Podarí sa zachrániť aspoň polovicu sídelnej budovy Spolku slovenských spisovateľov?

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Boris Brendza, ktorý bol v roku 2012 zvoleným predsedom Spolku slovenských spisovateľov, informoval už 1. 7. členov Predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov, že aktuálne vedenie zvolené 20. 1. 2025 na pochybnom mimoriadnom valnom zhromaždení pripravuje alebo chce pripraviť odpredaj, respektíve výmenu polovice sídelnej budovy na Laurinskej ulici v Bratislave, teda odpredať posledný majetok, ktorý organizácia má. Brendza vyzval všetkých členov predstavenstva SSS, aby sa dištancovali od takéhoto škandalózneho konania, ktorému sa zabránilo už v roku 2021, a aby sa nezúčastňovali sa predstavenstiev. Brendza tiež informoval, že Mestský súd Bratislava IV akceptoval jeho žalobu o určenie neplatnosti uznesení a vyhlásení OZ, a o určenie, že žalobca (Mgr. Boris Brendza, PhD.,) je predsedom OZ a má všetky práva člena a predsedu OZ SSS. Brendza upozornil, že nový predseda SSS vedie organizáciu k odpredaju, výmene alebo založeniu budovy.

BOJ PROTI ODPREDAJU BUDOVY

Boris Brendza ďalej upozorňuje, že v programe členského zhromaždenia, ktoré sa má konať 29. 9. 2025 vo V KLUBE v Bratislave, je uvedené, že ČZ by malo rozhodovať aj o majetku Spolku. Majetok je polovica budovy v centre Bratislavy na Laurinskej ulici, o ktorú, ako nelegálne odvolaný predseda Spolku, niekoľko rokov bojoval a zabránil jej predaju za nevýhodnú cenu 1 800 000 €.

Keď Brendza kandidoval na predsedu Spolku v roku 2021, presne 15. 7. 2021 proti protikandidátovi, dnes poslancovi NRSR, jeho motiváciou bola záchrana polovice budovy pre spisovateľov a pre literatúru. To protikandidát rezolútne odmietal a navrhoval polovicu budovy predať a peniaze vložiť do neznámych fondov. Svoj záväzok neodpredania budovy Brendza splnil, teda polovicu budovy nepredal a zvýšila sa jej trhová cena o minimálne 300 000 €. Dodáva, že bývalé vedenie podpísalo nevýhodnú zmluvu, ktorá expirovala.

Medzitým bola na stavebnom úrade BA – Staré Mesto rozpracovaná žiadosť o kompletnú rekonštrukciu budovy. Ak by spoluvlastník Domu Spisovateľov dostal stavebné povolenie, bol by Spolok povinný predať mu svoju polovicu za nevýhodnú sumu. Lenže v tom stavebnom konaní bol falošný podpis bývalého predsedu Spolku, ktorý splnomocňoval spoluvlastníka na všetky úkony spojené s vybavovaním stavebného povolenia. Stavebný úrad konanie na základe intervencie Brendzu zastavil, čo sa nepáčilo niektorým členom predstavenstva, pretože podľa Brendzu „už videli peniaze, z predaja polovice budovy, na svoje knihy a na honoráre.“

Brendza uvádza, že sa niekoľkokrát porušili platné stanovy Spolku, v zmysle ktorých predstavenstvo zvoláva a riadi predseda Spolku, rovnako aj dáva hlasovať per rollam a podal podnet na súd, aby zvrátil toto konanie, ktoré nemá v histórií Spolku obdobu. Brendza tiež uvádza, že „je žalostné, že sa neváhajú zakryť a hrubo zneužiť nezorientovaných členov Spolku, aj širokú kultúrnu verejnosť a tvrdiť im, že jediná možnosť ako zachrániť Spolok je predaj budovy, čo je nehorázna lož. Sám som ukázal, ako predseda Spolku, že to nie je potrebné, pretože Spolok tri a pól roka fungoval takmer bez peňazí a prežil.“

ČO VŠETKO SA PODARILO TAKMER ZA NULA EUR

Od roku 2021 sa podarilo s nulovými financiami a pod spoločnou záštitou Spolku slovenských spisovateľov a Matice slovenskej zorganizovať sériu rozhovorov so spisovateľmi ako Dalimír Hajko, Jozef Leikert, Jaroslav Rezník st., Silvia Hlavová, Lidka Žaková, Vincent Šabík, ale aj Dušan Mikolaj, dnes už zosnulý Anton Hykisch, Viktor Timura, Pavol Parenička, Ján Tazberík, Alexander Halvoník a mnohí ďalší. Tieto aktivity realizoval vtedajší podpredseda Spolku slovenských spisovateľov Lukáš Perný, ktorý demonštratívne, na protest proti predaju budovy, odstúpil z pozície podpredsedu, ako aj z predstavenstva.

Podarilo sa tiež oceniť niekoľkých mladých spisovateľov v rámci cien Rudolfa Fabryho. V celoslovenskom meradle vznikli spomienkové, ale aj multižánrové podujatia (literatúra, hudba, film, výtvarné umenie) v kooperácii Matica a Spolok pre osobnosti ako Ladislav Ballek, Jozef Murgaš, Ladislav Ťažký, Jozef Kroner, Ladislav Mňačko, Ladislav Novomeský či Ivan Horváth. Pod spoločnú záštitou sa pripojili knihy vydané v Matici slovenskej BERNOLÁKOVCI a CLEMENTIS & MINÁČ: Vlastenci alebo „buržoázni nacionalisti“?

Vtedajšie vedenie v kooperácii s Maticou taktiež výrazne napomohlo záchrane Literárnemu týždenníku, a to v prípade zľavnenej tlače Literárneho týždenníka v tlačiarňach Neografia, a taktiež intervenciou pri finančnej podpore Literárneho týždenníka od Úradu vlády SR (pre správnosť treba dodať, že projekt finálne dotiahol šéfredaktor časopisu). Vznikli tiež spolupráce so srbskými a slovinskými vedcami a spisovateľmi v rámci oficiálnych delegácií a následných literárnych spoluprác. Tieto aktivity však boli časťou členstva Predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov účelovo ignorované, a aj na stránkach spolkového Literárneho týždenníka dostávali iba marginálny priestor.

VÝZVA PRE SPISOVATEĽOV PROTI ODPREDAJU BUDOVY

Brendza v závere tlačovej správy dodáva, že „29. 9. 2025, kedy sa má konať riadne členské zhromaždenie Spolku, postavia sa členovia Spolku a aj široká kultúrna verejnosť proti predaju posledného, čo slovenskej literatúre ostalo, teda polovice sídelnej budovy na Laurinskej ulici v Bratislave.“

„Ak sa tak nestane, padne tieň všetkých mŕtvych spisovateľov, čo v budove tvorili, pracovali, aj sa stretávali v Klube slovenských spisovateľov, na tých, ktorí túto ohavnosť a spreneveru chcú vykonať!“ píše Brendza.

Aká je alternatíva, ktorú presadzovalo vedenie z roku 2021? Vyjednávanie so spoluvlastníkom budovy s cieľom zabezpečenia trvalej udržateľnosti finančnej stability Spolku slovenských spisovateľov tak, že Spolok naďalej zostane spoluvlastníkom budovy s tým, že spoluvlastník bude vyplácať Spolku slovenských spisovateľov dohodnuté percento zo zisku z nájmov priestorov, ktoré sú vo vlastníctve Spolku, a tým by si zabezpečil pravidelnú finančnú dotáciu na svoje aktivity. Tento plán však bol dlhodobo bojkotovaný. Reálny sa môže stať iba v prípade, že väčšina valného zhromaždenia odmietne predaj druhej polovice budovy spoluvlastníkovi.

redakciu DAV DVA informoval Boris Brendza

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *