Zamyslieť sa nad tým, v akej situácii sa nachádza svetové spoločenstvo, teda naša civilizácia, si vyžaduje skutočne obrovskú dávku odvahy. Keď si uvedomím, ako málo stačí na to, aby sa situácia ešte viac zhoršila, vždy si poviem, že stále existuje nádej na upokojenie napätia a vyriešenie problémov, ktoré trápia Slovensko, náš kontinent i celý svet. Militarizácia sveta je však natoľko intenzívna, že si ju musí všimnúť každý príčetný človek.
Je až zarážajúce, ako dokáže ľudstvo opakovať chyby z minulosti. V záujme ziskov a moci je schopné doviesť aj súčasnú civilizáciu na pokraj priepasti, hazardovať s ľudskými životmi a ohrozovať už aj tak veľmi krehký mier.
Pri čítaní majstrovských diel, akým je napríklad román Tisícročná včela od slovenského prozaika, dramatika a scenáristu Petra Jaroša, ktorý nás 8. novembra opustil, mi behá mráz po chrbte. Je obdivuhodné, ako dokázal aj v tomto diele opísať a priblížiť čitateľovi hrôzy vojny, ktorá zasiahla každého z hrdinov tohto vynikajúceho románu. Filmové spracovanie, hudba Petra Hapku a herecké výkony umelcov, akými boli napríklad Jozef Kroner, Michal Dočolomanský, Jana Janovská či Jana Dolanská, vdýchli tomuto dielu ešte výraznejšiu a realistickejšiu podobu. Priblížili nám najmä život počas vojny, ale aj vzostup robotníckeho hnutia ako odporu proti vykorisťovaniu človeka človekom a militantnému spôsobu vládnutia monarchie.
Je nad slnko jasné, že Peter Jaroš zostane navždy živý nielen prostredníctvom svojich kníh, filmov, televízie a rozhlasu, ale predovšetkým v našich srdciach. Bol autorom mnohých literárnych diel, ako aj scenárov k filmovej tvorbe. Nesmiem zabudnúť ani na jeho rozhlasovú tvorbu a s ňou spojené rozhlasové hry. Za všetko, čo urobil pre našu kultúru, mu patrí naša obrovská úcta a vďaka.
Nedá mi, aby som nespomenul ešte jedného vynikajúceho majstra pera, ktorým bol Karel Čapek. Aj on dokázal vo svojich dielach veľmi presvedčivo a živo opísať nezmyselnosť militarizmu a krutosť vojny. Človeka v nich vykreslil ako strojcu, ale zároveň aj ako obeť vojny. Dráma Bílá nemoc doslova a do písmena opisuje vzostup diktátora a nacizmu a ukazuje, ako ľahko sa môže spoločnosť dopracovať k vojne. V roku 1938 napísal aj významnú protifašistickú drámu Matka, v ktorej vykresľuje matku, ktorá nechce dovoliť svojmu synovi odísť do vojny. Až keď zistí, že počas vojenského konfliktu vraždia aj deti, rozhodne sa nechať svojho syna odísť bojovať. Dielo je priamou reakciou na konflikt v Španielsku, kde proti sebe v občianskej vojne bojovali fašisti a republikáni.
Mnohí z vás určite poznajú diela oboch spomenutých velikánov slovenskej a českej kultúry. Je však potrebné neustále pripomínať všetko a všetkých, ktorí odmietajú akýkoľvek vojenský konflikt, vraždenie ľudí a všetky hrôzy, ktoré vojna prináša – hlad, bezprávie, utrpenie a napokon smrť.
Všetci, ktorí si uvedomujeme nezmyselnosť zbrojenia a militarizácie a zároveň túžime žiť v mierovom svete, vychovávať deti, učiť ich, v čom spočíva zmysel života, a doviesť ich do bezpečného sveta dospelých, musíme rázne zakričať:
UŽ ŽIADNA VOJNA! ZASTAVME ZBROJENIE!
Je jedno, akým legálnym, primeraným a zákonným spôsobom to urobíme. Dôležité je, aby nás bolo čo najviac.
Richard Cviklovič