Prežívame dobu majstrov lacných psychologických trikov, ktorí už dlhoročne neúnavne zaplavujú našu spoločnosť, najmä v ekonomických a sociálnych oblastiach života. Títo geniálni majstri zakladajú divadielka malých javiskových foriem v podobe analytických ekonomicko-sociálnych inštitúcií či spolkov, bleskovo vyrobených mladučkých analytikov a géniov, ktorí prednášajú poučkové monológy neoliberálnych textov, napísaných scenáristami zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Perly ducha týchto hercov na obrazovkách televízií (bohužiaľ aj tej našej verejnoprávnej) smerujú k jednému základnému cieľu: presvedčiť spoločnosť, že hodnoty ako solidarita, sociálne cítenie a starosť aj o tých druhých,  nielen o seba, patria nenávratne do minulosti, pričom ich raz a navždy nahradia ich vysnívané hodnoty z USA – t. j. staraj sa len o seba, svet patrí len úspešným a dravým individualistom. Nezamestnaní sú pre nich len leniví darebáci, ktorí si sami môžu za svoj biedny sociálny osud, a argumenty či fakty o tom, že každý máme iné danosti, dispozície, vyrastáme v rôznych kvalitách sociálneho prostredia, atď. sú pre nich len taľafatky od ľavičiarov. Vrcholným slovným šperkom je však ich tvrdenie, že lenivým nezamestnaným netreba dávať také sociálne dávky a že namiesto toho im treba dať hoci aj udice, aby si – obrazne povedané – mohli nachytať ryby. Len zabúdajú na takú malú drobnosť – že máme minimum ekonomických rybníkov, jazier a riek, ale najmä na to, že v týchto vodných ponukách je žalostné minimum rýb. A keď sa nezamestnanému predsa len podarí nájsť prácu, minimálny plat ho dostane do nedôstojnej polohy „chudobného pracujúceho“.

Pre osvieženie našich pamätí dovoľte prezentáciu týchto malých divadielok, kde sa hlásajú jediné neomylné pravdy s patentom na rozum: MESA 10, INEKO, INES, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, Healthy Police – zdravotný inštitút, Nadácia F. A. Hayeka, IVO, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika, Stredoeurópsky inštitút. To je základná plejáda divadielok a hercov, ktorí sa na obrazovkách televízie tvária ako nezávislí experti – len s maličkou chybou krásy: sú tvrdí pravičiari, vyznávajúci neoliberalizmus ako hlavný ekonomický smer hospodárskeho spravovania štátu.

Všetci poznáme témy ich divadelných hier, kde hlavnou myšlienkou je, že ŠTÁT je najhorší vlastník, vykorisťovateľ, ktorý ich oberá o peniaze formou daní, a že jediné správne a ekonomicky úspešné investovanie do budúcnosti našich detí je všetko sprivatizovať. Hitový slogan „Deň daňovej slobody“ (podľa mňa skôr „Deň daňového sebectva“ – rozhodnutia nerozdeliť sa solidárne s druhými o ekonomické finančné výsledky celej spoločnosti) je čerešničkou na torte, ktorú prezentujú každý rok, aby sa každý naučil myslieť len na seba, bez ohľadu na to, čo bude s jeho najbližšou rodinou, susedmi, priateľmi.

Dovoľte, aby som prezentoval v dvorane slávy tie pravicové, neoliberálne herecké hviezdy na doskách ekonomicky sociálnych, ktoré pre nich znamenajú svet. Páni ako Pilát, Švejna, Ďurana, Morvay, Karpiš, Szalay, Chren, Pažitný, Bútora, Mesežnikov, Kuhn, Beblavý, Jurzyca, atď. sú pozoruhodne pravidelne pozývaní do TA3, Markízy či Joj Plus, ba dokonca aj do verejnoprávnej televízie, kde vystupujú vraj ako nezávislí experti. Fakt, že SAV disponuje množstvom skutočných expertov, by mohol zaujímať aspoň tú verejnoprávnu, ktorá by mala zaručovať objektívnosť, vyváženosť a pravdivosť informácií, na základe ktorých si následne môžeme vytvoriť svoj vlastný názor, uhol pohľadu. Svetová hospodárska kríza ťažko doľahla na týchto majstrov, hercov a scenáristov, ktorí musia zničene počúvať, že USA, ich jediný vzor štátu, ústami samotného prezidenta Obamu otvorene hlásajú, že jedine štát dokáže zachrániť ekonomiku a zabezpečiť určitú kvalitu života svojich občanov. Slovami skvelého politika Tommyho Douglasa (1904-1986) z kanadskej provincie Saskatchewan mi dovoľte záverečné resumé k majstrom hercom lacných psychologických trikov – tento pán politik vyriekol na margo hlavných princípov skutočne ľavicovej politiky jeho strany CCF nasledovné slová: „Na tomto svete žijeme všetci spoločne. Hlavným zmyslom spoločnosti je, ako sa vieme postarať najmä o tých druhých, ako sa staráme jeden o druhého a nie ako sa staráme len sami o seba. Spoločnosť, ktorá si toto neuvedomuje, nie je poriadnou spoločnosťou, len na tomto totiž skutočne záleží.“ K názoru, že štát je vraj zlý vlastník, povedal: „Vládou riadený systém je ten najefektívnejší, rozhodne lepší ako súkromne riadený kýmkoľvek iným na svete, pretože slúži predovšetkým ľuďom a nie zisku súkromného kapitálu. Súkromný sektor musí prinášať za každú cenu najmä zisky a to aj na úkor kvality života bežného človeka v spoločnosti.“

Toľko pán Tommy Douglas, ktorého mimochodom svojho času opozícia taktiež nazývala nebezpečným komunistom (pričom predtým bol kazateľom) – obviňovali ho zo snahy zničiť súkromné podnikanie či súkromné vlastníctvo a zaviesť totalitné praktiky riadenia štátu. Bezplatný systém zdravotníctva, školstva, sociálneho dôchodkového systému a štátnej sociálnej poisťovne, ako aj elektrifikácia, kanalizácie a asfaltové cesty v celom Saskatchewane (1924-1971) bola, je a bude tou najlepšou odpoveďou pre majstrov týchto lacných psychologických trikov. Tí budú totiž strašiť ľudí a presviedčať ich, že deň daňovej slobody (daňového sebectva) je tá jediná správna cesta, aby sa oni a úzka skupina ľudí mala ekonomicky a sociálne na luxusnej úrovni – až pokiaľ im nevystavíme účet prázdneho divadelného hľadiska, kde ich bezcitným hodnotám odmietneme zatlieskať. Treba začať aktívne ľavicovými argumentmi a faktmi presviedčať ľudí na Slovensku, že reálne už dávno existuje v praxi osvedčený sociálne spravodlivý model spoločnosti, z ktorého už desiatky rokov profitujú spokojní občania v škandinávskych štátoch ako Švédsko, Dánsko, Nórsko či Fínsko a ktorý im prináša vysokú kvalitu verejných služieb, zdravotníctva, sociálnych vecí, dôchodkového systému, školstva, životného prostredia, atď.

Vznik nového kultúrno-politického magazínu DAV DVA, ktorý vznikol ako spontánna iniciatíva mladých ľavičiarov vydávať časopis, je konečne príležitosťou, vďaka ktorej sa môže názorovo vyprofilovať hodnotovo skutočná ľavica – teda taká, ktorá bude chcieť riešiť predovšetkým súčasné problémy pracujúceho človeka konzumnej spoločnosti a nie prioritne problémy menšín, minorít.

Ďakuje a palce vám drží,

Cyril Sekerka

Foto: Ghazaleh Ghazanfari, CC

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom