Keby ľudia mali krídla,
lietali by po nebi.
Život je niť z motovidla.
Šašo sám sa velebí.
Keby vlci boli sýti,
nezmizli by barany.
Život by sa nemoskytil,
nebol by les rúbaný.
Keby z Neba manna padla,
či pečené holuby,
nekradla by ruka kradmá,
neletel chňup na sluby.
Keby v hlavách Rozum kvitol,
bolo by nám veru hej!
Brav sa ťahá za korytom,
válovov je habadej.
Blúdia ľudia hore – dolu,
blúdi rozum krížom – kráž.
Mal by národ držať spolu,
nie žobrať o apanáž.
Keby bolo, ako nie je,
ver´ bolo by sveta žiť!
Kam nás ženú? Kam svet speje?!
Tvár je vyfintená … fiťfiriť…
Drahoslav Mika
Drago 26102017
Báseň pôvodne vyšla na Blog Pravda.sk
Už som chcela skončiť s komentovaním, ale tá báseň mi nedá – VÝBORNÁ!!!
Mne sa hocičo nepáči, ale toto, toto veru hej! Hĺbka!
Mal by národ držať spolu…
Skoro sa mi nechce veriť, že básnička má viac ako dva roky, tak sa hodí na dnešok.
Držať spolu?
Baran s vlkom?
Citujem z básne:
„Keby vlci boli sýti,
nemizli by barany.“
Vlci nebudú nikdy sýti! Nikdy!!!
Kapitalizmus ľudí nezjednocuje, ale rozdeľuje!
ZLOMILI NÁM KRÍDLA, NELIETAME PO NEBI! /Iba niektorí./