V pripravovanej tlačenej revue DAV DVA zaznie hlas popredných českých a slovenských akademikov, ktorí sa hlásia k ľavicovej politike a bojujú proti neoliberalizmu. Jedným z nich je vysokoškolský pedagóg, sociológ, odborník na geopolitiku, doc. PhDr. František Škvrnda, CSc. Prinášame vám ukážku z jeho článku:
Vyjadrím sa len k autentickej, radikálnej ľavici, ktorá by mala nadväzovať na komunistické hnutie. Aj v politike sú historické korene potrebné a sily, ktoré prezentujú, že vznikli len „dnes“ a len pre to, čo je práve „potrebné“, sú nezmyslom. Dobre sa to však „predáva“ a utilitárne zamoruje politickú scénu. V 20. storočí komunistické hnutie patrilo k tým, kde sa najviac politicky diskutovalo – neraz ostrým spôsobom. Okrem ľudí, ktorí nikdy v inom hnutí neboli, sa k nemu pridávali osoby s rôznou politickou minulosťou. Mnohí z neho odišli a časť z nich potom proti nemu bojovala. Vo veľkej časti zvyšku politického spektra hnutie vzbudzovalo strach, ale najmä odpor až nenávisť, neraz spojené s krutými represiami proti jeho členom. Hnutie otvorilo v tejto diskusii širokú škálu otázok od abstraktnej teórie po každodenný život. Nečudo, že sa pri tom ocitlo v ťažkostiach, či už vo svojom vnútri, alebo vo vzťahoch i konaní v jednotlivých štátoch i na medzinárodnej úrovni. Za základné problémy diskusie, ktoré majú nadčasovú dimenziu, považujem vzťah teórie a praxe, členskú základňu – masovosť hnutia, vzťah vodcov (elity) a más – najmä vo vnútri hnutia a vzťah národného (vlasteneckého) a internacionálneho. Ide o témy, ktoré sú vzhľadom na charakter ideí radikálnej ľavice (komunizmu) významnejšie, než u iných politických strán a hnutí.
Viac v čoskoro vydanej tlačenej revue DAV DVA
