to volá? Tým normálnym homosexuálom to škodí, a rovnako to škodí aj nám heterosexuálom.
Na otázku, čo bolo horšie, či socializmus alebo súčasný stav odpovedá:
- Žijeme v totálnej anarchii, porucha úplne všetkého. Počas normalizácie sme od pondelka do piatku pracovali, soboty a nedeľe, ak neboli pracovné soboty, sme sa mohli venovať svojim rodinám. Budovalo sa na 100 a 150 percent, vedeli sme, že všetko je inak, ale čuduj sa svete, zrodila sa Petržalka, kopec bytov, a nielen v Bratislave, ale aj v iných mestách vznikali fabriky, bola práca, ľudia svoje deti posielali do škôl, kde nemuseli platiť učebnice, platiť za školu, za obedy nejaké 2-3 koruny. … Na konci v škole bol na jednej strane zubár a lekár, a keď som tam došiel, tak som za nič neplatil, lebo to platil štát. My sme pracovali, do štátu sme dávali peniaze, štát bol v prebytku ako Československo, takže „zle sa mi na toto spomína.“ Že, do každého dvora mohol vliezť, kde chovali prasiatka, sliepky, boli vajcia, boli syry a ľudia sa mali k sebe milo, tešili sa z návštev, priateľstiev, robili sa guláše. A nikto neriešil nič. Akurát, museli si dávať pozor, či povedia sprostý vtip na ten hnusný socializmus. No dnes ich môžeme hovoriť, a nič sa nám nestane? A sme pri tej normalizácii.
- Ja verím v tom, že náš národ nevymrie, pokiaľ budeme odkazy otcov a starých otcov odovzdávať našim deťom a s láskou.
POZRI AJ: Prosperujúce národné podniky v ČSSR: O čo všetko sme prišli po roku 1989?
