Matica slovenská si na východe pripomenula Slovenské národné povstanie

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Mladí matičiari si už tradične pripomenuli Slovenské národné povstanie. Pripomenuli si ho v rámci 12. Národného zrazu Mladej Matice v dňoch 27.-29. septembra. Ťažiskovou súčasťou boli pripomienky SNP v Ruskej Porube a Benkovciach, kde si Mladí matičiari divadelnou hrou z pera Mariána Gešpera o živote Ľudovíta Kukorelliho („Kapitoly zo života Ľudovíta Kukoreliho“), pripomenuli SNP autentickou rekonštrukciou bojov, kladením vencov a modlitbou v gréckokatolíckom chráme. Lokalita východného Slovenska bola vybraná na základe historickej súvislosti so vznikom partizánskej brigády, zväzok Čapajev, ktorej bol náčelníkom štábu Ľudovít Kukorelli (kapitánom skupiny bol Ivan Koronovič Baľuta). Udalosti rekonštruovali matiční divadelní dobrovoľníci Peter Schvantner (Ľudovít Kukorelli), Marek Nemec (Ivan K. Baľuta), Peter Vrlík (Mikuláš Markus), Štefan Topľanský (žandár), Martin Hajník (dôstojník), Valentína Palkechová (Anička Onderová), Peter Čeledinský (Reinhard Gehlen), Adam Sada (partizán-zradca), v premiére aj vedecký pracovník Lukáš Perný (partizán) a ďalší členovia Mladej Matice a divadelného odboru MS. Súčasťou scénky boli aj napínavé rekonštrukcie bojov medzi partizánmi a Nemcami.

Divadelná hra Mariána Gešpera s presahom do súčasnosti poukázala na genocídny plán Nemcov v kontexte vyhľadenia slovanského obyvateľstva. Antifašizmus ako odpor proti imperiálnemu pangermanizmu bol hlavnou ideou povstania, no netreba zabúdať ani na jeho národno-emancipačný, demokratický a sociálny rozmer. Aj podľa bývalého predsedu Matice slovenskej – národného umelca Ladislava Novomeského – bolo Slovenské národné povstanie vyvrcholením slovenského národného sebauvedomenia. Ale nebolo to iba povstanie, ale taktiež Vianočná dohoda, ilegálna Slovenská národná rada a napokon aj povojnový Košický vládny program, ktorý jasne určil zmysel slovenských národných dejín v ich demokratickom, národno-emancipačnom a sociálnom rozmere.

Novomeský v tomto kontexte napísal: „Vianočná dohoda o SNR, SNP, ¾ ročná partizánska vojna, potom obnovenie republiky, Košický vládny program a všetky nemenované rozhodujúce články nášho dramatického politického a spoločenského vývoja nemali a nemajú iný zmysel než boj o nové Slovensko.“

Vďaka týmto aktom sa Slováci zaradili medzi pokrokové národy a morálnych víťazov, ktorí ukázali medzinárodne svetu, že sa s hrdosťou dokážu vzbúriť proti bezpráviu aj keby išlo o vopred prehraný boj. Aj keď SNP vojensky zlyhalo, išlo o veľké morálne a politické víťazstvo slovenského národa. V nadväznosti na Novomeského píše – národný umelec Vladimír Mináč, ktorému Matica slovenská len pred nedávnom odhalila bustu v Rimavskej sobote – že práve celonárodným povstaním „uskutočnil slovenský národ svoj najväčší, najvýznamnejší historický čin.

UKÁŽKY ZO SCENÁRA

Na záver ešte ukážka zo scenára, ktorého autorom je JUDr. Marián Gešper, terajší predseda Matice slovenskej: „V roku 1944 krvavá 2. svetová vojna trvala už štvrtým rokom. Nemecká ríša aj napriek masívnym porážkam pri Stalingrade a Kursku stále kontrolovala značné územie Európy. Za štyri roky vojny však nacizmus a pangermanizmus ukázal svoju pravú tvár. Permanentné vyhladzovanie slovanskej inteligencie na území Poľska, Bieloruska, Ruska, Ukrajiny a Juhoslávie bolo iba predzvesťou toho, čo by čakalo slovanské národy, ak by nemeckí pohlavári svoje genocídne plány uskutočnili. Vzdor proti nemeckému nacizmu sa rozhorel v rôznych častiach Európy. Východné Slovenskom nebolo výnimkou. Jeden z legiend odbojových dejín bol nadporučík letectva a mladý slovenský dôstojník Ľudovít Kukorelli!“

***

Ivan Baľuta: Naši Nemcov odrazili pri Moskve v zime 1941, no tí diabli obnovili ofenzívu v roku 1942. Záporožie obsadili rýchlym útokom.. chytili ma a ako dobytok nahnali do Mníchova. Ty ani nevieš akých otrokov chceli z nás urobiť! Nedaroval som im nič, sypal som do ložísk piesok a preto ma šupli do koncentráku – do DACHAU. Ty si bol dôstojník letectva, to je elita.. prečo sa Ti chcelo skrývať po horách?

Ľ. Kukorelli: Nemohol som inak, keď nás tí západní spojenci zradili a vydali republiku v Mníchove Hitlerovi – ja som sa však vzdať nechcel. Už tesne po vypuknutí vojny som organizoval prelet slovenských pilotov do Juhoslávie.. A potom, keď nemčúri napadli Rusko, bridilo sa mi prizerať, ako našich slovenských vojakov ženú proti Slovanom. Hlavne keď som vedel, aké zverstvá robia Nemci na Ukrajine.. začal som organizovať odboj, no našiel maudavač a tak som si aj v base posedel..

Ivan Baľuta: Máme spoločný osud. Mňa z koncentráku Dachau naložili do vlaku odvliekli do Poľska – na robotu.

***

R. Gehlen: „V decembri 1944 ma zaslúžene povýšili na generál-majora. Stal som sa konečne šéfom celého proti-sovietskeho spravodajstva. A po vojne? Môže pre skutočného dôstojníka skončiť vojna? Pokračoval som v tom, v čom som bol najlepší. V tajnom fronte proti Rusom som verboval nových agentov, tentoraz pre Američanov. Naverbovali sme ich cez 4000. Skvelá práca! Škoda, že sa nám nikto verejne nepoďakoval. (zasmeje sa… ) Nie som smutný priatelia! Veď spravodajská vojna je večná … a ja som zanechal také stopy, že zostanem večne v jej tajných dejinách. (odchádza pomaly a dá si dole čiapku) Čo hovoríte? Aká morálka? Nebuďte naivný. Služba je služba. Taká je svetová politiká od vekov a taká bude navždy, aj keď ja a ani vy tu už nebudete!

KOMENTÁR: Reinhard Gehlen po vojne ďalej nerušene pracoval na spravodajskom poli v západnom Nemecku. V roku 1956 sa stal predsedom Spolkovej spravodajskej služby, ktorá existuje dodnes. Gehlen je záhadnou postavou. Z povojnových čias sa dochovalo iba pár jeho fotiek. Zomrel ako 77 ročný v Bavorsku. Zo zločinných praktík jeho centrály na východnom fronte nebol nikdy ani obvinený! Rozsah infiltrácie jeho agentov do partizánskych jednotiek nie je dodnes úplne známy. Protislovanské plány, ako ich načrtol Gehlen vo svojich pamätiach, existujú dodnes.

***

Ľudovít Kukorelli na záver: „Starí vojaci nezomierajú – iba odchádzajú do dejín! Bojové srdce Slovákov a Rusov z roku 1944 naďalej bije pod vrchom Oblík. Slovenská partizánska brigáda Čapajev nezanikla! Slávna brigáda sa vráti, keď ju bude slovenský národ a Slovanstvo najviac potrebovať!“

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *