Martina Matečková, Lukáš Perný (EDS.): BERNOLÁKOVCI: PREMOŽITELIA ČASU. Matica slovenská, Martin
Bernolákovci predstavovali prvý významný prúd slovenského národného obrodenia. Toto hnutie sa sformovalo koncom 18. storočia, pričom bolo pomenované podľa jeho najvýznamnejšieho predstaviteľa – Antona Bernoláka. Tvorili ho katolícki kňazi a vzdelanci. Jedným z ich dôležitých cieľov bolo zavedenie spisovného slovenského jazyka. Aj keď sa bernolákovčina neujala, toto úsilie ovplyvnilo generáciu štúrovcov, ktorí neskôr nadviazali na ich činorodú prácu.
Ambície knižného diela Bernolákovci, Premožitelia času možno zhrnúť do niekoľkých dimenzií. Publikácia má najmä pedagogický rozmer, keďže vďaka encyklopedickým informáciám i obrazovým prílohám ju možno využiť v edukačnom procese na rôznych stupňoch vzdelávania. Zároveň sprístupňuje odborné výstupy z konferencie, ktorá bola tematicky spojená s problematikou bernolákovcov, takže popri osvetovej plní i vedeckú funkciu.
Predloženú publikáciu editovala Martina Matečková a Lukáš Perný. Matečková v prvej časti Základné informácie o bernolákovcoch uvádza, že stáli na začiatku novej cesty, pričom podnietili kultúrno-organizačnú činnosť evanjelikov a vďaka ich úsiliu sa začali zjednocovať národné sily. Konštatuje, že: „Vytvorili vhodné podmienky pre ďalšie formovanie slovenského národného hnutia, pripravili cestu pre dovŕšenie kodifikácie spisovnej slovenčiny Ľudovíta Štúra.“ (str. 17)
V príspevku sa ďalej zaoberá osobnosťou Antona Bernoláka a vymenúva jeho základné diela (Dissertatio, Grammatica Slavica, Etymologia vocum slavicarum, Lexicon Slavicum Bohemico-Latino-Germanico-Ungaricum). Opisuje vznik Slovenského učeného tovarišstva. Prináša encyklopedické informácie o bernolákovcoch, ich spolupracovníkoch a pokračovateľoch. Jednotlivým tematickým okruhom sa podrobnejšie venujú autori v ďalších častiach knižného textu.
Kulturologický pohľad na Bernolákovcov priniesli L. Perný spolu s M. Matečkovou v príspevku Význam bernolákovcov pre slovenskú kultúrnu stavbu. Na teoretické vymedzenie národnej a kultúrnej identity nadväzujú rozborom praktického prínosu bernolákovcov k ich rozvoju. Významnú úlohu pri národnej emancipácii Slovákov zohrala práve literatúra, ktorú bernolákovci a následne aj štúrovci publikovali, tvorili a šírili. Vo svojom texte sumarizujú prínos bernolákovskej generácie v štrnástich bodoch.
Popri jazykovednom prínose a vzniku Slovenského učeného tovarišstva uvádza aj prvý oficiálny preklad Biblie po tzv. Kamaldulskej Biblii v protoslovenčine. Ďalej vznik ekumenického Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej, ktorý zjednocoval katolíkov aj evanjelikov (vydával Almanach Zora). Bernolákovci sa podieľali na založení prvej nadkonfesionálnej ekumenickej literárnej organizácie – Tatrín, ako aj v Spolku svätého Vojtecha, či Matice slovenskej.
Popri spomínanom prínose v oblasti tvorby prvých literárnych diel v slovenskom jazyku a vydavateľskej činnosti táto generácia upevňovala historického vedomia o Veľkej Morave a Cyrilovi a Metodovi. Bernolákovci sa zasadzovali za rozvoj slovenského školstva a pedagogiky. S ich aktivitou sú však spojené aj prvé pokusy o hospodárske pozdvihnutie ľudu či propagácia včelárstva a ovocinárstva.
Uvedená štúdia otvára druhú časť knižného textu, ktorá prináša sériu konferenčných príspevkov. Ich autori, prevažne pôsobiaci v akademickom prostredí, podrobnejšie skúmajú význam kodifikácie prvého variantu spisovnej slovenčiny. Konferenčné príspevky sa ďalej zaoberajú interpretáciou vianočnej selanky Spasiteľ Jána Hollého, či katolíckym spevníkom (J. Hollého) v kontexte bernolákovskej kodifikácie slovenčiny. Ďalšie príspevky boli venované osobnostiam ako Ján Evanjelista Nálepka (kazateľ a básnik), Juraj Holečka (rímskokatolícky kňaz) či Jozef Vurum (biskup), ktorý rovnako patril k popredným predstaviteľom bernolákovcov. Zaujímavé informácie, ktoré nemusia byť slovenskej verejnosti celkom známe priniesol konferenčný príspevok Periodická tlač v čase bernolákovcov.
Tretia časť – Medailóny – sa venuje jednotlivými osobnosťami, ktoré boli bezprostredne spojené so spomínaným hnutím. Július Lomenčík sa zaoberal životom a dielom samotného Antona Bernoláka. O jeho mimoriadnej pracovitosti svedčí i to, že ešte i potom, ako odovzdal úrad v trnavskom vikárstve a prešiel do Nových Zámkov a mal množstvo úradných povinností, bol neustále tvorivo činný. Lomenčík v tomto kontexte uvádza: „Vytvoril úctyhodné dielo Slowár Slovenskí Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, ktorý vyšiel po jeho smrti zásluhou kanonika Juraja Palkoviča v šiestich dieloch na 5 302 stranách.“ (str. 169)
Samostatné medailóny sú v knižnom texte venované aj ďalším postavám, ktoré boli spojené s bernolákovským hnutím. Čitateľ sa v nich dozvie o životných osudoch a prínose Ondreja Mesároša, Alexandra Rudnaya, Juraja Palkoviča, Jána Hollého, Jozefa Emanuela, Martina Hamuljaka, Martina Hattalu a ďalších osobnostiach. Za všetkých je potrebné bližšie spomenúť rímskokatolíckeho kňaza Juraja Fándlyho, ktorý patril k prvej generácii bernolákovcov.
Fándlyho spojenie s týmto hnutím nebolo len jazykové, ale aj ideové. Podporoval myšlienku sebaurčenia slovenského národa a jeho vzdelávanie. Ako osvetový mysliteľ bol autorom populárno-náučných diel. Medzi najvýznamnejšie patrí Piľní domajší a poľní hospodár, v ktorom propagoval moderné poľnohospodárske metódy a šíril osvetu medzi ľudom. Fándly bol jedným z najaktívnejších členov Slovenského učeného tovarišstva.
Tento spolok sa usiloval o vydávanie spisov nielen pre inteligenciu, ale aj ľudovýchovných diel. Ako píše Jaroslav Durec v príspevku Kultúrne inštitúcie, v ktorých pôsobili bernolákovci: „Slovenské učené tovarišstvo počas svojej vyše desaťročnej existencie (1789 – 1800) vydalo jedenásť knižných titulov v dvadsiatich zväzkoch, medzi ktorými zvlášť vynikali ľudovýchovné spisy, najmä štyri zväzky Hospodára (1792 -1800), Zelinkár (1793), Slovenský včelár (1800) a mnohé ďalšie.“ (str. 325)
Predloženú publikáciu uzatvára štvrtá kapitola Reporty z podujatí Matice o bernolákovcoch. Jej súčasťou je i stať Bernolákovci v knihách, alebo časť Bernolákovci v historických románoch Antona Hykischa. Kniha obsahuje množstvo obrázkov (fotografií, portrétov, faksimile, rukopisov, korešpondencie), vrátane ilustrácií vytvorený umelou inteligenciou, čo klasickej forme jej spracovania pridáva istý netradičný moment.
Knižné dielo Bernolákovci, premožitelia času dokumentuje činnosť hnutia, ktoré poukázalo na existenciu Slovákov v Uhorskom kráľovstve a prispelo k prebudeniu Slovákov ako národa s vlastným jazykom a kultúrou. Jeho vydaním si Matica slovenská pripomenula odkaz prevej generácie národného obrodenia, čím prispela k historickému poznaniu, ktoré je dôležitým predpokladom upevňovania národnej identity.
Marián Klenko
