Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Úryvok z rozsiahlejšej eseje prof. Jaroslava Husára Potreba hospodárskeho ideálu spoločnosti

Po roku 1989 sa naši kontaminovaní ekonómovia (Ivan Mikloš, Richard Sulík, ) očarili nejasnými ekonomickými pojmami (default, swap, finančná páka). Ich zlyhanie, aj formy a spôsoby prejavu zlyhania kapitalizmu, som literárnejšie ilustroval, naznačil faktami, ktoré som uviedol v úvode tejto štúdie.

Ekonóm však potrebuje konkrétnejšie fakty. V septembri 2008 bol svet svedkom bezprecedentného útoku na finančnú štruktúru, ktorú považoval celý Západ predchádzajúcich 50 rokov za samozrejmú. Celý systém sa po mnohých otrasoch ocitol v troskách. Zdalo sa, že každý deň priniesol novú katastrofu. Počas púhych troch týždňov sa v roku 2008 zrútil skalný stúpenec amerického bankovníctva, Lehman Brothers; poprední americkí poskytovatelia hypoték, Fannie Mae a Frederic Mac, boli zoštátnené; AIG, najväčší svetový poisťovateľ, padol na kolená a samotná jeho existencia bola spochybnená (na záchranu dostala spoločnosť od americkej vlády 85 mld. dolárov). Ale pozrime si aj finančnú kolísku Anglicko. V roku 2009 činila finančná výpomoc bankovým obrom Lloyds TSB a Royal Bank of Scotland viac ako 1,4 biliónov dolárov (850 miliárd libier). Kvôli tomu všetkému sa miliardy na burzách presunuli z New Yorku do Londýna, Reykjaviku a väčšiny miest medzi nimi, čo ohrozilo príjmy a úspory miliónov ľudí. Toto sú jasné dôkazy nerešpektovania zákona obehu peňazí, ktorému už Kopernik venoval veľkú pozornosť.

Akokoľvek boli tieto udalosti (musel som ich takto zaznamenať pre pamäť) výnimočné v svetovom hospodárstve ba až kataklyzmatické, v tejto úvahe sa nebudem zaoberať dôvodmi tejto otrasnej a nečakanej finančnej krízy, priam katastrofy. Zdôrazniť chcem to, že tento krach svet ohromil. Ba rovnako ako cunami, ktoré sa zjavia akoby odnikadiaľ a zanechajú po sebe smrť a skazu, boli udalosti z roku 2008 nevyhnutným dôsledkom  porúch, priam posunov „tektonických dosiek ekonomiky“, ktoré ležali  nepozorovane  pod zdanlivo stojatými finančnými vodami, na ktorých sa západné hospodárstvo už polstoročia v pokoji plavilo.

„Podmorské ekonomické dosky“ si tvorcovia hospodárskej politiky nevšimli, inak by finančná kríza, ktorá vznikla v roku 2008, mohla byť miernejšia. Tento obrovský kolaps bol vyvrcholením a predovšetkým dôsledkom omylov politikov, ich neznalosti ekonómie, ktorú obohatili slovenskí ekonómovia už po roku 1940. Pre ekonóma je nepochopiteľné, že mnohé vlády sveta  túto chybnú politiku udržujú stále, akoby boli voči skúsenostiam a skutočným príčinám rozvratu z roku 2008 slepé. Hovorí o tom aj programové vyhlásenie našej vlády v roku 2020. Nemôžem neuviesť hádam ešte zásadnejší fakt, že by bolo mylné pozerať na to čo sa stalo ako na akúsi náhodnú, izolovanú a uzatvorenú ekonomickú epizódu. Ekonomická moc prechádza, prešla z jednej na druhú stranu, zo západu na východ.

Budem teraz možno prísny, ale úvaha si to žiada povedať. Hlavnú vinu nesú ekonómovia. Plynie to z úvah o našich ekonómoch a aj gigantoch ekonómoch. Tí sa dokázali postaviť zlu. Nielen Briška, Karvaš, Pavlenda, Sojka, ale aj Keynes. Už objavy N. Teslu využila banka JP Morgan a ožobráčila autora. Aj dnes je jediným víťazom. O tom, kto má vojenskú a politickú moc rozhoduje globálny finančník. Kedysi mal západ všetko; peniaze, politickú moc, vojenskú moc; vedel, kam chce isť, a mal schopnosť sa ta dostať. Platilo to 500 rokov či už ide o Portugalsko, Španielsko, Holandsko či Anglicko. Po druhej svetovej vojne sa dominancia presunula do USA. Piliere rastu USA sú dnes vyčerpané. Je tu vzostup „zvyšku sveta“ (pojem, ktorý v USA uvádza ešte aj systém národných účtov). Hlavne Čína a Rusko. Rusko, ktoré ako prvé vypustilo do kozmu Sputnik 1 v roku 1957 a ako prvé malo kozmonauta J. Gagarina (1961), čo prekvapilo aj prezidenta Kennedyho, ktorý potom vyslovil vetu: „Rozhodli sme sa letieť na Mesiac… . Chceme dokázať viac“.

Vrátim sa však k ekonomickým problémom. V júni 2009 Barney Frank, predseda výboru snemovne pre finančné služby (the House Financial Services Committee), ktorý je zodpovedný aj za dohľad nad finančnými službami. T. j. sektorom cenných papierov, poisťovníctvom, bankovníctvom a bývaním, prehlásil: „Manažment má voči svojim akcionárom povinnosť dozerať na znižovanie rizika spoločnosti.“ Sám asi zabudol, že mal na to pamätať a nemali by toľko skrachovaných domácností neschopných splácať hypotéky. Pripomeniem dva „ekonomické pojmy, ktoré zatriasli kapitalizmom.“

Problémom nie je to, že kapitalizmus zlyháva,
problémom je to, že stále slúži svojmu účelu.

Virálny status z FB

Hodnota podniku

Uvedený zdanlivo nevinný výrok dokazuje zásadné nepochopenie štruktúry kapitálu, dôležitého rozdielu medzi úlohou držiteľa dlhu (debt holder) a držiteľom vlastného kapitálu (equity holder), čo nakoniec prispelo  k finančnej kríze v roku 2008. Aby som čitateľa aspoň čiastočne informoval, musím napísať toto (viac v mojej knihe Aj ekonómia je veda) . Západ si zakladá na pojme hodnota spoločnosti (abstraktný pojem). Na to je potrebné pochopiť pojem hodnota podniku (enterprise value). Hodnota podniku (EV) je výška ceny spoločnosti , ktorá sa vypočíta ako súčet očakávanej hodnoty vlastného kapitálu (EQ) a očakávanej hodnoty dlhu (ED), teda: 

EV = EQ + ED

Finančná páka

Druhý pojem je finančná páka. Finančná páka je podstatou úverovej krízy. Povedané jednoducho, zhruba. Finančná páka je vypožičanie si, avšak s tým, že obyčajná pôžička sa povyšuje na „trochu vyššiu úroveň“. Povedzme, že si chcete kúpiť aktívum A (dom). Stojí 100 eur. Vezmete si kapitál, t. j. peniaze a kúpite si ho za 100 eur. Hodnota aktíva však stúpne na 110 eur. Keď ho predáte zarobíte na ňom 10 eur, teda známe ROE (návratnosť kapitálu, významný ukazovateľ) je 10 %. Povedzme, že Vám brat (niekto) požičia 100 eur a Vy si kúpite 2 jednotky aktíva A. Dve aktíva, ktoré držíte (teda Vaše portfólio), stúpnu z 200 eur na 220 eur. Aktíva predáte za 220 eur a splatíte bratovi 100 eur, ktoré dlhujete. S touto finančnou pákou vyrobíte teda 20 eur. Bez nej by to bolo iba 10 eur. Až na poplatok za úrok, ktorý v tomto prípade necháme bokom. A brat (človek) ktorý Vám požičal 100 eur, dostane svojich 100 eur späť; neočakávaného zisku sa nezúčastní. Čo sa stalo? V podstate ste z kapitálovej investície (t. j. hotovosti vo vrecku) 100 eur utŕžili 20 eur. No a to je skvelých 20 % ROE.

