Na Slovensku máme rôzne typy strán a rôzne typy voličov. Niektorí volia z presvedčenia, niektorí z trucu či hnevu, a niektorí podľa momentálneho trendu a emócií.
Výsledkom tohto mixu očakávania voličov je parlament, do ktorého sa dostala elita národa. 150 ľudí, ktorí prešli volebným systémom. Stávajú sa z nich poslanci, ktorým sme prepožičali svoju moc. Každý z nás malý kúsok, ktorý mu v demokracii patrí.
Poslanci majú moc meniť charakter, povahu štátu a jeho hodnotové smerovanie cez ústavnú väčšinu. Je to veľmi zodpovedná úloha a poslanie. Slúžiť ľuďom a vnímať čo chcú. Správny parlament je taký, kde koalícia rešpektuje opozíciu a opozícia koalíciu.
Ak poslanec neberie svoju prácu ako poslanie, ale iba ako možnosť na seba zviditeľnenie alebo výlučné vytváranie konfliktu, potom vo svojej práci zlyhal. Poslanec má spravovať spoločnosť, aby fungovala čo najlepšie, tvoriť zákony, či v opozícii alebo v koalícii a viesť hodnotovú diskusiu v pléne parlamentu, aby volič vedel, či aj poslanec plní to, čo sľúbil.
Preto je práve na voličoch, aký parlament si vyskladaju. Či dajú prednosť ľuďom, ktorí existujú len preto, aby vytvárali konflikt a predvádzali politické obnažovanie. Alebo tým, ktorí neustále predkladajú zákony a hovoria o tom, aký štát chcú mať a prečo. Či budú voliči voliť tých, ktorí reálne neveria žiadnym hodnotám a pokladajú sa za stred, alebo tým, ktorí majú názvy svojich hodnotových preferencií priamo v názve.
Volič by sa mal rozhodnúť na základe toho, čo mu strana ponúka, akým ideám a hodnotám verí, či sa v nej môže realizovať a či sa vôbec strana udrží aj ďalšie roky a nerozoadne sa. Vyberať si na základe momentálnej emócie a politického marketingu tesne pred voľbami nie je múdre rozhodnutie, rovnako ako voliť z trucu, či hnevu.
Ak chceme mať plnefunkčný štát s vidinou dobrej budúcnosti vyberajme poslancov, ktorí zo seba postupne spravia dôveryhodných ľudí, nie takých, ktorí spoliehajú len na boj a neprestávajúci konflikt.
Vláda (a parlament) len je obrazom ľudu. A na to by sme nikdy nemali zabúdať, keď kritizujeme tých, ktorých si sami volíme.
veru vyberajme
fica, glváča, blahu, kotlebu, danka, bugára, matoviča , sulíka, kolára….
hurá
a tomu chmelárovi ani neprídime na meno LEBO ten nič nenakradol
a hovorí PRAVDU !
Pán Zvolen,
autor článku Vám predsa nepodsúva, koho máte voliť.
Ale!
Bum, ZHODA! Vaša posledná veta je prvá veta, s ktorou súhlasím. Chmelárovi fandím.
pani kotrádyová
autor článku je smerák
Pán Zvolen,
keď je niekto smerák, to ešte neznamená, že nemôže mať pravdu.
Aj ja v mnohých veciach s Vami nesúhlasím; to ešte neznamená, že nemôžete mať v niečom pravdu.
Pretoze vo vycte mien pan Zvolena chybaju mena ako Truban, Kiska, Beblavy a Hlina tak je jasne za koho dotycny pan kope a ake ma „priority“. Jednym slovom ZVRATENE.
Myslím si, že nezáleží na tom koho si zvolíte v systéme, ktorý odmieta rovnosť, slobodu, ústavu, zákony a pravé občianstvo. V systéme, kde rozhoduje hŕstka vyvolených profesionálnych „rozhodovačov“, ktorí rozhodujú o vašom živote. V systéme, kde občianstvo a volebné právo majú „občania“, ktorí sa stavajú proti šátu, s vidinou osobného prospechu.
Odporúčam nevoliť. Ten kto sa rozhodne voliť v parlamentných voľbách, nemá morálne právo sťažovať sa po voľbách na smerovanie štátu a kritizovať.
Spomínam si ako po predošlých parlamentných voľbách vypukli štrajky sestričiek. Nerozumiem proti komu štrajkovali, ak sú vo vláde a parlamente ich zástupcovia.
Skutočná možnosť voľby spočíva v rozhodovaní z dola a v obrane svojej slobody násilím a zbraňami.
súdruh Čelko, nevoliť, znamená dovoliť iným zvoliť to, čo nechceme, aby bolo zvolené.
A násilie a zbrane NIEEEEE!!! Vo vojne prehráva každý.
Nevidím žiadny rozdiel medzi tým ak nechám iných voliť to čo nechcem; a tým, že sám zvolím to čo nechcem. Výsledok je stále rovnaký, len s tým rozdielom, že v prípade mojej účasti mám na tom svoj podiel.
Podstatné je to, že či už ideme k voľbám alebo nie, tak v reáli nič nevolíme. Žiadna zo strán nemá vo svojom programe budovanie korupcie, ekonomickú zaostalosť, či zapredanie krajiny; a predsa je to realita. Vážne to voliči tak chceli? Myslím, že nie.
A s tým násilím a zbraňami nemám na mysli vojenskú agresiu ale boj za slobodu. Predstavte si, že by Lenin s Trockým a bolševikmi prišli za cárom a požiadali ho o zrušenie monarchie. Na druhý deň by asi viseli na námestí.
Ako by asi dopadli Che Guevara na Kube proti kolonistom, alebo červená armáda proti Hitlerovi, keby sa vydali nenásilnou cestou? Stačí si spomenúť na Mnichovskú dohodu (zradu).
Chápem Vás, tlačia nás k múru a už niet kde ustupovať. Treba ísť do útoku, ale nie násilím. Sú aj iné formy boja za slobodu. S tým Leninom, Che Guevarom…máte pravdu, ale žijeme v iných časoch, politická mapa sveta sa zmenila, technika pokročila…
Choďte voliť, podporte niektorú z antisystémových strán.