Zdieľaj článok:
Počkám, kým sa žiaľ vyzlečie
z clivej kože
a nechám odísť smútok z duše…
Počkám, kým sa zatvorí
upršaná hladina zármutku
a skryje všetky svoje trápenia…
Počkám, kým svet bude mladým,
akým býval zadávna,
keď sme maľovali na nebo
farebné kvety smiechu…
Počkám, kým sa nám slnko
rozprší nad hlavami,
utopíme sa v mori vlčích makov
a nadýchneme sa tepla lásky…
Devana
Slnovratovo 30. 4. 2019
PODPORTE nezávislé médium.
Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.
…maľovali na nebo
farebné kvety smiechu…
Ó, pekná metafora!
Veľmi citlivé, nežné, prekrásne…vďaka
Pekné Devana. Ja som býval viac prózista ako poet. Nad veršami sa treba zamyslieť. A nás starších už myslenie bolí. Ale ešte myslíme a myslím, že viac ako tí mladí.
…počkám, kým svet bude mladým…
Bude!