Dve podujatia k 50. výročiu odchodu Ladislava Novomeského
Slovenský inštitút v Prahe v spolupráci s Maticou slovenskou a Spoločnosťou Ladislava Novomeského zorganizoval 1. septembra o 17:30 v Prahe podujatie, ktoré bolo venované prezentácii knihy o Lacovi Novomeskom a Ivanovi Horváthovi, ktorá vyšla koncom minulého roka. Prezentovali ju editor Lukáš Perný, neter Ivana Horvátha Deana Jakubisková a predseda MS Marián Gešper. Správa sa dostala aj do TASR (dokonca dvakrát) a do Českého rozhlasu. V článku sa dozviete aj to, aké hejty spustili vo svojej hejt-kampani wokeisti z okruhu otvorenej kultúry?
50. výročie odchodu slovenského dejateľa Ladislava Novomeského bude pripomenuté hneď dvomi podujatiami. Prvé sa uskutočnilo 1. septembra v Slovenskom inštitúte v Prahe, kde sa diskutovalo o novej knihe Novomeský a Horváth: Velikáni literatúry a politiky, zo Senice do sveta v prítomnosti netere Ivana Horvátha, režisérky a producentky Deany Jakubiskovej, predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera a editora knihy L. Perného, druhé na mieste symbolického (na mieste Panthéon vedľa symbolického hrobu Vladimíra Clementisa) a rodinného hrobu (kde odpočíva rodina Novomeská) Ladislava Novomeského v Lamači v rámci pietneho aktu 3. septembra 2026.
Praha bola zároveň miestom stretávania slovenskej ľavicovej inteligencie. DAV vznikol ako platforma slovenských ľavicovo orientovaných vzdelancov, ktorí sa v Prahe združovali ešte pred založením DAVu. Novomeský strávil v Prahe približne desať rokov; do Prahy sa dostal v medzivojnovom období a pôsobil tam ako novinár, publicista a ľavicový intelektuál. Praha bola pre Novomeského významná najmä ako centrum jeho politickej, novinárskej a literárnej činnosti.
Horváth prišiel do Prahy predovšetkým ako študent. Na Právnickej fakulte Karlovej univerzity začal študovať v zimnom semestri 1922/1923 a absolvoval tam dva semestre. V Prahe študovali v rovnakom období aj ďalší budúci slovenskí politici a intelektuáli, napríklad Vladimír Clementis, Daniel Okáli, Michal Zibrin, Albert Bazovský a neskôr Ján Poničan. Práve pražské prostredie bolo dôležité pre jeho kontakty s davistami a slovenskou ľavicovou inteligenciou. Tu sa zoznámil so spisovateľmi z okruhu DAV-u. Horváth však v Prahe nezostal dlhodobo. Po dvoch semestroch pokračoval v právnickom štúdiu v Bratislave a súčasne neskôr študoval diplomatické vedy v Paríži.
Po politickom prenasledovaní a odsúdení v súvislosti s tzv. buržoáznym nacionalizmom bol Novomeský po predčasnom prepustení z väzenia nútený zostať mimo Slovenska. Nemohol sa na Slovensko vrátiť a našiel pracovné uplatnenie v Památníku národního písemnictví v Prahe. Temný kontext Prahy je väznenie Ivana Horvátha a Laca Novomeského po vykonštruovaných procesoch vo väznici na Pankráci v Prahe. Praha tak má pre oboch symbolicky pozitívny, ako aj temný kontext.
POZITÍVNE REAKCIE
Prof. Čelko získal na podujatí v Prahe podpísanú knihu Novomeský a Horváth. Sám osobne poznal davistov, Mináča a ďalšie osobnosti. Mal so sebou aj originálne listy Lídy Clementisovej. Z odovzdávania vzniklo video. Pozitívny postoj mala aj Elena Kotová z Českého rozhlasu, ktorá urobila interview s Lukášom Perným k téme Novomeského a Horvátha v Prahe. Záznam z tohto výstupu je na stránke Českého rozhlasu. Perný reagoval živým videom:
HEJTY PRIAZNIVCOV WOKE KULTÚRY
Len pár hodín po zverejnení príspevku prišli prvé hejty. Ako prvý sa ozval spisovateľ Lukáš Cabala, ktorý na sociálnej sieti napísal nasledujúci hejt s cieľom dehonestovať osobnosti, ako aj celé podujatie. Mimochodom, ten istý Cabala je propagovaný za tejto vlády na stránke Slovenského literárneho centra (áno, za tej zlej Ficovej vlády, ktorá vraj obmedzuje umelcov a ničí kultúru, a ktorú tak poctivo svojim woke aktivitami nechcú legitimizovať). Jeden z napadnutých aktérov podujatia, Lukáš Perný, odpovedal svojmu spisovateľskému kolegovi, ktorý útočil Ad hominem bez toho, že by sa oboznámil s obsahom prednášky či obsahom knihy, Cabalovi zdieľaním online verzie knihy o Novomeskom a Horváthovi (komunisticky zadaramo), ako aj videozáznamu z podujatia. Súčasne vyjadril naivnú nádej, že ho to zbaví predsudkov.
Taktiež reagoval na dehumanizujúce komentáre napr. zamestnanca ART FÓRUM takto: „Človek, ktorý tým, že propaguje kultúru a knihy, navyše sám vyzerá podľa profilovky extravagantne, dá takýto duchaplný komentár, hmmm… v rámci vašej progresívnej hantírky nepoužívate niečo ako bodyshaming, nebojujete náhodou proti šíreniu nenávisti a ostrakizovaniu inakosti? Ledaže by ste boli prvotriedni hyperpokrytci a popierali presne to, na čo sa odvolávate. Každopádne len ďalej ukazujte svoje pokrytectvo a svoju živelnú nenávisť ku všetkému, čo nezapadá do vzorca vášho ideologického rámca.“
Perného sa v komentároch zastal spisovateľ Goran Lenčo, ktorého následne Cabala zablokoval, a ešte sa mu predtým hrdinsky povyhrážal. Výsmešné smajlíky podujatiu venovali také osobnosti LGBT aktivistka a dopisovateľka do Pravdy Hana Fabry, poetka Ivona Pekarková (mimochodom bývalá Perného fanynka), ale aj aktvistka Greenpeace Mirka Ábelová, ktorej Perný následne napísal pod status (kde sa jedna časť wokeistov z otvorenej kultúry hádala s druhou časťou wokeistov z otvorenej kultúry) komentár, kde sa spýtal, prečo sa nezastala davistu Vladimíra Clementisa, v čase, keď bola kauza okolo premenovania jeho ulice. Za to, že Perný upozornil na fakt, že Vladimír Clementis pomohol budovať štát Izrael s tým, že sa spýtal prečo sa ho židovská komunita na Slovensku nezastala, dostal ban na stránke Židia na Slovensku.. Komentár bol zmazaný a Ábelová Perného zablokovala. Komentár bol pred zmazaním zachovaný v archíve.
Sám prevádzkuje antikvariát, pričom v komentároch ho ním napadnutý Lukáš Perný upozornil na zaujímavý fenomén: „Vzhľadom na to, že ste sa ma rozhodol verejne ostrakizovať, chcem sa spýtať ako zákazník, môžem si vo vašom antikvariáte niečo kúpiť alebo v rámci tolerancie a otvorenosti bude sortovať zákazníkov podľa ich svetonázoru.“
Snahu zdiskreditovať podujatie podnikol ako Pavol Hardoš, autor posudku na DAV DVA vo woke projekte konspiratori.sk. Medzi hejtermi sa objavili Magda Vášaryová, Martin Shooty Šútovec (ktorý má problém s obrazmi akad. maliara S. Harangozóa), LGBT spisovateľ Derek Rebro, pedagogička Zuzana Mrvová, internetový trollovia z nenávistnej stránky Prečo ľuďom hrabe Peter Farárik a Maroš Rudnay, Zora Jaurová (ironicky komentovala chlebíčky, akoby na ich podujatiach chlebíčky neboli), Dana Kleinert (v minulosti útočila na DAV DVA), čiže koordinovane ľudia jasne prepojený so slovenskou politickou opozíciou a tzv. otovrenou kultúrou, teda wokeisti. Hana Fabry si neodpustila komentár: To je ten Perný. Pavol Hardoš jej odpovedá: Je. Hana Fabry odpovedá: Des. Karel Traut píše komentár v duchu privlastnenia si Slovenského inštitútu v Prahe len pre ľudí s jediným „správnym názorom“: Už si konečne uvedomte, že tento dom nie je pre vás! Martin Kasadra si kopne do Idy Rapaičovej, ktorá sa podujatia ani nezúčastnila: „Ida Rapaičová by mohla prednášať bardove strofy.“ Schýta to aj Pavel Koyš. Na obranu sa zapojil Goran Lenčo, ktorého sektári začali masívne hejtovať. Goran napísal: „Problém je v tom, že ty a tvoja malá sociálna bublinka kamarátikov prídete urážať druhých ľudí, ponižovať, marginalizovať, ostrakizovať… ste ako moderní inkvizítori. „ Kopol si aj ďalší wokeista, pseudo-antifašista Adam Šumichrast z Kapitálu, ako aj jeho kolega Tomáš Hučko, nechýba ani dobe poplatný sociológ Dominik Želinský. Čiže kompletná inkvizičná woke komunita okolo tzv. otvorenej kultúry. Nechýba ani Oliver Kleinert s ukrajinskou profilovkou. Aby ste si lepšie vedeli predstaviť, o akých ľudí a ako komunikujú, pripájame ešte jednu ukážku z prestrelky medzi wokeistami I. a wokeistami II. A to je len taká malá ochutnávka. Toto má byť tá nová kultúra ak vyhrá voľby Progresívne Slovensko?
Pozoruhodné je, kto sa k hejtom pripojil na Hardošovom profile. Martin Hodás z Dezinfomajáku, teda projektu, ktorý je platený zo zahraničia, k čomu sa priznávajú sami pod každým článkom. The Eastern Frontier Initiative (TEFI) je spoločný projekt nezávislých vydavateľských domov zo strednej a východnej Európy a pobaltských štátov, ktorý sa venuje témam regionálnej a európskej bezpečnosti. TEFI má za cieľ podporiť zdieľanie vedomostí a prispievať k lepšej odolnosti európskej demokracie. Členmi konzorcia sú 444 (Maďarsko) Gazeta Wyborcza (Poľsko), SME (Slovensko), PressOne (Rumunsko), Delfi (Litva, Lotyšsko, Estónsko) a Bellingcat (Holandsko). Projekt TEFI je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autorov a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.
Ale na záver ešte ukážka ako sa žerú medzi sebou…
LACO NOVOMESKÝ A IVAN HORVÁTH
Ale vráťme sa ešte k podujatiu…
Na podujatí v Prahe, ktoré moderoval súčasná riaditeľka Slovenského inštitútu v Prahe Jana Vaľová bol zdôraznené humanistické posolstvo oboch osobností v kontexte budovania dobrých kultúrnych vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, nakoľko sa obaja výrazne inšpirovali českou modernistickou kultúrou (Wolker, Nezval, Seifert) a súčasne razili koncept rovnoprávneho vzťahu medzi Čechmi a Slovákmi v rámci povojnového Československa.
Humanistické, mierové a sociálne posolstvo oboch osobností, ktoré stáli pri etablovaní povstaleckej ilegálnej Slovenskej národnej rady (obaja boli signatári), bolo umocnené tým, že súčasne boli za svoje postoje väznení po nespravodlivých a vykonštruovaných procesoch, pričom napriek väzeniu neopustili svoje hodnotové pozície.
Na podujatí zaznela myšlienka, že ak všetka obeta osobností ako Novomeský a Horváth má mať nejaký zmysel, treba na nich nadviazať práve v kontexte kultúrnej spolupráce oboch národov. Deana Jakubisková zdôraznila, že práve prostredníctvom kultúry a vzájomného poznávania možno budovať dobré medzinárodné vzťahy, pričom uviedla príklad svojho zosnulého manžela Jakubiska, ktorý nikdy nepoprel svoju slovenskú identitu, súčasne prispel svojou filmovou tvorbou do česko-slovenskej kultúrnej stavby. Deana Jakubisková bola na podujatí ocenená čestným uznaním Kulturologicko-filozofického odboru spolu s manželom (IN MEMORIAM) za celoživotný prínos pre slovenskú filmovú kultúru. Súčasne bol na podujatí prezentovaný film Svetlo medzi tieňmi z produkcie Informačného ústredia Matice slovenskej.