V rozhovore pre kazašské tlačené periodikum Turkestan prezident Kazašskej republiky Kasym-Žomart Tokajev zhrnul hlavné výsledky roka 2025 a načrtol priority na nadchádzajúce obdobie.
Za najdôležitejší výsledok uplynulého roka prezident označil nezvratnosť prebiehajúcich reforiem. Zdôraznil, že Kazachstan vstúpil do novej etapy svojho vývoja, charakterizovanej modernizáciou hospodárstva a zrýchleným prechodom k digitálnej transformácii.
„Kazachstan urobil výrazný krok vpred na ceste modernizácie a stal sa civilizovanejším štátom. V spoločnosti sa upevnilo pochopenie mimoriadneho významu rozsiahlych reforiem pre blahobyt budúcich generácií… Budujeme spoločnosť spravodlivosti, zákonnosti, poriadku a pracovitosti, čo je pre budúcnosť nášho štátu mimoriadne dôležité. V nadchádzajúcom roku bude táto práca pokračovať s dvojnásobným nasadením so zreteľom na dlhodobý výsledok,“ uviedol prezident.
V priebehu rozhovoru sa prezident podrobne venoval aj výsledkom sociálno-ekonomického rozvoja krajiny. Poukázal na stabilný hospodársky rast, prilákanie významných investícií a postupné zvyšovanie kvality života obyvateľstva.
Podľa slov prezidenta Tokajeva dosiahol hospodársky rast Kazachstanu v roku 2025 viac než 6 %, pričom hrubý domáci produkt prekročil hranicu 300 miliárd amerických dolárov a HDP na obyvateľa presiahol 15-tisíc dolárov. Ide o historicky najvyšší ukazovateľ pre krajinu aj celý región.
Medzi kľúčové výsledky roku 2025 prezident zaradil aj vytvorenie systematickej štátnej politiky v oblasti digitálneho rozvoja a umelej inteligencie. Kazachstan sa strategicky rozhodol pre rozsiahle zavádzanie umelej inteligencie do hospodárstva a spoločenského života, pričom má na to vybudované pevné základy. Významný pokrok bol dosiahnutý v digitalizácii verejných služieb, rozvoji fintech sektora a viacerých odvetví ekonomiky. Ku koncu roka 2025 sa export IT služieb priblížil k hranici jednej miliardy amerických dolárov.
V rámci inštitucionálneho posilnenia digitálnej agendy bolo zriadené Ministerstvo umelej inteligencie a digitálneho rozvoja. V máji minulého roka začala svoju činnosť Rada pre rozvoj umelej inteligencie, ktorej členmi sú poprední domáci a medzinárodní odborníci. V novembri bol prijatý Zákon o umelej inteligencii, ktorý má v blízkom čase nadobudnúť účinnosť.
V uplynulom roku sa v Kazachstane vytvorila plnohodnotná ekosystémová podpora IT startupov, ktorej dôležitou súčasťou sa stal inovačný klaster Astana Hub, združujúci približne dvetisíc spoločností. V krajine boli uvedené do prevádzky dva superpočítače – Alem.Cloud a Al-Farabium. Prebiehajú práce na vytvorení pilotnej zóny CryptoCity zameranej na rozvoj digitálnych aktív a začala sa výstavba mesta zrýchleného rozvoja Alatau City. Na prípravu kvalifikovaných odborníkov sa realizujú vzdelávacie programy na úrovni škôl a univerzít a v blízkej budúcnosti sa plánuje otvorenie špecializovanej výskumnej univerzity zameranej na umelú inteligenciu.
Prezident zároveň oznámil vyhlásenie tohto roka za Rok digitalizácie a umelej inteligencie. Podľa jeho slov „Kazachstan sa musí stať digitálnou veľmocou; ide o otázku nášho spoločného prežitia ako civilizovanej krajiny v novej technologickej ére“.
Hlava štátu tiež poukázala na kľúčovú úlohu energetiky v technologickom rozvoji krajiny. Kasym-Žomart Tokajev zdôraznil strategický význam jadrovej energetiky a poznamenal, že prechod na nový technologický model nie je možný bez spoľahlivých zdrojov elektrickej energie.
„Výstavba viacerých jadrových elektrární je na jednej strane nápravou historického paradoxu – byť svetovým lídrom v produkcii uránu a nemáť ani jednu jadrovú elektráreň – a na druhej strane otázkou prestíže Kazachstanu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výstavba jadrových elektrární umožní vychovať novú generáciu technickej inteligencie, čo zásadným spôsobom ovplyvní samotnú podstatu našej štátnej politiky,“ uviedol prezident.
Prezident ďalej upozornil na rastúci globálny dopyt po vzácnych zeminách, ktorý označil za nové okno príležitostí pre Kazachstan. V tejto súvislosti vyzdvihol rozširovanie spolupráce s poprednými svetovými aktérmi vrátane Spojených štátov amerických, Číny, Ruska, Japonska, Južnej Kórey a Európskej únie.
Medzi kľúčové témy rozhovoru patrilo aj posilňovanie tranzitno-logistického potenciálu Kazachstanu ako jedného zo systémotvorných prvkov dlhodobej rozvojovej stratégie krajiny.
Hlava štátu zdôraznila, že napriek absencii priameho prístupu k moru má Kazachstan významnú konkurenčnú výhodu, ktorá mu umožňuje uchádzať sa o úlohu hlavného dopravného uzla Eurázie. Realizácia rozsiahlych železničných a cestných projektov, vrátane výstavby nových železničných tratí a diaľnice „Centrum – Západ“, má výrazne skrátiť vzdialenosti medzi regiónmi a zvýšiť celkovú prepojenosť krajiny
Prezident ďalej uviedol, že Kazachstan vybudoval dopravný systém presahujúci rámec národných hraníc, keď vytvoril sieť nákladných terminálov siahajúcu od Žltého mora až po Čierne more. Územím krajiny prechádza 12 medzinárodných dopravných koridorov, ktoré zabezpečujú až 85 % pozemnej prepravy medzi Čínou a Európou.
V tejto súvislosti Kasym-Žomart Tokajev potvrdil aktívnu účasť Kazachstanu na rozvoji iniciatívy „Jeden pás – jedna cesta“, koridoru „Sever – Juh“ a Transkaspickej medzinárodnej dopravnej trasy, pričom zároveň privítal účasť Číny na rozvoji Stredného koridoru.
V rozhovore sa prezident dotkol aj témy poľnohospodárstva, pričom poukázal na výrazný objem štátnej podpory agrárneho sektora. V roku 2024 bolo na zvýhodnené úverovanie poľnohospodárov vyčlenených 580 miliárd tenge, v roku 2025 už jeden bilión tenge. Za posledných desať rokov sa podpora farmárov zvýšila desaťnásobne a objem hrubej poľnohospodárskej produkcie sa v období rokov 2015 – 2024 zvýšil 2,5-násobne.
Pozitívne výsledky boli zaznamenané aj v rastlinnej výrobe. Kazachstan dosiahol rekordné objemy exportu obilia a múky a vďaka zvýšeniu úrodnosti a efektívnosti výroby sa mu podarilo rozšíriť geografiu vývozných trhov.
Podľa prognóz do roku 2035 vzrastie globálna spotreba „červeného mäsa“ na 233 miliónov ton a jeho dovoz dosiahne 27 miliónov ton. V týchto podmienkach má Kazachstan potenciál stať sa významným dodávateľom mäsových výrobkov, predovšetkým na trhy ázijských krajín.
Významnú časť rozhovoru tvorila aj medzinárodná agenda. Prezident uviedol, že v druhej polovici roku 2025 nadobudla zahraničná politika Kazachstanu mimoriadnu dynamiku, čo súviselo s intenzívnym programom medzinárodných kontaktov v Ázii, Európe, na Blízkom východe a v Spojených štátoch amerických. Intenzita a geografický rozsah týchto stretnutí podľa hlavy štátu svedčia o rastúcej medzinárodnej autorite Kazachstanu a o tom, že krajina je čoraz viac vnímaná ako zodpovedný a vyhľadávaný aktér globálnych procesov.
Prezident zdôraznil, že popri zahraničných návštevách Astana pravidelne hostila zahraničných lídrov, pričom rokovania sa sústreďovali predovšetkým na ekonomickú spoluprácu, prilákanie investícií a medzinárodnú koordináciu. V tomto kontexte boli podpísané dokumenty v celkovom objeme viac než 70 miliárd amerických dolárov, zamerané na rozvoj prioritných sektorov hospodárstva Kazachstanu.
Kasym-Žomart Tokajev zároveň upozornil, že rok 2026 bude pre krajinu osudový, keďže sa uskutočnia mimoriadne dôležité udalosti, ktoré určia vektor rozvoja Kazachstanu na dlhé roky dopredu. Jednou z kľúčových úloh je nadchádzajúca parlamentná reforma. Prezident potvrdil, že referendum o ústavnej reforme už bolo vyhlásené a práce na komplexných úpravách prebiehajú v rozsahu porovnateľnom s prijatím novej ústavy.
Osobitne hlava štátu vyzdvihla symbolický význam 35. výročia nezávislosti, pričom zdôraznila, že toto jubileum by sa malo stať príležitosťou na zhodnotenie doterajšej cesty a formulovanie nových strategických orientácií.
„Ako priamy svedok a účastník budovania štátu môžem povedať, že za tieto roky sa urobil obrovský kus práce v prospech nezávislého Kazachstanu. Kazachstan sa etabloval ako úspešný štát s dynamicky sa rozvíjajúcou ekonomikou a silnými medzinárodnými pozíciami. Pred nami však ešte stojí kolosálny objem práce,“ uzavrel prezident.
Text vzniká v rámci internacionálnych kultúrnych spoluprác DAV DVA.
