Vyšlo pôvodne pre SLOVENSKÉ NÁRODNÉ NOVINY a na blogu Pravdu.
Podľa informácií z Veľvyslanectva Slovinskej republiky na Slovensku J. E. Dr. Stanislav Raščan prijal novú funkciu v Slovinsku, preto zverejňujeme unikátny rozhovor k téme slovinsko-slovenských vzťahov (vyjde aj v ďalších periodikách). Pán veľvyslanec sa zúčastnil (spolu so zástupcami ďalších ôsmich krajín) nedávno výstavy ŠTÚR 210/170 v Bratislave, predtým v roku 2024 navštívil aj sídlo Matice slovenskej v Martine.
Dr. Stanislav Raščan je slovinský diplomat, akademik, ktorý ovláda plynule slovenčinu. Svoju diplomatickú misiu v Bratislave oficiálne začal v septembri 2022. Aktívne sa venuje prepojeniu slovenských a slovinských vedeckých a akademických inštitúcií. Podporuje cezhraničnú spoluprácu partnerských miest a slovinské výstavy v slovenských kultúrnych pamiatkach. Pred svojím príchodom na Slovensko zastával rôzne vysoké postavenia v rámci slovinského ministerstva zahraničných vecí. Jeho manželkou je prof. Irena Mlinarič-Raščan, dekanka Fakulty farmácie Univerzity v Ľublane.
Matica slovenská v posledných rokoch navštívili Slovinsko hneď dva krát, a to v roku 2025 pri príležitosti 160. výročia založenia Matice slovinskej (predseda Gešper sa tu stretol s prezidentkou Slovinska N. Pirc Musar), a taktiež v roku 2025, keď M. Gešper a autor tohto rozhovoru prednášali na Univerzite v Ľubľane a navštívili tiež Fórum slovanských kultúr, Veľvyslanectvo Slovenska v Slovinsku. Slovinskí vedci z Univerzity v Ľubľane, ako aj zástupcovia Matice slovinskej (prof. Rozman, prof. Pállay, prof. Špela Sevšek Šramel, prof. Gabrič) sa zúčastnili tiež VI. kongresu matíc a inštitúcií slovanských národov v Martine. V januári 2026 opäť matičná delegácia navštívila Ľubľanu, pričom stretnutie opäť potvrdilo nadštandardné a dlhodobo priateľské vzťahy medzi oboma MATICAMI. V pláne je tiež vydanie paralelných slovinsko-slovenských dejín a vydanie spoločnej knihy mapujúcej dejiny všetkých MATÍC. Posledné spontánne stretnutie matičiarov (Perný, Moyšová) s dosluhujúcim pánom veľvyslancom Slovinska sa uskutočnilo na podujatí Dňa nezávislosti Azerbajdžanu v Bratislave počas mája tohto roku.
Rozhovor vzniká v rámci rubriky KULTUROLÓGIA MEDZINÁRODNE (v tomto kontexte odporúčam aj texty: Slovinská filozofka Dr. Ignacija Fridl Jarc o vlastenectve a slovanských medzinárodných kultúrnych výmenách, Slovania spod Álp, úvod k slovinským kultúrnym dejinám a kontextom).
***
Slováci a Slovinci majú toho neskutočne veľa spoločného. Sú to akoby dva zrkadlové národy. Bolo fascinujúce študovať vaše dejiny, a porovnávať rôzne paralely. Napriek tomu vedia Slovinci o Slovákoch a Slováci a Slovincoch stále veľmi málo. Ako to zmeniť? Čo by sme mohli urobiť, aby sme ešte viac rozšírili spoluprácu našich malých národov s pestrými dejinami a kultúrou?
Na zmenu tejto situácie by bolo potrebné vytvárať najmä viac príležitostí na osobné stretnutia a vzájomné spoznávanie. Hoci sú si Slováci a Slovinci historicky, jazykovo aj mentálne veľmi blízki, často o sebe vieme menej než o väčších a vzdialenejších národoch. Veľký potenciál vidím vo výmenných pobytoch študentov, spolupráci univerzít, partnerských miest, kultúrnych inštitúcií či občianskych združení. Mimoriadne dôležité sú aj spoločné kultúrne podujatia, ktoré prirodzeným spôsobom približujú naše tradície a zvyky. Pekným príkladom je účasť slovinských folklórnych súborov na podujatiach na Slovensku a opačne. Dobrý príklad je aj návšteva slovinských kurentov (tradičných masiek) na bratislavských fašiangoch. Rovnako cenné sú iniciatívy, akou je napr. spolupráca medzi slovinským Lenartom a slovenským Lenartovom, spolupráca partnerských miest ako sú Pezinok a Izola, preklady literatúry, spolupráca médií a podpora cestovného ruchu. Takéto projekty dokazujú, že vzájomný záujem existuje a stojí za to ho ďalej rozvíjať. Naše národy si zároveň zaslúžia obdiv za to, že si dokázali zachovať svoju identitu aj v časoch, keď nemali vlastný štát. Práve kultúra, jazyk, tradície a folklór boli nositeľmi národného povedomia; vďaka nim sa podarilo zachovať kontinuitu, na ktorú môžeme byť dodnes hrdí. Mnohí Slováci navštevujú Slovinsko cestou k moru alebo do hôr, no len málokto pozná hlbšie jeho históriu, kultúru a spoločnosť. Podobne aj mnohí Slovinci poznajú Slovensko najmä prostredníctvom Bratislavy či Tatier. Pomohlo by viac spoločných projektov medzi univerzitami, múzeami, mestami či občianskymi združeniami, ktoré pomôžu predstaviť naše krajiny v celej ich rozmanitosti. Dôležitú úlohu dnes zohrávajú aj sociálne siete a digitálny priestor, kde môžeme jednoduchým spôsobom predstavovať podobnosti aj rozdiely medzi našimi krajinami a búrať stereotypy. Čím viac spoznáme naše príbehy, hudbu, literatúru z druhej krajiny, tým prirodzenejšie vznikne záujem o spoluprácu.
Pri poslednom stretnutí sme diskutovali tiež o rôznych zaujímavých osobnostiach spájajúcich naše kultúry (Jože Plečník, Ivan Žabota, Šafárik, Kollár, Prešeren, Kopitar). Pripravujeme tiež zborník z konferencie o Šafárikovi, kde bude aj slovinský kontext. Ako vnímate vy Šafárik a Kollára, v kontexte ich idey slovanskej kultúrnej výmeny a vzájomnosti?
Odkaz Pavla Jozefa Šafárika vnímam ako skutočný intelektuálny most medzi našimi kultúrami. Vo svojich dvoch najvýznamnejších dielach Slovanské starožitnosti a Slovanský národopis priniesol pevné historické, geografické a štatistické dôkazy o tom, že Slovania sú plnohodnotnou súčasťou Európy, pričom do tejto rodiny vtedy zmapoval a dôkladne započítal aj vyše milióna Slovincov. Šafárik naviac nebol len vzdialeným akademikom, ale skutočným partnerom v živom dialógu s našou vtedajšou elitou – jeho dlhoročné priateľstvo a korešpondencia s naším popredným vzdelancom Jernejom Kopitarom ukazujú, že základy slovensko-slovinských vzťahov boli od počiatku postavené na hlbokom rešpekte a spoločnej túžbe po poznaní. Pripravovaný zborník s naším kontextom je preto skvelou ukážkou akademickej formy diplomacie, ktorá pretrváva až dodnes vďaka intenzívnym kontaktom medzi katedrami slovanských štúdií, vyučujúcimi tak slovinský jazyk na Univerzite Komenského, ako aj slovenský jazyk na Univerzite v Ľubľane. Ak Pavol Jozef Šafárik priniesol do výskumu slovanských národov silný vedecký aspekt, tak Ján Kollár zasa do myšlienky slovanskej spolupatričnosti vniesol hlboký ľudský a vizionársky rozmer, prítomný najmä v jeho diele O literárnej vzájomnosti medzi kmeňmi a nárečiami slovanskými. Predstavoval si svet, kde si blízke národy bez akýchkoľvek politických cieľov či nadvlády vymieňajú knihy, učia sa navzájom svoje jazyky a zdieľajú nápady, čo umelecky pretavil aj do svojej slávnej básnickej skladby Slávy dcéra. V slovinskom prostredí našla táto vízia živú odozvu, aj keď naši buditelia na čele s najväčším básnikom Francetom Prešernom k nej pristúpili s určitou opatrnosťou, najmä vo vzťahu k akejkoľvek forme splývania slovanských jazykov. Z Kollárových ideí sa tak najviac zamerali na koncept rovnocenného partnerstva, kde si aj ten najmenší národ musí zachovať svoju absolútnu jedinečnosť. Na tomto princípe dodnes úspešne rozvíjame slovensko-slovinské vzťahy v zjednotenej Európe.
Kultúrna výmena je mimoriadne dôležitá, dalo by sa povedať, že prirodzený internacionalizmus so slovanským kontextom je v 21. storočí, keď vidíme aj hrozby vojen a rôznych konfliktov, cestou k budovaniu mierovej a spravodlivej spoločnosti. Ako vnímate možnosť vytvorenia novej formy kultúrnych spoluprác, práve cez Matice, kultúrne inštitúcie, univerzity, umenie a kultúru?
V čase, keď Európa a svet čelia novým bezpečnostným hrozbám a konfliktom, nadobúda kultúrna výmena o to významnejší rozmer v rámci kultúrnej diplomacie. Spolupráca medzi inštitúciami, akými sú naša Slovinská matica (Slovenska matica) a Matica slovenská, by dnes nemala byť len nostalgickým spomínaním na 19. storočie, ale živým projektom pre digitálny vek. Nová forma kultúrneho internacionalizmu musí stáť na moderných základoch – na prepojení akademického výskumu, digitalizácii kultúrneho dedičstva a spoločných projektoch mladých vedcov. Práve cez tieto tradičné, no neustále sa obnovujúce inštitúcie dokážeme v strednej Európe vytvárať priestor vzájomného porozumenia, ktorý je tou najlepšou prevenciou proti akémukoľvek nárastu medzinárodného napätia. Univerzity, živé umenie a kultúrne priestory majú navyše jedinečnú schopnosť hovoriť univerzálnym jazykom, ktorý prekračuje politické hranice a krízy. Musíme taktiež naďalej investovať do mobility študentov, vzájomných prekladov klasickej, ale aj modernej slovenskej a slovinskej literatúry a zamerať sa na celý rad ďalších umeleckých spoluprác, o čo sa aktívne snažíme aj našou činnosťou v rámci slovinského veľvyslanectva v Bratislave. Naše kultúrne dedičstvo a historické prepojenia nám nedávajú dôvod na uzatváranie sa do seba, ale naopak – sú odrazovým mostíkom k tomu, aby sme v zjednotenej Európe spoločne formovali priestor založený na rešpekte k rozmanitosti.
Čo podľa Vás najviac spája Slovensko a Slovinsko, a naopak, v čom sa Slovinci a Slováci odlišujú?
Slovensko a Slovinsko spája predovšetkým podobná historická skúsenosť menších slovanských národov, ktoré počas stáročí žili v rámci väčších štátnych útvarov a napriek tomu si dokázali zachovať svoj jazyk, kultúru a národnú identitu. Práve tento dôraz na vlastné korene a tradície patrí dodnes medzi charakteristické črty oboch národov. Slováci aj Slovinci si tradične vážia rodinu, kultúrne dedičstvo a majú blízky vzťah k prírode. Obe krajiny sú známe láskou k turistike a horskému prostrediu – Alpy aj Tatry patria medzi významné symboly národnej identity a dokonca sú súčasťou štátnych znakov oboch krajín. Spája nás aj poloha v srdci Európy, podobné hodnoty a schopnosť spájať národnú identitu s otvorenosťou voči medzinárodnej spolupráci. Obe krajiny sú dnes súčasťou Európskej únie, Schengenského priestoru, eurozóny a aj NATO. Pocit blízkosti posilňuje aj podobnosť našich jazykov, ktoré majú spoločný pôvod v praslovančine. Historicky nás spája aj silná poľnohospodárska tradícia, ktorá sa odráža napríklad vo vinohradníctve. Významným prvkom sú tiež športové úspechy – napriek relatívne malému počtu obyvateľov dosahujú Slovensko aj Slovinsko pozoruhodné výsledky na medzinárodnej úrovni. Rozdiely medzi našimi krajinami vyplývajú najmä z odlišného historického a geografického vývoja. Slovinsko bolo dlhodobo ovplyvňované alpským, stredomorským a balkánskym prostredím, pričom významnú úlohu zohrávali aj väzby na Rakúsko a Taliansko. Slovensko sa naopak formovalo predovšetkým v stredoeurópskom a karpatskom priestore. Vďaka prístupu k Jadranskému moru má Slovinsko výraznejší stredomorský rozmer kultúry. Tieto rozdiely sa odrážajú aj v kultúre a gastronómii – slovenská kuchyňa je vo všeobecnosti sýtejšia, kým slovinská nesie silnejšie stredomorské vplyvy. Slovensko je zároveň početnejšou krajinou, čo sa odráža vo väčšej regionálnej rozmanitosti tradícií a folklóru. Odlišný je aj hospodársky profil oboch krajín. Slovinsko je známe silným farmaceutickým sektorom, zatiaľ čo Slovensko patrí medzi popredné európske centrá strojárskeho a automobilového priemyslu. Napriek týmto rozdielom však medzi Slovákmi a Slovincami často vzniká pocit prirodzenej blízkosti a vzájomného porozumenia. Práve spojenie spoločných koreňov, podobných hodnôt a zaujímavých rozdielov robí vzťah medzi našimi krajinami výnimočným.
Rozhovor spracoval Dr. Lukáš Perný.