Teda schopnosť získať finančnú páku (divný pojem) – alebo inak, schopnosť investovať menej z vášho kapitálu (vrecka) zvyšuje potenciálnu návratnosť kapitálu – sen zbohatlíkov – (v tomto prípade z 10 na 20 %), čo je veľmi príťažlivá ponuka. Nie je div, že finančné inštitúcie sú vidinou takýchto ziskov uchvátené. Mnohé banky sa priam hyperaktívne zameriavali  na znižovanie svojich regulačných kapitálových požiadaviek, čo inými slovami znamená, že mali veľký záujem na zvyšovaní svojej finančnej páky (Miklošov obľúbený pojem) – videli ju ako cestu na dosahovanie vyšších a vyšších finančných ziskov. Pre peňažné ústavy to bola zlatá doba. Teda pred rokom 2008, posledných 10 rokov, spolu s domácnosťami a všeobecne korporáciami sa zaoberali tým, že si chamtivo požičiavali. To bola podstata krízy v USA a následne na celom svete. Z investovania vypožičaných peňazí sa stalo obľúbené motto. Keď však prišla úverová kríza a zmrazenie úverov, museli banky svoju zadlženosť zredukovať a rýchle dlhy splatiť. Splácanie dlhov bolo zásadným pre otvorenie úverového kanála a obnovenie toku vypožičiavania si a požičiavania. Najrýchlejšou formou oddlženia bol bankrot, keď sa výška dlhu, ktorý mali jednotlivci, korporácie atď. k dispozícii, prudko klesla na nulu. Tieto problémy vyššie spomenutí ekonómovia neriešili, pretože oni odvodili formulu kolobehu peňazí, podľa ktorej fungovali centrálne banky.

Kapitalizmus zlyháva hlavne v morálke

Kapitalizmus zlyhal hlavne v morálke, o ktorej A. Smith napísal knihu skôr, ako o ekonómii. Luca Paciolli nám už v roku 1476 dal podvojné účtovníctvo. Scott Sulivan, vysoko rešpektovaný finančník, nastúpil do WorldComu v roku 1992 a pomohol ho urobiť jedným z najväčších svetových gigantov v oblasti telekomunikácií. V poslednom roku jeho služby v podniku Sulivanov plat bol 700 000 USD a jeho bonus (v tzv. stock options) bol 10 miliónov USD (Forbes uverejňuje 100 najbohatších ľudí sveta, miliardárov). Po 10 rokoch práce v podniku bol Sulivan vyhodený z práce a zavretý, lebo falšoval účtovníctvo nafúknutím účtovného zisku o 4 bilióny USD a nafúknutím jeho vlastného bonusu. Krátko po týchto udalostiach WorldCom skrachoval. Tento bankrot mal za následok vyhodenie z práce až 17 000 ľudí. Toto jasne dokazuje, že kapitalistický princíp – uspokojovanie vlastného záujmu vedie ľudí, aby porušovali zákony. Pre nich spoločenský záujem nemá hodnotu.

Vo svete, kde je úver lacný (napr. od brata) dlh lacno dostupný, ceny aktív (napr. domov) rastú a platobná neschopnosť (default, Miklošov obľúbený pojem)  je nízka, sa zmeny odrážajú v súvahách bánk a to, povedal by som, v druhej, nasledujúcej fáze. A toto je ekonomické bláznovstvo. To žiada neúprosné rozhodnutia. A preto budúcnosť Západu vypadá bledo, ako som už napísal. Hlavne USA strácajú ekonomickú moc, ale aj geopolitickú prevahu v súboji s Ruskom, či Čínou. Treba za tým vidieť zaslepené politické a následne aj ekonomické rozhodnutia, ktorým ekonómovia nezabránili. Politici iba obdivujú HDP.

prof. Jaroslav Husár

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


4 thoughts on “Hlas ekonóma: Kapitalizmus zablúdil, zlyhal

  • 17. mája 2020 at 20:19
    Permalink

    Ano, v roku 2008 nastalo niečo veľmi nečakané, čo by ale skúsení národohospodári predvídali, ak by neboli potlačení do pozícií alternatív, o ktorých liberáli tvrdili, že také ako ekonomická alternatíva neexistuje (TINA -there is no alternative – niet inej alternatívy ).
    Tú vetu o tom, že na vine sú ekonómovia môžem zodpovedne upresniť, pretože o tom sme hovorili s prof.Husárom: Áno, na vine sú ekonómovia, ktorí sú zameraním finančníci a bankári, prevažne sú liberálneho svetonázoru a vyznávali neoliberálnu pravicovú ideológiu „slobodného a globálneho trhu“. Teda u nás Ing.Mikloš, M.Dzurinda, – aha a zabúdam podotknúť, že to často boli ekonómovia ako funkcionári v ministerstvách a bankách. Neboli to ľudia často s vedeckou kvalifikáciou či praktickí podnikoví hospodári a národohospodári. Alebo bol Kaník a desiatky „poradcov“ z ekonomického vedeckého výskumu a z podnikovej praxe?
    Ľavica si potom často berie do úst slovo ekonóm ako hanlivý pojem – áno, u tých ľudí to sedí. Ale je tu ešte mnoho ekonomických oblastí, medzi nimi aj národohospodári a ďalší, ktorí neboli ani len prizvaní k transformácii a k ekonomike Slovenska po roku 1990.
    Mimovládni ekonómovia už 30 rokov písali o nebezpečiach nerovnováhy v hospodárstve, ale ekonómovia – liberáli vo vládnych ekonomických funkciách ideologicky a účelovo húdli svoje.
    Ako píše profesor Husár – je to viac oblasť morálky a mravnosti: Ak vám to sype, nemáte záujem o nejaké mravné aspekty a na morálku kašlete…

    Reply
  • 18. mája 2020 at 17:53
    Permalink

    Dobry den.
    Sledujem vyjadrenia pana profesora uz dlhsi cas a pokladam ho za spickoveho odbornika v obore ekonomiky minimalne europskwho formatu. A preto by som mu rad polozil jednu otazku: Preco takyto odbornik sa neangazuje v celospolocenskom diani SR.
    Dakujem
    V. S.

    Reply
    • 18. mája 2020 at 19:06
      Permalink

      Pán profesor odpovedal takto:

      ja som sa angažoval v roku 1967/68. Dokonca som robil v EHK v Ženeve, odkiaľ ma stiahli a vylúčili zo strany. Veľké problémy som videl aj u p. Mečiara, ktorý ma ako prorektora volával aj na zasadnutia vlády. Myslím si, že p. čitateľovi môžete poslať aj tento článok z dnešného dňa

      https://www.slovenskeslovo.sk/category-forum/2209-nastal-cas-zmeny-dnesnej-globalizacie

      S pozdravom

      jhusár

      Reply
  • 18. mája 2020 at 19:42
    Permalink

    Máloktorý takmer 84- ročný človek je natoľko angažovaný, ako profesor ekonómie Jaroslav Husár. Je dobré že sa sám ozval a potvrdzujem, že pôsobí aj dnes ako autor a prezentátor v Hospodárskom klube (pri HN), pomáha s osvetou i vzdelávaním i v Klube národohospodárov Slovenska a v mnohých reláciách v Slobodnom vysielači Banská Bystrica (celá séria o makroekonómii).
    Rozoslal už množstvo listov a príloh v nich predstaviteľom vlády SR, parlamentu, ministerstvám s rôznymi upozorneniami na úskalia v ekonomike Slovenska i všeobecne…je síce váženým autorom učebníc – ale to je všetko.
    Na Slovensku je to tak (od čias C&K mocnárstva a pretrvalo to dodnes) : S úradom /s funkciou človek – funkcionár dostáva i ROZUM a už nič od nikoho nepotrebuje. Vidíme to na našom „úspešnom príbehu“ Slovenska dodnes…
    Po skončení pandemických opatrení bude možné robiť konferencie a prezentácie – prečo by DAVDVA neskúsil pozvať pána profesora na takú?

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom