Modernistický prienik českej a slovenskej kultúry 🇨🇿 🇸🇰: Laco Novomeský a Ivan Horváth sa vrátili do Prahy (k 50. výročiu odchodu Ladislava Novomeského)

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

​Dve podujatia k 50. výročiu odchodu Ladislava Novomeského

Slovenský inštitút v Prahe v spolupráci s Maticou slovenskou zorganizoval 1. septembra o 17:30 v Prahe podujatie, ktoré je venované prezentácii knihy o Lacovi Novomeskom a Ivanovi Horváthovi, ktorá vyšla koncom minulého roka. Prezentovali ju budú editor Lukáš Perný, neter Ivana Horvátha Deana Jakubisková a predseda MS Marián Gešper.

50. výročie odchodu slovenského dejateľa Ladislava Novomeského bude pripomenuté hneď dvomi podujatiami. Prvé sa uskutočnilo 1. septembra v Slovenskom inštitúte v Prahe, kde sa diskutovalo o novej knihe Novomeský a Horváth: Velikáni literatúry a politiky, zo Senice do sveta v prítomnosti netere Ivana Horvátha, režisérky a producentky Deany Jakubiskovej, predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera a editora knihy L. Perného, druhé na mieste symbolického (na mieste Panthéon vedľa symbolického hrobu Vladimíra Clementisa) a rodinného hrobu (kde odpočíva rodina Novomeská) Ladislava Novomeského v Lamači v rámci pietneho aktu 3. septembra 2026. 

Praha bola zároveň miestom stretávania slovenskej ľavicovej inteligencie. DAV vznikol ako platforma slovenských ľavicovo orientovaných vzdelancov, ktorí sa v Prahe združovali ešte pred založením DAVu. Novomeský strávil v Prahe približne desať rokov; do Prahy sa dostal v medzivojnovom období a pôsobil tam ako novinár, publicista a ľavicový intelektuál. Praha bola pre Novomeského významná najmä ako centrum jeho politickej, novinárskej a literárnej činnosti.

Horváth prišiel do Prahy predovšetkým ako študent. Na Právnickej fakulte Karlovej univerzity začal študovať v zimnom semestri 1922/1923 a absolvoval tam dva semestre. V Prahe študovali v rovnakom období aj ďalší budúci slovenskí politici a intelektuáli, napríklad Vladimír Clementis, Daniel Okáli, Michal Zibrin, Albert Bazovský a neskôr Ján Poničan. Práve pražské prostredie bolo dôležité pre jeho kontakty s davistami a slovenskou ľavicovou inteligenciou. Tu sa zoznámil so spisovateľmi z okruhu DAV-u. Horváth však v Prahe nezostal dlhodobo. Po dvoch semestroch pokračoval v právnickom štúdiu v Bratislave a súčasne neskôr študoval diplomatické vedy v Paríži.

Po politickom prenasledovaní a odsúdení v súvislosti s tzv. buržoáznym nacionalizmom bol Novomeský po predčasnom prepustení z väzenia nútený zostať mimo Slovenska. Nemohol sa na Slovensko vrátiť a našiel pracovné uplatnenie v Památníku národního písemnictví v Prahe. Temný kontext Prahy je väznenie Ivana Horvátha a Laca Novomeského po vykonštruovaných procesoch vo väznici na Pankráci v Prahe. Praha tak má pre oboch symbolicky pozitívny, ako aj temný kontext.

LACO NOVOMESKÝ A IVAN HORVÁTH

Na podujatí v Prahe, ktoré moderoval súčasná riaditeľka Slovenského inštitútu v Prahe Jana Vaľová bol zdôraznené humanistické posolstvo oboch osobností v kontexte budovania dobrých kultúrnych vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, nakoľko sa obaja výrazne inšpirovali českou modernistickou kultúrou (Wolker, Nezval, Seifert) a súčasne razili koncept rovnoprávneho vzťahu medzi Čechmi a Slovákmi v rámci povojnového Československa. Humanistické, mierové a sociálne posolstvo oboch osobností, ktoré stáli pri etablovaní povstaleckej ilegálnej Slovenskej národnej rady (obaja boli signatári), bolo umocnené tým, že súčasne boli za svoje postoje väznení po nespravodlivých a vykonštruovaných procesoch, pričom napriek väzeniu neopustili svoje hodnotové pozície.

Na podujatí zaznela myšlienka, že ak všetka obeta osobností ako Novomeský a Horváth má mať nejaký zmysel, treba na nich nadviazať práve v kontexte kultúrnej spolupráce oboch národov. Deana Jakubisková zdôraznila, že práve prostredníctvom kultúry a vzájomného poznávania možno budovať dobré medzinárodné vzťahy, pričom uviedla príklad svojho zosnulého manžela Jakubiska, ktorý nikdy nepoprel svoju slovenskú identitu, súčasne prispel svojou filmovou tvorbou do česko-slovenskej kultúrnej stavby. Deana Jakubisková bola na podujatí ocenená čestným uznaním Kulturologicko-filozofického odboru spolu s manželom (IN MEMORIAM) za celoživotný prínos pre slovenskú filmovú kultúru. Súčasne bol na podujatí prezentovaný film Svetlo medzi tieňmi z produkcie Informačného ústredia Matice slovenskej.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *