Juraj Janošovský: Etudy o budúcnosti. Ako zachrániť kapitalizmus?

Priamočiare pokračovanie vývoja, s ktorými je v súčasnosti civilizácia konfrontovaná, vedia všetci, je prakticky vylúčené. Prehlbovanie priepastí medzi bohatými a chudobnými delí civilizáciu na rozdielne časti (tak, ako sa to stalo dávnejšie v Indii). Na kasty.

„Globalizácia“ nesmeruje k homogénnej kultúre, ale, v rozpore so svojim názvom, parceluje, rozdeľuje, deglobalizuje…: zdroje, energetické, ale i surovinové a najmä pitná voda a dýchateľný vzduch, sú prakticky vyčerpané. Všeobecná enviromentálna kríza, sprevádzaná znečistením životného prostredia, kulminuje nezvratnými klimatickými zmenami. V atmosfére všeobecnej komodifikácie (všetko, vrátane života, zdravia, smiechu, sexu či spravodlivosti, je tovarom) exponenciálne narastajú problémy verejných systémov zdravotníctva, vzdelávania, sociálnej i verejnej bezpečnosti.

Zdanie poriadku udržuje propaganda, stále nehodnovernejších, médií, manipulácie vplyvových agentúr a zastrašujúci policajný dohľad. Kontinuitu (a poriadok), podľa vládnuceho režimu je, údajne, možné uchovať iba reformami. Reformy, kombinované s odstraňovaním ústavných občianskych práv, fungujú, ako politická kamufláž, že sa elita zaoberá problémami. Je naozaj možná reforma, v ktorej by sa vládnuce klany a oligarchovia vzdali majetku – v rozpore s úspešným (z ich subjektívneho hľadiska) sociálnym stereotypom- teda aj vlastného exkluzívneho postavenia a moci? Aj v takomto prípade – ak si zachovajú životný štandard, nebudú výrobné kapacity ani prírodné zdroje schopné uspokojiť prudký nárast spotreby sedemmiliardovej populácie, ktorá by sa snažila tento štandard dosiahnuť.

Reforma kapitalistického hospodárskeho systému je teda, technicky aj enviromentálne, vylúčená! Na druhej strane robotizácia, automatizácia a optimalizácia výroby a distribúcie znížili potrebu pracovných síl, pri súčasnom náraste populácie, ktorá sa, prirodzene, dožaduje dôstojných podmienok pre život. Sme svedkami pokusu vyriešiť problém globálnej civilizácie, ovládanej euroatlantickým systémom, revolučne. Genocídou – znížením počtu obyvateľstva. Zdá sa, že priemyselná likvidácia populácie je – v rámci kapitalizmu – jediným reálnym riešením (len Elon Musk sa pohráva s nereálnou myšlienkou „exportovať“ prebytočnú populáciu na Mars…). V logike tohto riešenia je hysterická pandémia, pandemické opatrenia, druhotné následky užívania farmák a vakcinácií, iba aktuálnym fragmentom pestrého „koša“ genocídnych postupov (lokálne vojny, liečivá a potravinový reťazec zaťažený GMO produkciou a znečisteným prostredím i potravinovými aditívami). Genocída má – v projektoch globálnej elity – aj zvrátený evolučný efekt. Neprežijú ani kolaboranti, či na nižšom sociálnom stupni, trollovia. Jedni s ďalším životným „nedorozumením“. Druhí s vymletými hlavami, fanatici bojujúci za systém bezohľadne, legitimizujúc každé násilie.

Ako sa kedysi hovorilo – trollovia budú brániť zmier, aj keby kameň na kameni nemal ostať… „Užitoční hlupáci“, po použití budú tiež „spracovaní“…Vízia postkapitalistickej spoločnosti je hollywoodskou produkciou dostatočne signalizovaná (aby preživší nezašili šok z „reality“…) Chovné stanice na prípravu orgánov pre „vyvolených“´(Ostrov). Predmestia bez zákonov, v ktorých je smrť vykúpením (Sudca Dredd). Cybercivilizácia virtuálnej existencie cyborgov, ktorých môže „centrála“ kedykoľvek kohokoľvek vypnúť. Hry o život , ako systém organizovanej nádeje v beznádeji. Zdá sa, že globálna oligarchia sa uzatvára do seba.

Likvidácia vyššieho vzdelania (duálne bude zavedené už do škôlok, aby sa zbytočne nechovali jedinci bez manuálnej zručnosti, alebo prejavujúci kreatívnu inteligenciu…). Podsúvanie lascívnej zábavy, založenej na pudoch, vracia masovú populáciu späť do pralesa. Obmedzenie pôrodnosti propagandou a štandardizáciou sexuálny odchýliek a promiskuity detronizuje historické existenčné stratégie – oslabujú sa rodiny, národy, republiky. Konzorcia vytvárajú „moderné kmene“, ovládané správnymi radami, menovanými bankami a investormi – vlastníkmi sveta. Historici neochotne (za žold) papagájujú „štvrtú priemyselnú revolúciu“, hoci zmena má byť o mnoho hlbšia (porovnania so zánikom Egyptskej či Rímskej ríše sú ešte zreteľnejšie, ako signalizovaný upgrade priemyselnej revolúcie). Zmena je porovnateľná iba s neolitickou revolúciou, v ktorej sa civilizácia preorientovala z pasívnej stratégie (zberačstvo a lov) na aktívnu (vlastná produkcia, najskôr poľnohospodárska, neskôr priemyselná). Kapitalistická vízia zmeny (Marxom charakterizovaná úlohou „svet nielen poznávať, ale aj meniť“, Nietschem „človek sa stáva Bohom“) sa odohráva ako nový pokus ovládnuť civilizáciu úzkou skupinou, globálnou finančnou oligarchiou, s vyhranenými kultúrnymi, etnickými a náboženskými parametrami.

---