Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
90 dní za železnou oponou – cestopisné dielo, ktoré vo forme pútavého rozprávania opisuje život obyvateľov východného bloku. Gabriel José García Márquez (* 1927 – † 2014), známy kolumbijský spisovateľ, žurnalista, scenárista, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, predstaviteľ magického realizmu, ktorý svojim dielom Sto rokov samoty u nás inšpiroval také mená ako Jakubisko či Peter Jaroš.
Málokto vie, že tento spisovateľ svetového formátu napísal zaujímavú cestovateľskú knihu reportáži z krajín východného bloku. V roku 2018 vydalo knihu 90 dní za železnou oponou (90 días en la Cortina de Hierro) v českom preklade (Mariana Machová) vydavateľstvo Odeon. Pútavé dielo detailne opisuje Márquezovu cestu na východ, kde bol pozvaný na Svetový festival mládeže v ZSSR. Cestopis sa odohráva v 50. rokoch 20. storočia, teda v časoch studenej vojny, povojnových tráum, ale aj rozsiahleho budovania tzv. ľudových demokracií.
„Železná opona“ je červeno-bíle natřená závora
V jednotlivých kapitolách autor vo forme cestopisných esejí opisuje mentalitu obyvateľov jednotlivých socialistických krajín od Nemecka cez Poľsko, Československo, Sovietsky zväz až po depresívne Maďarsko, ktoré bolo v tom čase tesne po občianskej vojne. Československo dopadlo zo všetkých krajín najlepšie. Márquez ho opisuje ako najrýchlejšie sa rozvíjajúcu krajinu, kde žijú ľudia milujúci spoločenský život.
Cestu začína vo vojnou zničenom Nemecku (kapitola Berlín je šílený, s. 16) ešte pred postavením Berlínskeho múru. Poukazuje tu na miestnych kšeftárov, ktorí zneužívali nefunkčný finančný systém medzi východnou a západnou časťou Berlín. Pri opise východného Nemecka si všíma, že napriek tomu, že ľudia mali naplnené základné potreby, v spoločnosti vládla totálna depresia a beznádej kapitulácie.
Československý socializmus očami kolumbíjskeho komunistu
„Restaurace jsou čisté, světlé a funkční
a záchody lepší než v kterékoli západoevropské zemi.“
Československo opisuje na základe večerného pobytu v jednom z pražských barov a taktiež podľa záberov, ktoré mu poskytla cesta krajinou (Lidé v Praze reagují stejně jako v kterékoli kapitalistické zemi, s .53). Zo všetkých krajín ho hodnotí najpozitívnejšie. Československo hodnotí ako krajinu najbližšiu západu a z hľadiska vývoja technológií a životnej úrovne ako najpokrokovejšiu z opisovaných krajín.
22 400000 kilometrov štvorcových bez jedinej reklamy na Coca Colu
Pri opise Poľska sa zameral na fenomén, ktorý je sčasti blízky aj Slovensku (Oči upřenéna Polsko ve varu, s. 65). Jednou nohou v kostole, druhou v komunistickej strane. Sovietsky zväz (SSSR: 22400000 kilometrů čtverečních bez jediné reklamy na Coca-Colu, s. 90) charakterizuje túžbou po pompéznosti, monumentálnosti a snahou ukázať za každú cenu západu, že spoločnosť je v rozkvete. Moskvu opisuje ako najväčšiu dedinu na svete. Taktiež Márquez podrobne opisuje ako prebiehala v tom čase návšteva mauzólea s Leninom a Stalinom (V mauzoleu na Rudém náměstí, s. 116). Najhoršie zo všetkých krajín dopadlo v autorom hodnotení (hneď po Východnom Nemecku) Maďarsko (Navštívil jsem Maďarsko, s. 140). Maďarsko opisuje ako krajinu paranoje a strachu, ktorý nastal po občianskej vojne v roku 1956.
Keď magický realista píše cestopis…
Marquézovu kniha sa číta s ľahkosťou. Nechýba jej humor, nadhľad, a predovšetkým je zaujímavým a hlavne kritickým svedectvom západného komunistu o stave východnej Európy. Nenájdete v nej nekritické adorovanie režimu, ani prvoplánový, ideologicky zaujatý postoj, ktorý by všetko paušálne odsudzoval. Autor sa skutočne snažil o autentický pohľad na život v ostbloku. Kniha je cenným svedectvom o dobe očami významného svetového spisovateľa. Nie je nudnou akademickou prednáškou, ale dielom spisovateľa, ktorý svoje remeslo perfektne ovláda a čitateľa dokáže upútať.
Opisy detailov jedla, mentality obyvateľov jednotlivých národov či nálad Márquezových spolucestujúcich robia dielo pútavým a hlavne máte pri jeho čítaní pocit, že ste súčasťou tejto pozoruhodnej expedície…
PhDr. Lukáš Perný