Zdieľaj článok:
Počkám, kým sa žiaľ vyzlečie
z clivej kože
a nechám odísť smútok z duše…
Počkám, kým sa zatvorí
upršaná hladina zármutku
a skryje všetky svoje trápenia…
Počkám, kým svet bude mladým,
akým býval zadávna,
keď sme maľovali na nebo
farebné kvety smiechu…
Počkám, kým sa nám slnko
rozprší nad hlavami,
utopíme sa v mori vlčích makov
a nadýchneme sa tepla lásky…
Devana
Slnovratovo 30. 4. 2019
PODPORTE nezávislé spravodajstvo
Len vďaka Vašej podpore dokážeme robiť kvalitnú a nezávislú žurnalistiku
…maľovali na nebo
farebné kvety smiechu…
Ó, pekná metafora!
Veľmi citlivé, nežné, prekrásne…vďaka
Pekné Devana. Ja som býval viac prózista ako poet. Nad veršami sa treba zamyslieť. A nás starších už myslenie bolí. Ale ešte myslíme a myslím, že viac ako tí mladí.
…počkám, kým svet bude mladým…
Bude!