Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Sústreďte sa a nespite, keď sa vám písmom prihováram o spaní. Héj, pani a páni, vám to hovorím aj vám, áno, a netvárte sa tak ospanlivo. No prosím, mladý pán si nad riadkami dokonca zívol. Tak to nie!!! Odmietam ďalej pokračovať. Nie som zo železa. Tiež sa mi ústa pootvárajú a zívam? Videl ma niekto z vás zívať? Nepočujem odpoveď. Haló!! Nespime, nespime, národ môj holubičí, lebo vás pošlem tam kam môj učiteľ v autoškole, keď mu už zo mňa fičí a preteká pomyselný pohár trpezlivosti. (Chudák) jeden aj tak som z neho jeleň a z križovatiek tiež. Povedzte mi načo sú nám, no na kieho ancijáša potrebujeme stále vybočovať, raz doprava inokedy doľava, prečo nemôžeme ísť priamo, rovno, vpred. Ušetrili by sme si riadenie i mnoho zbytočne vyhasnutých životov. To by bola cestná revolúcia bez prelievania krvi a darovania orgánov. A tých značiek príkazových čo by ubudlo, ostala by len jedna, jasná s ktorou by súhlasil každý vodca i jeho stádo –VPRED – stále rovnako, držte sa jednej línie, jednej linky, nezaťažujte svoje mysle zbytočným uvažovaním o smere, smer je len jeden – NÁŠ – Dnes večer, navrhujem a jednohlasne aj súhlasím so svojím návrhom… všetci ako jeden sa pomodlíme za jeden smer. A ráno, keď bude naša vrúcna prosba vyslyšaná (lebo akože ináč) budeme ho mať. Jeden z mnohých príkladov potrebnosti spánku a dobrej strelnej modlitby pred ním. Nieže sa niekto odváži zaspať bez nej. Raz, tuším, alebo sa mi to len snívalo? Ktosi kdesi v minulom storočí alebo ešte o trošku skôr sa pokúsil zaspať bez nej a dopadlo to, no dopadlo ako v tej básni:
„Mať žne a kto to dieťa čičíka? Šum lístia storočných dubov“
Keď tu zrazu ako blesk z jasného neba: báááác a trrrresk a storočný dub namiesto aby čičíkal zvalil sa podťatý a vôbec nie „sťa“ ale reálne podťatý tým nepredvídaným bleskom na to dieťa. Doslova sa naňho skydol. Následky si domyslite. Dieťa spalo ďalších sto rokov ako podťaté. Chúďa. Blúdilo sto rokov z náručia a područia raz jednej inokedy druhej macochy, lebo matka ten pohľad na tú hrôzu a skazu neprežila. Nemala sa otáčať ako žena Lótova. Mala predsa dve možnosti. Nakoľko bola spiatočnícka zvolila si cestu späť. A jej osud a následne i osud dieťaťa a celých generácii nedočičíkaných respektíve predčasne učičíkaných detí bol spečatený. Báli sa poriadne zaspať a neustále driemoty im spôsobovali mikrospánok po celých sto rokov. O hrozných následkoch len jedného mikrospánku v nevhodnej chvíli na nevhodnom mieste sa dúfam nemusím rozširovať, to už verím všetci poznáme. Ale, čo som tým chcel povedať? No jasné. V čase búrok a krupobitia nevyhľadávajte ako úkryt, a už absolútne nie pre spánok, storočné duby. Odborníci odporúčajú ako úkryt mokrú lúku bez mobilu a iných priťahovačov blesku. Jednoducho sa vrhnite tvárou k zemi, odhoďte všetky zbytočnosti čo so sebou vláčite celý život najlepšie do vzdialenosti sto metrov a kľudne ignorujte, čo sa okolo vás deje alebo bude diať. Hoďte do pľacu strelnú modlitbu pred spánkom a usnite. Zobudíte sa zas do krásneho lúkou rozvoňavajúceho rána a štebotu páriacich sa vtákov v korunách stromov, ktoré budú od vás v bezpečnej vzdialenosti. Neopovážte sa k nim priblížiť okrem spevu vykonávajú aj iné, pre náš čuch nie veľmi voňavé činnosti. A ak je tých vtákov veľa, mohli by nás aj aj ajajáj. Vy len vstaňte a v tichosti sa premiestnite na menej hlučné miesta na zemeguli. A nezabudnite udržiavať a modliť sa za smer a čím menej pestrofarebných značiek. Stačí jedna. Jedno aká, len nech je jednoliata a vyrobená jednohlasne. Má to viac výhod ako sa nazdávate. Stačí vyložiť nohy na palubnú dosku, ktorú sme predtým vytreli od prachu a iných nečistôt spred sto rokov a nechať sa unášať automatickým pilotom rovno za nosom, bezmyšlienkovite, bezprácne, len tak čakať. Veď náš Godot si nás nájde. Našiel. Dobrú noc drahí čitatelia. Spánok je potrebný aj pre toho, kto spí. A národný buditeľ sa môže pretrhnúť.
Nie jeden ani sto nás neprebudia a nielen za sto, ale aj o jeden viac. Na náš národný spánok nemá žiadny iný národ. Ha-ha-ha!
Dominik Petruška
Foto: Edward Coley Burne-Jones, The Sleeping Beauty, WikiCommons