Ján Čomaj: KNIEŽA MATÚŠ. ROZPRÁVANIE O ŽIVOTE A DIELE PROFESORA MATÚŠA KUČERU A VÝBER Z JEHO ŠTÚDIÍ A ČLÁNKOV. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2018, 264 s., tvrdá väzba, ISBN 97880 8202 018 5 (viaz.)
Keď ma Ján Čomaj oslovil, aby som napísal o jeho knižke Knieža Matúš, upozornil som ho, že to nebude klasická recenzia. Žiada sa mi spomenúť predovšetkým to, čo si vážim na jeho pracovitosti a významnom prínose predovšetkým do žánru literatúry faktu. Zaujali ma, prirodzene, už jeho reportáže publikované v šesťdesiatych rokoch, s úctou sledujem, ako sa po dvadsaťročnom politickom dištanci s mladíckou sviežosťou a profesionálnym rozhľadom k novinárskej práci vrátil. V ostatnom tvorivom období svoje bohaté životné skúsenosti, dlhoročné dôverné kamarátstva a kontakty s ľuďmi vážených profesií aj rozličných záujmov, poznanie verejného i zákulisného diania v našej spoločnosti, dynamických pohybov a neraz, žiaľ, aj brzdiacich faktorov sumarizuje v knižných esejach, črtách, reportážach.
Málokto z jeho vrstovníkov sa prejavuje podobne ako on, nikto pri vytrvalom portrétovaní slovenských osobností. Mohol by som uviesť mnohé Čomajove knižné biografické príbehy, ktoré predchádzali jeho nateraz najnovšej knihe o Matúšovi Kučerovi, historikovi, vedcovi s nekonvenčným myslením i konaním, vysokoškolskom profesorovi, učiteľovi budúcich historikov a nasledovníkov v jeho pedagogickej línii.
V knihe Knieža Matúš Ján Čomaj znovu potvrdzuje, že i v zrelom veku možno štylizovať sviežo a zároveň s vecnou sústredenosťou. So záľahou informácií pracuje sumarizujúco a zároveň ich podáva pútavo, osvetľovaním súvislostí podnecuje záujem čitateľov o podstaty národnej histórie.V tejto knihe autorovo majstrovstvo pôsobí ešte podmanivejšie, pretože podobnými štylistický-mi prostriedkami si čitateľov získava i vedec. V prí-behu neraz súzvučne zaznievajú originálne rozprávačské hlasy oboch osobností a nerušene plynú do celistvého obsahového konceptu.
V deji nás podchvíľou potešia esejistické vety so širokým obsahom poznania a sviežim jazykovým prejavom, vety poetizujúce, analyzujúce a komentujúce od-seky a pasáže. Portretista Čomaj sa pritom nesústreďuje iba na život a prácu ústrednej osobnosti. Svoj bohatý autorský archív rozširuje aktuálnym štúdiom k nos-ným témam, rozprávanie rozvetvuje skutkami osôb s príbuzným odborným zameraním, neraz ich dokresľuje vlastnými vzťahmi k ďalším zainteresovaným postavám.
Vytvára tým spoločenskú fresku smerujúcu od pátrania v dobách dávnych k reflektovaniu nedávnej minulosti ovplyvňujúcej i časy prítomné. Vyhýba sa pritom zautomatizovaným sumarizovaním faktov, bežným pripomínaniam dejinných udalostí, populistickým dokresľovaním vedľajších epizód.Viacerí autori, čo poznajú dielo historika Matúša Kučeru, najmä ak mali navyše šťastie počúvať jeho rozvetvené, ale zároveň vecné rozprávanie, by pri literárnom spracúvaní jeho života pravdepodobne častejšie využívali priame citovania alebo pre-rozprávania vedcových názorov, hodnotení, kritických komentovaní. Pri tomto prístupe by kniha na-miesto 260 strán mohla mať násobne viac.
Ján Čomaj podľahol zvodom historikovho rozprávačstva naplno iba vo vstupnom úseku svojej práce. Do-zvedel sa od neho – a, prirodzene, poctivým štúdiom jeho kníh – mnohonásobne viac, ako preniesol do písaného textu. Záľaha lákavých príbehov, šírka historického záberu ho však nezväzovali vo vlastnom rozprávaní. Ich výsledný efekt čitateľsky pôsobí povedzme na spôsob ľadovca. Uchvacuje krásou nad hladinou oceána, no iba autor vie, aká pevná základina je utajená v podstate celistvého príbehu. Ak by bola zdravá klíma v našej literárnej vede a univerzitnom prostredí, smerujúca k reflektovaniu vážnych diel súčasných spisovateľov a publicistov, zaiste by som mohol citovať z analýz aj o tvorivých postupoch Jána Čomaja. Takéto ciele, ba ani čiastkové úlohy si však nijaký kolektív zamestnancov verejných inštitúcií koncepčne nekladie.
Na akademickú pôdu istý čas sám dochádzal prednášať a viesť semináre v úprimnom presvedčení, že jeho skúsenosti by mohli zaujímať budúcich žurnalistov či absolventov, čo chcú pracovať so slovom v podmanivej šírke a rôznorodosti bohatstva slovenčiny. Čoskoro však pochopil, že jeho tvorivé nadšenie, pretrvávajúce do súčasnosti, ani bohaté skúsenosti, podporované vysokou profesionalitou, ba ani priateľské nabádanie študentov na kolegiálnu diskusiu nestačia na prelomenie povýšeneckých postojov generácie vstupujúcej do spoločnosti.Ospravedlňujem sa, že pri svojom uvažovaní som neuviedol čo len základný tvorivý profil auto-ra publikácie ani bohatstvo diel nášho predného hittorika. Na rade sú, nazdávam sa, čitatelia.
Dušan Mikolaj, Literárny týždenník
No konečne! Dlho vám trvalo objaviť historika, ktorý JEDINÝ vyzdvihol z histórie našu slávnu minulosť a Svätopluka i jeho obdobie, dokonca knižne, „Kráľ Svätopluk“ a dotiahol v občianskom angažovaní sa doslova „na Hrad“ (tam kam patrí) štátnu úctu k Svätoplukovi – inšpiroval vládnych činiteľov v roku 2010 (v júni) k tomu, že na Hrade bola slávnostne za účasti premiéra Ficu, prezidenta Gašparoviča a predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pašku odhalená socha tomuto vodcovi a vládcovi Veľkej Moravy. Pán profesor Matúš Kučera vo svojom veku už 88 rokov vás pozdravuje.