Atómový mrak

Odvšadiaľ, hocikedy, ako taký drak,

prirúti sa bez zľutovania atómový mrak.

Načo už bežať, keď nad hlavami

spustí sa dážď aj s otravami.

Rýchlosťou väčšou ako najrýchlejší vlak

prirúti sa a všetko zničí ako lampu prak.

Lenže lampu možno opraviť, črepy možno pozbierať.

Tu sa bude v bolestiach na rádioaktivitu umierať.

Kŕče z vnútra pošlú všetko preč.

No nie kŕče smiechu, o tom nie je reč.

Hnusné častice cez telo prejdú do tela.

Posledná časť symfónie života práve doznela.

Možno hromy, blesky, ale hlavne dážď,

čo zmyje nekonečný, no posledný, plač.

Je ešte nutné obliecť protichemický plášť,

keď svoj zápas prehral človek ako nenásytný hráč?

Mrak prechádza Zeme miechou,

aby ju očistil od jej neúmyselných hriechov.

Chvíľu potrvá, než vykašle to svinstvo,

aby vďaka človeku začalo bez človeka nové dejstvo.

Kto teda spustí očistu skazou?

Kto nás vyhubí ako vesmír druhohorných plazov?

Kto vypustí ten mrak rádioaktivity?

Kto sa dopustí tejto poslednej aktivity?

Koľko posledných sĺz potečie nad tvárami nemými?

Tými bytosťami, oproti nám, vždy svätými?

Aj jedna bude príliš, no ako na to prídu,

že s vrahmi sveta do podsvetia odídu?

My, ktorí ich milujeme, verme, že pôjdu tam hore,

že im sa vyhne večného zatratenia more.

Ako by vyzerala taká predpoveď potom?

Rozmýšľal by ešte vôbec niekto o tom?

Zohyzdená žena obliata špinavým potom,

ovenčená a opásaná ostnatým drôtom,

ozdobeným jej krvou vlastnou,

nakazená pliagou slastnou,

ktorá prišla skôr, než ju stihla predpovedať,

no ona je veštica, bo môže pokojne povedať,

že umrie, len si nie je istá, kedy.

Ale môže sa už vykašľať na stresové vredy.

V podstate tak môžu učiniť diváci, ktorí ju vidia – nevidia.

Aj oni vedia, že sa čochvíľa zbavia svojho bytia.

Stačí len prázdny pohľad a vyvrátiť všetko vnútro.

Kto tak učiní, koná múdro.

A kto chce prežiť, skoná v mukách a únavou.

Zbytočná snaha pred poslednou úľavou.

A tak ľudstvo nechutné odpad tvorilo a odpadom sa stane.

Smetisko dejín ľudstva má už uzávierku v pláne.

Z mraku atómového voda jedovatá na ňom stromy zasadí.

Nebude dlho trvať, než sa z ľudstva planéta vystrábi.

Čo bude tento mrak? Skaza? Či očista?

Je to antivírus ľudstva na vírus ľudstva, a to dočista.

Možno počítač Zem zažije agóniu a bude plný od atómových výbuchov dier.

No prežije, fungovať bude a v jeho operačnom systéme nastane naveky mier. 

Zahmlené oči

Zahmlené oči v diaľavách hľadajú spásu.

Sú akési zvláštne, iné než ostatné.

Azda sú jediné, čo nehľadajú krásu?

Zničia všetko skôr než ich ktokoľvek odhadne.

Akoby po inej planéte putovali.

Ostatné vidia jedno, ony vidia iné.

Pre hrôzu ostatných samé sebe panovali.

Asi naozaj tu alternatívny časopriestor plynie.

Viažu sa s ústami, čo nebezpečný fakt je. 

Oči povedia mozgu, čo on cez ústa povie.

Nerozmýšľa, nevie, že on sám je iný,

aj keď sa cíti proti ostatným silný,

netuší, že stojí proti celému vesmíru,

že tu sa oddeľuje, aby sa zničilo, zrno od pýru.

Nebojí sa ich majiteľ, svoje myšlienky hlása.

Hoc sú i pravdivé, len preňho sú spása.

Snáď históriu pozná, v nej už bolo mnoho tých,

čo pre iný pohľad sami boli označení za zlých.

Opľúvaní, bití, vyháňaní, vraždení

a spoločnosťou na večnosť zatratení,

i keď dnes ich oči v tvárach kamenných značia,

že potomkovia zlomocných úctu im preukázať ráčia.

Ale späť k tým očiam. Ako sa to stalo?

Žeby raz za čas k zmene prísť malo?

K niečomu novému či ku zmene myslenia?

K pripomienke myslenia či nového sveta kreslenia?

Miliardy ľudí – miliardy pohľadov.

Pohľady často jednotné sú.

A preto tam v miestach iných dohľadov

sa tieto oči s ostatnými neznesú.

Mnohokrát sa teda zopakovať dá,

že iný názor v centre určených názorov veľké problémy má.

Takmer nemožno ho v súčasnosti udržať,

ten nápor zloby akoby nešlo vydržať.

Takže takáto je demokracia v akcií vo svete?

Či už v rámci tohto slova padáme do diktatúry siete?

Dajú sa zatvoriť oči s iným vnímaním?

Dajú, ale vždy iné zahmlené oči ich nahradia.

Veď len s iných pohľadov prijímaním

sa myšlienky pokroku nikdy nezastavia.

A tak len treba priať takým očiam odvahu.

Svet sa im raz poďakuje, 

aj keď ich teraz likviduje, 

lebo nepoužíva rozvahu.


PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


3 thoughts on “Tomáš Beník, básne

  • 15. októbra 2019 at 11:19
    Permalink

    V súčasnom kapitalistickom superbordeli keď, zdá sa, že sa proti sebe naplno rozhorel otvorený boj ( najmenej ) dvoch veľkokapitálových skupín – jednej prepojenej so svetovládnymi kruhmi, druhej prepojenej s domácou mafiou s „čistými“ rukami, unikla pozornosti ( ľavicovej verejnosti ) jedna drobná udalosť – správička.

    Začnem od konca – tak ako pred poslednými prezidentskými voľbami, tak aj teraz pred radnými voľbami je v komunistickom tábore zase nejako podozrivo ticho, až začínam tušiť že sa schyľuje zas k nejakému prúseru. Len sem, tam zašvitolia jemné súdružské kukycmuky smerom k Egovi Ch. s náznakmi na zakopanie vojnovej sekery a pragmatický spoločný postup pred voľbami.

    Už som to tu písal, že vzhľadom na ( niektoré ) názory a ešte k tomu nanajvýš problematickú osobnosť veľkého Ega, komunistom vrelo odporúčam do tejto slučky hlavu nedávať. Lebo Ego – ten aj z franforcov vie spraviť franforce a keď má svoj deň, tak dokáže aj opak.
    Komunisti nech nechajú Ega so svojím egom a radšej nech rozmýšľajú nad tým, ako zlepšiť svoju mizériu podpory.
    Pravdupovediac, čudoval by som sa aj Egovi, ak by na takúto spoluprácu s komunistami, na ktorých nemá dobrého slova pristúpil, pretože to by bol jeho spoločenský koniec, ako analytika a učiteľa, v slniečkárskych kruhoch, teda tých ktoré oslovuje a tých, kde má aspoň úctu.

    A teraz k začiatku. Tou správičkou bolo oznámenie istého Standu Mičeva toť z kedysi ľavicovej bašty Banskej Bystrice, že zakladá ževraj ľavicovú stranu „SOLIDARITA – hnutie pracujúcej chudoby“.
    Bum ! Éj bysťu – Tu ho máš !
    No to je náhodička – a že pol roka pred voľbami…

    No – nemôžem si pomôcť – ale strašne – ale že stráášne z toho cítim takú tú starú dobrú veľkokapitálovú smeráčinu.
    Za čo ? Za nič ! Len za lóve…
    Proti čomu ? No proti Egovi.
    Vyzerá to naozaj tak, že táto (pseudo) stranička nemá inej úlohy, len výsledkovo škodiť Socialistom, keď už nie v postupe do rady, tak aspoň v dosiahnutí 3%, aby si strana „zarobila“ na svoju činnosť. Smeráckemu veľkokapitálu by nejaký Chmelár a socialisti v rade veľmi prekážali, keby ich ťahali doľava, a ešte k tomu z Jadra a z Nata. Socialistická sodoma-gomora. Kapitalihnus si rozkladať nedáme.

    Takže toto, drahí komunisti, je ďalší dôvod, prečo sa nespájať s Egom. Ega bude „poctivo“ likvidovať ( skrytý ) smer a Ego, keď sa názorovo nezhodnete, zase začne trhať Vás – spomeňte si – Egove franforce…

    Komunisti – pracujte na vlastnom, skutočne ľavicovom programe, a na vlastnom postupe do volieb, pretože „skrývaním“ sa za iné strany, nedáte o sebe vedieť, že ste stále tu, že pracujete a máte čo ponúknuť. A pracujte kolektívne, deľte si prácu medzi mnoho členov a podporovateľov.

    Reply
  • 17. októbra 2019 at 7:26
    Permalink

    Výročie Veľkého novembrového kapitalistického prevratu sa blíži –
    Aj s uragánom propagandy o tom, ako nám je už dobre ( …ak by ste to náhodou nevedeli… ) – držte si klobúky, držte si sukne !

    Takto odpovedajú komunisti :
    http://kss.sk/tridsat-rokov-po

    Nech žije socializmus !

    Reply
  • 17. októbra 2019 at 9:09
    Permalink

    No, fúkať už začalo:
    plastiková svätica Havlová na Gottovom pohrebe: „Modleme se za zachovaní svobody…“
    Akej? Svojej? Tej, ktorú ukradli iným?
    Propaganda na pohrebe, hmmm.
    Ponáram sa do ticha, telka, rozhlas si odo mňa oddýchnu.

    VYNIKAJÚCA skica, komunisti!!!

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom
%d blogerom sa páči toto: