Neoliberálny kapitalizmus nemá ekonomickú teóriu

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Verím, že aj viacero čitateľov dostalo mail, z ktorého citujem: „Nicolas Hanauer je jeden z najúspešnejších a najbohatších podnikateľov. Namiesto toho, aby sa kapitalizmu klaňal, však provokuje revolučnými myšlienkami o tom, že neoliberálny kapitalizmus je zlé zriadenie a treba ho napraviť. Ako prvé snáď človeka napadne, nech teda svet mení k lepšiemu – svojimi peniazmi, ktoré vďaka kapitalizmu zarobil. Nick to robí, ale kto kapitalizmus trochu pozná, vie, že jedna lastovička, akákoľvek bohatá, leto neurobí. Nick sa nám prihovára preto, lebo potrebuje spoluprácu nás všetkých. Kým sa v mysliach budeme držať starého známeho neoliberálneho kapitalizmu, nezmení sa nič.“ Druhý apel redakcie smeruje na špičky ľavicovej inteligencie. „Bola by hanba, keby vízie kapitalistov o budúcnosti boli radikálnejšie, než sa odvážime mať my.“ Vážne tvrdenie.

Ekonómia ich (tie vízie) má

Iba pripomeniem, čo čitateľ iste vie, že využitím teoretických znalostí o elektrických úkazoch a zákonoch pri konštrukcii praktických strojov a prístrojov sa dosiahol terajší úžasný rozmach elektrotechnikyEkonomickí učenci tiež vedome skúmajú a hľadajú základné vlastnosti a zákony o správaní sa ekonomiky. Aj ekonómovia ich musia využiť pri „konštrukcii“ ekonomického systému. Aj oni vysvetľujú funkciu jeho súčastí (domácností, vlády, podnikov a zahraničia). Dnes  známy liberalizmus je z tohto pohľadu predovšetkým vágny  pojem, užívaný spravidla na označenie dnešnej politickej doktríny. Je tak vágny ako keby pilot zahlásil, že letí veľmi vysoko, letí veľmi rýchlo a je tam veľmi zima. Ak by povedal, že letí rýchlosťou 850 km/h-1 vo výške 7800 m a že je tam zima -52 stupňov Celzia, človek získa jasnú  predstavu. To liberalizmus nechce.

V neoliberalizme sa priam utápajú naše politické strany, hlavne SaS. Zato navrhli 1144 nezmyselných riešení. Liberalizmus je viera (nie veda!!), nemá za sebou ekonomickú teóriu, poznatky. Majú  utkvelú predstavu, že právo na súkromné vlastníctvo a sloboda výmeny (trh) sú základnými potrebami  jednotlivca. To dokazuje iba jedno, že nikdy si neprečítali dielo otca ekonómie A. Smitha Bohatstvo národov. Odvolávajú sa na neviditeľnú ruku, ale nevedia, že Smith neviditeľnou rukou, ktorá trestá, myslel morálku. Išlo mu o to, aby civilizáciu  naučil ako morálne si národy rozmnožujú svoje bohatstvo, teda nie jednotlivci, čo robí liberalizmus.

Od čias A. Smitha ekonomická veda ustálila obraz o ekonomike a to tabuľkovograficky  aj matematicky. Tieto tri formy sú základom logických záverov ekonomickej vedy o správaní sa domácností, podnikov, vlády a či zahraničia. Takéto obrazy nám liberalizmus neposkytol. A musím pripomenúť, že súčasné poznatky ekonómie poukazujú na ekonomické prepady, ktoré boli spôsobené liberalizmom.  Spomeniem aspoň  Kreislera ajeho článok Kolaps neoliberálneho kapitalizmu: príčiny a liečba. Toto dielo charakterizuje vnímanie ekonomík hlavne v rokoch 2007-10. V tomto období on a spoluautori analyzovali mnoho ekonomických javov a faktov. Zistili prečo sa v spomenutom období udiala v USA katastrofa (disaster) a obávajú sa zopakovania týchto rokov v ekonomike USA, vzore EÚ.  Hovoria o nepriaznivom vplyve liberalizácie trhov za posledných 30 rokov. Hovoria však aj o negatívach inštitúcií kapitalistickej ekonomiky. Taylor, napr. sa koncentruje na problémy regulovania medzinárodného finančného sektora a známy Palley analyzuje politiku pracovného trhu ( labour market policy). Obaja autori hovoria, že sa musia riešiť oba problémy ak sa ekonomika USA má obnoviť a ostať zdravou ekonomikou. Obaja hovoria o obrovskej príjmovej nerovnosti v USA a tá sa musí zmeniť, ak chcú USA, aby sa ich ekonomika zlepšila. A nakoniec zdôrazňujú vzájomné vzťahy medzi politickou ideológiou (!!!) a ekonomickou explanáciou (teda vysvetľovaním) a ukazujú, že pozitívna slobodná ekonómia (free positive economics) je mýtus. Konečne!

Liberáli, ako ekonómovia, tvrdia, že trhy sú perfektnými alokátormi zdrojov, a naopak, vlády sú tie, ktoré sú fundamentálnou príčinou väčšiny ekonomických problémov. Pretože trhy zabezpečujú „efektívne“ výstupy, potom  intervencie vlády spôsobujú, že ľudia sú na tom horšie. Zreteľne to rozobral Palley.  Extrémne názory liberálov tvrdia, že aj ak trhy sklamú (fail), intervencie vlád nemajú za následok zlepšenie výstupov ekonomiky!!

Liberáli nemôžu využiť teóriu, lebo nemajú teóriu

Liberáli nemôžu využiť teóriu, lebo nemajú teóriu a tak riadia aj ekonomiku iba intuíciou, úbohou. Ba správnejšie, hlásia bigotnú averziu voči ich oponentom a ekonomickej vede. Ako však naši liberáli prišli k tomu, čo teraz prehlasujú za svoje súkromné vlastníctvo? A ako to oni interpretujú? Tak, že majú právo vylúčiť kohokoľvek z užívania toho, čo súkromne vlastnia. Aj čitateľ  mohol  nedávno dostať mail ako naši oligarchovia získali bývalé národné bohatstvo, pôdu, lesy, továrne. A tak sa Slovensko nachádza v dlhovej špirále, o čom hovorí už 30 rokov deficit štátneho rozpočtu.

Ľudstvo zažilo otrokárske vlastníctvo v pozadí s otrokárom, feudálne vlastníctvo v pozadí s feudálom a kapitalistické vlastníctvo v pozadí s kapitalistom. Rozhodujúce bolo vlastníctvo vo všetkých 3 formách. To je teda prvok, ktorý treba konečne zmeniť. V pozadí fungovania ekonomického systému sú však finančné toky, teda liberálny bankový systém. A to je druhý prvok súčasných ekonomík, ktorý zaviedol tyraniu dlhov a tak spolu indikujú neúprosné rozhodnutia dnešnej civilizácie.

Západ zablúdil

Ako príklad môžem  uviesť D. Trumpa. Hoci po chicagskom spore bol D. Trump na čiernom zozname investičnej divízie Deutsche Bank, cez svojho zaťa Jareda Kushnera ju požiadal o ďalší úver – 48 miliónov dolárov. Veď je to ekonomické bláznovstvo. Civilizácia potrebuje participatívne vlastníctvo. Vlastnícke kolíky žiadal vytrhať už aj J. J. Rousseau.

Kam teda ideme vďaka liberalizmu?

Aj túto otázku si položil Kreisler a kolektív. Hlavne však  N. Hanauer.  Keďže liberalizmus nemá teóriu, ekonomickú pravdu treba  hľadať ako zlaté šupinky v piesku. Totiž vďaka dnešným  liberálom denne počujeme iba až banálne vnímané pojmy ako informácia, dezinformácia, konšpiračné teórie, oficiálna pravda, manipulácia, klam. Koľko je týchto pojmov, ktoré stretáva čitateľ dnes na internete teda v bežnom živote, v liberálnom kapitalizme? A koľkí sa predstavujú ako znalci? Avšak v spomenutej húštine pojmov a významov ich ťažko rozoznať a spoznať. Zásadne chýba pojem blahobyt človeka.

Dezinformačné kampane neoliberálneho kapitalizmu  majú za cieľ nás o ňom presvedčiť, k niečomu primäť, zmanipulovať tak, aby sme vyhoveli cieľom, ktoré si predsavzali tí, ktorí sú za nim, za klamstvami, za manipuláciou. Stotožňujú sa ich ciele s našimi? Iste sa zásadne nezhodujú. Klamlivé kampane sa tvária vierohodne. Taký je neoliberalizmus.

Neoliberálny kapitalizmus je zlé zriadenie a treba ho napraviť, ako to povedal N. Hanauer. Čiže ekonomickí učenci ozaj vedome skúmajú a hľadajú základné vlastnosti a zákony o správaní sa ekonomiky, hľadajú blahobyt. Ponúkajú poznatky ako má fungovať ekonomický systém! Aj ekonómovia ich musia využiť pri dnešnej „konštrukcii“ ekonomického systému. Liberáli ich nemajú a nepotrebujú.

A tak vzhľadom na morálne poklesky aj predsedu vlády zostávajú iba slzy, vzdychy a prosby slovenského národa. Dielo liberálov.

Prof. J. Husár
Bratislava 16. 7. 2020

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne




8 thoughts on “Neoliberálny kapitalizmus nemá ekonomickú teóriu

  • 19. júla 2020 at 15:05
    Permalink

    Co sa ekonomie tyka, mna zivot naucil, ze ekonomia je penazna relacia medzi dvomi subjektami. Jeden subjekt odovzava peniaze a druhy ich prijima. Moze za to dostat protihodnotu ale aj nemusi. Cena je vzdy to mnozstvo penazi, co je subjekt ochotny zaplatit, odovzdat druhemu subjektu. K transakcii moze dojst i nemusi. Hlavnou otazkou je, ako dostat subjekt k tomu, aby odovzdal peniaze druhemu subjektu. To je otazkou psychologie. Dosahuje sa to roznymi metodami. Uz som to pisal, pri tejto spotrebe surovinovych zdrojov nie je mozna ,ani zdaleka, priblizne rovnaka zivotna uroven. Dokaz: Monako, Banglades atd… Zapadny zapad sa nebude chcet vzdat ani len promile zivotnej urovne v prospech Bangladesa atd…Takze tak.

    Reply
    • 19. júla 2020 at 15:48
      Permalink

      Skúste sa zamyslieť nad tým, kto vás to učil a prečo vás to učil.
      Askúste iný pojem: HOSPODÁRSTVO. To veľké je ekonomika štátu, to menšie je ekonomika vášho pracoviska a to najmenšie je ekonomika vašej domácnosti, aj keď ste prípadne „single“…no?…
      Ako vidíte, o peňažnej relácii je to tam na tom poslednom mieste.
      Keď idete spať, dávate si pohár vína, uvažujete o peňažnej relácii, alebo sa tešíte z pekného večera pri víne?
      Keď ste bárs aj „single“ (hodilo by sa ženáč ešte ako lepší príklad) a ste s peknou ženou v posteli, milujete sa a ľúbite, ak by som vám v tej chvíli povedal, že je to o peňažnej relácii, asi by ste ma prizabili, však? No, možno single ak si volal call-girl…
      Ak ste v práci a pomáhate kolegovi aby už ste obaja mohli odísť a byť spokojní nad vykonanou prácou, kedy myslíte na „peňažnú reláciu“? Dá vám kolega adekvátnu časť výplaty?
      No a už ste blízo: ani v štáte nie je hospodárstvo „iba a len o peňažnej relácii“…to vás tu len 31 rokov blbnú liberáli svojou zvrátenou filozofiou. Zamyslite sa…život je o oveľa krajších a plnších obrazoch …

      Reply
  • 19. júla 2020 at 16:34
    Permalink

    Ano pan Profesor,vsetko je pravda,lez akoze by som si dovolil vyslovit svoj nazor a upozornil by som na jednu skutocnost a to: kym teoreticke znalosti a pripadne vynalezy sa postupne v technickych disciplinach ako tak zavadzali, teireticke znalosti v ekonomika sa viacmenej ohybali podla potrieb mocnych.

    Reply
    • 19. júla 2020 at 18:41
      Permalink

      Máte pravdu a veď presne o tomto hovorí pán profesor v tomto článku aj niekoľkých predchádzajúcich. Liberálna ekonómia je katechizmus, ktorý sa učíme kvôli tomu, aby sme v živote fungovali presne tak, ako to potrebujú majitelia sveta.
      Znalosti sú sila. My ich tiež môžeme využiť vo svoj prospech, len ich najskôr musíme získať. Preto sme radi, že nám pán profesor venuje svoje texty.

      Reply
      • 19. júla 2020 at 20:05
        Permalink

        Marian, myslím že konečne ľudia začnú chápať, že ekonómia je veda a pán profesor dokazuje, že sa dá vedecky skúmať, dokumentovať i „vypočítať“ (makroekonomická oblasť, ekonometrické výpočty ale i podniková oblasť cez účtovníctvo), lenže PODSTATA je v tom, že ekonómia je o HOSPODÁRSTVE a to je veľmi, veľmi spoločenskou záležitosťou. Preto nájdete ekonómiu skôr definovanú ako spoločenskú vedu, zasahuje do toho ako psychológia i správanie sa, a žiaľ, aj politika a dnes vo veľkom masmediálna oblasť.
        Veď si musíme uvedomiť, že práve masmediálna oblasť a dostupnosť správ z každého kúta sveta i názorov viedlo k tomu, že kým ešte vo februári 2020 u nás nik o koronavíruse skoro nehovoril, rýchlo sa po 16.marci odohralo niečo neuveriteľné: prakticky sa zastavoval ekonomický život a nielen kvôli želaniu politikov – šlo o strach ale i o narušenie globálnych tovarových a logistických tokov…a dokonca boli politici (Matovič) čo výhavo držali nad „pomysleným gombíkom“ riadiaceho vládneho pultu prst a chceli ekonomiku vypnúť úplneˇ(!!!).
        Toto prekonalo aj Mečiarovu zmienku v júli 1990 o tom, že „máme benzínu len na dva dni“ a na pumpách v Československu sa stálo v kilomerových frontách v autách na beznín…
        TO PRETO JE EKONOMIKA veľmi veľmi ovplyvniteľnou a žiaľ, dnes uzurpovanou neoliberálmi.

        Reply
  • 19. júla 2020 at 21:03
    Permalink

    Niekedy sa pre masy ľudí zdá nielen ekonomická veda zbytočná. Pozeral som dnes satelitné vysielanie o Veľkej Británii a železnej lejdy….. Počul som o tom, ale prvý raz v živote som videl jej prejav na verejnosti „smerom k masám“…. poďme zaviesť ľudový kapitalizmus…každý si môže kúpiť akcie….budeme privatizovať železnice…atď…… Zaznel obrovský potlesk a pomaly aj HURÁ…. No ale najprv sa napumpovali štátne peniaze do zveľadenia všetkého čo išli privatizovať…. a potom sa to predalo. Potom sa zas zhumplovalo v súkromných rukách a zas kúpil štát… V diskusiách sa ozývajú často liberáli o tom, že kapitalizmus je založený na voľnej a slobodnej súťaži (konkurencii) – len tú doteraz nik nevidel (ako Yetiho) ale aj tak sa o nej rozpráva. Tak ako o neviditeľnej ruke. Mimochodom ten čo to ako prvý použil tento výraz NIKDY NEHOVORIL O NEVIDITEĽNEJ RUKE TRHU…. Ten trh tam dodali ako „invenciu“ neskôr.

    Reply
  • 19. júla 2020 at 23:57
    Permalink

    Uz som to niekde pisal. Neviditelna ruka trhu neexistuje. Neexistuje ani kriza z nadvyroby. Aj ked o tom Marx pisal a stoji to v ucebniciach. Co existuje, je stiahnutie, nepripustenie tovarov a sluzieb na trh. Teda „riadena, viditelna ruka trhu“. To vsetko, aby neklesly ceny. Aj teraz je na halde cca 1 200 000 novych automobilov. A ceny neklesaju… Teda poucky nefunguju. Reakita je ina…

    Reply
  • 20. júla 2020 at 14:14
    Permalink

    Panovi profesorovi trochu oponujem. Neoliberalizmus, neocons, neoliberalny kapitalizmus ma ekonomicku teoriu. Je velmi jednoducha :
    Zvysit si prijem, bohatstvo, kapital, zisk!!!
    Pozostava len z 3 bodov;
    -1, Deregulacia, menej statu, co je statne privatizovat!
    -2, Znizenie dani!
    -3, Odstranenie socialnych prvkov spolocnosti! Nech sa stara kazdy o seba sam!
    A to je cela teoria.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *