Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Ilustračný obrázok: Vincent Hložník, Dojčenie
Tehotná, Vojtech Mihálik
Balónik,
bobuľka
v bohyni,
baňaté b,
ty bujný
Budha v
babskom
balení –
belasým
bleskom
blkoceš,
v bokoch
bolesť –
blažená
blúdiš s bosým
bremenom a búchaš blížnym
na bránu. Bi bronzové broskyne
v blúzke, balvan v bedrách, bociana,
bachratý bochník. Bol bozk, bol býk, bol
bič. A bude bábo, bezbranný bastard, bará-
nok boží, čo bľačí pod bubnom brucha. Búvaj,
bobáčik, ty biela bibolienka. Bláznil som
bohyňu a baláchal – v jej bielizni sa bŕľa
babica. Ja bdiem a bojím sa, bludár,
bojím sa búrky, no brešem
barbarskú báseň.
Deti, Ján Šimonovič (úryvok)
Čím by sme boli bez detí,
ich radosť nám nádherne zavadzia vo všetkých domoch,
rozväzuje v nás úsmev ako všetko dobré,
veruže rozsvecuje okná a prestupuje na ulicu,
a po ulici sa potom lepšie chodí.
Čím by sme boli bez detí,
hľa, veď sa vedia hrať len na niečo dobré
a vždy sa hrajú veľmi otvorene, vždy si možno všimnúť,
ako sa rady hrajú pred nami, aké sú nám vďačné,
keď sa i my s nimi hráme ako deti, vždy nám chcú niečo
__________________________________________dôležité ukázať,
a nik to nevie lepšie ako deti,
a ako je nám dobre, keď si ich hru zapamätáme ako drahý
_____________________________________________________plánik
akoby veľmi krehký v našich hrubých prstoch
nad tichou zemou, pod pokojným nebom.
Červená raketa, Marián Kováčik
Čakali sme už iba na červenú raketu
V rozbahnených zákopoch vody po kolená
A guľometčík na pravom krídle zahlásil posledný
— Vojak ten a ten na boj pripravený
A keď sa to potom začalo
jeden neznámy vojak z ôsmeho pešieho práporu
plazil sa s tým guľometčíkom rozstrieľaným na cucky
tri kilometre
A ona hovorila lekárovi
— V druhej svetovej vojne
bolo zabitých osemdesiat miliónov ľudí
Nechápem, že vám tak záleží
na jednom potrate —