Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Počkám, kým sa žiaľ vyzlečie

z clivej kože

a nechám odísť smútok z duše…

Počkám, kým sa zatvorí

upršaná hladina zármutku

a skryje všetky svoje trápenia…

Počkám, kým svet bude mladým,

akým býval zadávna,

keď sme maľovali na nebo

farebné kvety smiechu…

Počkám, kým sa nám slnko

rozprší nad hlavami,

utopíme sa v mori vlčích makov

a nadýchneme sa tepla lásky…

Devana

Slnovratovo 30. 4. 2019

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

4 thoughts on “Počkám…

  • 2. februára 2020 at 20:00
    Permalink

    …maľovali na nebo
    farebné kvety smiechu…

    Ó, pekná metafora!

     
    Reply
  • 2. februára 2020 at 22:14
    Permalink

    Veľmi citlivé, nežné, prekrásne…vďaka

     
    Reply
  • 3. februára 2020 at 11:36
    Permalink

    Pekné Devana. Ja som býval viac prózista ako poet. Nad veršami sa treba zamyslieť. A nás starších už myslenie bolí. Ale ešte myslíme a myslím, že viac ako tí mladí.

     
    Reply
  • 3. februára 2020 at 15:12
    Permalink

    …počkám, kým svet bude mladým…
    Bude!

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom