Zasadnutia sa zúčastnilo podľa referujúceho Cifru 89 z 356 členov, neskôr 93. Návrh na predaj objektu, peniaze na termínovaný vklad a vyhľadávanie vhodné objektu, čo najbližšie k centru mesta a na odkúpenie do vlastníctva Spolku, uviedol Mikolaj. Následne prišiel ku kamere poslanec Michelko (v zázname počuť jeho hlas) a povedal: „To sú interné veci. Nestreamovať.“ Celá situácia je zachytená na videu, ktoré zhotovil portál Raptor.cz. Následne však bolo zmazané z Facebooku, na Youtube stále figuruje. Na videu je zdokumentovaný aj úvodný chaos sprevádzaný nedostatkom členov, toto video sa však nepodarilo pred zmazaním zachrániť (oprava, stále je k dispozícii na Youtube).
AKTUALIZOVANÉ (4. 11. 2025): O predaju budovy je v médiách absolútne ticho. V LITERÁRNOM TÝŽDENNÍKU 33 – 34 z 10. októbra 2025, ktorého náhľad je k dispozícii online vyplýva, že sa napokon podľa oficiálnych informácií zúčastnilo 94 z 354 členov SSS (vo videu bolo avizovaných 89). Do predstavenstva boli zvolení Dinka, Mikolaj, Cifra, Mišák, Michelko, Podmanický, Šikula, Chuda, Ňižňanský, Jaglová, Sisková, Lenčo, Koniariková a Vladik. Za náhradníkov boli zvolení Hrubý, Valachovičová, Šimkulič. Medzi šiestimi tajomníkmi odbočiek sú Očenášová-Štrbová, Kováčová, Lukáčová, Ivaničková, Tomašovič, Chovan. Zmenila sa pozície tajomník odbočky na vedúci odbočky + vznikla pozícia zástupcu vedúceho odbočky. Do kontrolnej komisie si Spolok zvolil Hallona, Martinkoviča, Polákovú, Jarinu a Packu. Vo funkcii čestných predsedov zostávajú Jaroš a Rezník. Nová predsedníčka SSS Eva Sisková vo verejnej časti úvodníku obviňuje bývalého predsedu Brendzu z pasivity, nespomína žiadne aktivity, ktoré Spolok realizoval počas bývalého vedenia ako napr. séria rozhovorov so spisovateľmi ako Dalimír Hajko, Jozef Leikert, Jaroslav Rezník st., Silvia Hlavová, Lidka Žaková, Vincent Šabík, Dušan Mikolaj, dnes už zosnulý Anton Hykisch, Viktor Timura, Pavol Parenička, Ján Tazberík, Alexander Halvoník a i. Eva Sisková v úvodníku konštatuje, že Spolok sa ocitol na pokraji zániku a hovorí nastolení trvalo udržateľného modelu (je ním predaj budovy?). Predaj budovy ospravedlňuje situáciou, ktorá vznikla počas rozdelenia spisovateľov na AOSS a SSS, pričom uvádza ako hlavných aktérov Jána Tužinského a Pavla Janíka. Vedenie od roku 2013 pod M. Bielikom interpretuje ako vedenie v komplikovanej situácii. AOSS predala 50% podiel spoločnosti Arthur DS a po nej sa stala vlastníkom podielu VP Epsilon Invest, pričom za Bielikovho vedenia došlo k podpísaniu Dohody o hospodárení so spoločnou vecou, ktorej predchádzali súdne spory, pričom táto dohoda expirovala v roku 2023… viac informácií je v printovej podobe. Aké budú ďalšie kroky nového vedenia SSS sú otázne? Kúpia novú budovu? Kde? Alebo sa peniaze investujú inak? To všetko je otázkou, na ktorú verejnosť nemá odpovede.
***
Reupload videa, kde sa explicitne hovorí o predaji budovy, si však môžete pozrieť na TV DAV. DAV DVA bol a vždy bude proti privatizáciám verejného či spolkového majetku (postavili sme sa proti búraniu PKO aj proti búraniu Istropolisu, nebude tomu inak ani teraz). Aj preto pozri do kontextu nasledujúci článok: Podarí sa zachrániť aspoň polovicu sídelnej budovy Spolku slovenských spisovateľov?
Ako návrh predaja dopadol? Podľa najnovších informácií od kontaktov redakcie bol návrh na predaj budovy schválený. Proti bol jeden, ex-predseda Spolku slovenských spisovateľov Boris Brendza, zdržali sa Iva Vranská-Rojková a čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov Jaroslav Rezník st. Z miestnosti podľa informácií redakcie odišli Viktor Timura, Ján Tazberík, Anna Majeriková a ďalší (ak vás bolo viac, píšte do komentárov pod článok). Podľa ďalších informácií v sále panovala nenávistná až konfliktná atmosféra.
Ex-podpredseda Spolku slovenských spisovateľov Lukáš Perný, ktorý demonštratívne odstúpil z pozície podpredsedu, vzdal sa členstva v predstavenstve, sa na protest proti predaju budovy členského zhromaždenia nezúčastnil, čo uviedol aj na sociálnej sieti.
Dá sa však konštatovať, že v podstate o predaji budovy rozhodla necelá šestina členskej základne Spolku slovenských spisovateľov.
ETICKÁ ROVINA PODĽA CHATGPT
Na etickú rovinu sporu o budovu sme sa pre spravodlivosť ako redakcia opýtali CHATGPT. Odpovede boli nasledovné:
Budova na Laurinskej 2 je historicky spojená so slovenskou literatúrou, so Spolkom slovenských spisovateľov a s verejným kultúrnym životom. Morálny argument: kultúrne pamiatky a symboly by sa nemali chápať iba ako ekonomické aktíva, ale ako súčasť spoločnej identity. Predaj môže pôsobiť ako „odcudzenie“ kusu pamäti, ak by priestor stratil svoju pôvodnú funkciu. Vnútorná demokracia: rozhodovalo sa na členskom zhromaždení, ale iba 89 z 356 členov bolo prítomných. To vyvoláva otázky, či rozhodnutie reprezentuje vôľu väčšiny, a teda aj či má morálnu legitimitu. Morálny problém tu vidia tí, ktorí hovoria: „formálna legalita ≠ skutočná legitimita“. Vedenie Spolku tvrdí, že budova je technicky a finančne neudržateľná v aktuálnom stave. Z morálneho hľadiska by aj nezodpovedné držanie chátrajúceho objektu, ktorý nemožno financovať, mohlo byť vnímané ako zlyhanie voči kultúrnej obci. Spory o prenájmy, správu budovy (Arthur DS, presun Klubu spisovateľov) a netransparentné kroky z minulosti znížili dôveru verejnosti. Ak proces predaja nie je úplne otvorený (zverejnené zmluvy, ceny, podmienky, záväzky pre kultúrne využitie), potom je ťažké obhájiť morálnu stránku. Morálny deficit často nevzniká samotným predajom, ale pocitom, že sa deje „za zatvorenými dverami“. Literatúra a kultúra sú „verejné statky“ – ich význam presahuje samotný Spolok. Preto sa dá argumentovať, že o osude budovy nemala rozhodovať len interná členská základňa, ale širšia verejná diskusia. Morálne je zvažovať dopad na celú spoločnosť, nie len na úzku skupinu vlastníkov.
- Pro-predaj etika:
- zachrániť Spolok pred ekonomickým kolapsom,
- získať prostriedky na nové aktivity,
- možno zabezpečiť, aby budova nezostala ruinou.
- Anti-predaj etika:
- strácame autentické miesto literárneho života,
- podkopáva sa kontinuita kultúrnej pamäti,
- vyvoláva sa dojem privatizácie „národného dedičstva“.
Reupload verejne prístupného a z Facebooku zmazaného videa si môžete pozrieť na TV DAV:
Tatiana Jaglová, Viktor Timura 
Jozef Rydlo, dole Jaroslav Rezník st. 
Štefan Martinkovič, Peter Vrlík
Reakcie členov Spolku po predaji budovy
O predaji budovy informuje aj Literárny týždenník
Je veľmi hlúpe myslieť si že Michelko ktorý trčal zo zadku Mečiarovi nebude chcieť privatizovať akonáhle získa mandát v parlamente. škaredý nechutný zákerný jedinec. Veľa vecí by bolo inak ak by sa s HZDSákmi slováci v roku 1998 vysporiadali radikálne
To je ten Michelko, ktorému ste odovzdali tento perspektívne sa rozvíjajúci ľavicový portál, aby ho tento viac konzervatívny ako sociálny, sociálny konzervatívec, konzervatívne dorazil ?!
Alé … no tak …chlapci !
Aký je dôvod predaja Domu slovenských spisovateľov ?
Predpokladám, že bol vybudovaný na to, aby slovenské „spisovateľstvo“ malo reprezentatívne sídlo v strede hlavného mesta, určené na zastrešenie aktivít tohto remesla. Rovnako tak predpokladám, že sa neočakávala zisková prevádzka takéhoto sídla, a teda ministerstvo kultúry počítalo s tým, že jeho prevádzka bude „čosi stáť“ … tento štát …
To je fakt hanba, že ho SSS chce predať ! A ešte väčšia, že štát toto dopustí. Ale … je to obraz toho, kam sme sa za 35 rokov kapitalizmu ako Tátokrajina „dopracovali“ …
K tej budove mám aj ja osobný vzťah, nepáči sa mi tento predaj. 6 rokov som v hektických rokoch po 1989 viedol Kníhkupectvo Slovenský spisovateľ – a vtedy, kedy kníhkupectvá krachovali, nám sa darilo rozšíriť svoje pôsobenie. A tým pomáhali udržať aj budovu.
…
Aj vtedy som zažil tvrdý individualizmus a anarchické myslenie spisovateľov a umelcov, ktorí pritom radi aj v r. 1968 aj v r. 1989 určovali smerovanie spoločnosti, štátu. Keď som kritizoval voľné vydávanie povolení postaviť si predajné stánky s knihami hocikde, aj pred moje výklady. Stánkar pritom predával len rýchlopredajné, ziskové tituly, kamenné kníhkupectvá predávali aj nízkoobrátkovú ale hodnotnú literatúru, plnili aj kultúrne poslanie. Kultúrny život písal, vraj všetko musí byť tvrdo podriadené trhu a tvrdej konkurencii, aj knihy,
A potom prišli za mnou z Kultúrneho života s prosbou pomôcť, nedarilo sa im s predajom. pripomenul som im, že písali, že všetko musí podliehať trhu.
,,,
Spomínam to len na dokreslenie toho, že v tomto zmysle sa nečudujem konaniu SSS, im štátnické, verejnoprospešné myslenie, spoločenské kultúrne funkcie nejakej budovy nič nehovoria, ide o trh a peniaze.