Vymýšľať si tak, aby všetko vyzeralo ako číra pravda, je podstata umenia. Ak sa nepodarí, tak je z toho proste výmysel, ktorému nie, že nemožno veriť, ale z „umelca“ urobí hlupáka. No a toto sa nám deje teraz v tzv. žurnalistike a tzv. politike. O „útoku“ Rusov na lietadlo pani Ursuly nemusíme hovoriť – lebo zapálení „žurnalisti“ a ich pasáci nás odbijú, že je to tvrdenie proti tvrdeniu. A aj keby rovno sám nebeský otec podal správu, že to videl na vlastné oči, tak spochybnia aj jeho svätosť.No, dobre, ale niečo na vlastné oči a uši v čase priamych prenosov vidieť a počuť môžeme. Napríklad rozhovor predsedu slovenskej vlády Roberta Fica s prezidentom Ruskej federácie Vladimírom Putinom v Pekingu. Od slova do slova. A potom si prečítame, že krvavý diktátor predsedovi suverénnej vlády nadiktoval, aby Ukrajine prestal dodávať elektrinu. S údivom som „správu“ zachytila, a tak som si zo záznamu ten rozhovor v Pekingu prehrala niekoľkokrát – nikde ani slovko! Ale v éteri sa správa šírila veselo ďalej, až doletela na tlačovku Volodymyra Zelenského s Robertom Ficom v Užhorode. Ukrajinský prezident ho tam pozval a on prišiel. Ako predvoj do Užhorodu dorazili „cintulovci“, ktorých ale ukrajinská polícia ešte pred príchodom hosťa zrušila, pohotový redaktor slovenského denníčka bol na mieste a podal aj fotografickú správu. Strážcovia liberálnej demokracie museli zbaliť fidlátka – našťastie, iba transparent. Potom už ukrajinský prezident privítal v angličtine svojho hosťa, ten mu v angličtine poďakoval, nasledovalo pár záberov, ako spolu sedia za stolom a vymieňajú si nejaké privítacie formuly, navzájom sa sústredene dívajú do očí, lebo nasleduje debata „na štyri oči“. Čo tam zaznelo, vedia len oni dvaja. A potom je tlačovka, kde ukrajinská novinárka predsedu slovenskej vlády atakuje otázkou, čo urobí po tom rozkaze Putina, aby odstrihol Ukrajinu od elektriny. Záber na Roberta Fica, ktorý udivený stiahne obočie a mierne pokrúti hlavou, v odpovedi neviditeľnej pani povie doslova, že na rokovaní s Vladimírom Putinom toto nebola téma a nič také nezaznelo. Ani verejne, ani neverejne. O tom, že verejne, sa môžeme presvedčiť a ten, kto správu vypustil, nemôže vedieť viac, ako celý svet, ktorý tú tlačovku videl a počul. Najlepšia časť však ešte len príde – Volodymyr Zelenskyj loptičku od ukrajinskej novinárky zachytí a povie, že to, ako Putin chce Ukrajincov nechať v tme a chlade, počuje prvý raz, ale je to dôkaz, aký podliak je ten Putin (povie to inými slovami, necitujem), a rozvinie ten dôkaz o zastavení elektriny na Ukrajinu zo slovenských energetických sietí, do niekoľkých košatých viet. Poslucháč a divák pri sledovaní záznamu krúti hlavou – Volodymyr Zelenskyj nepočul, že je to výmysel? Veď to okamih predtým Robert Fico vyvrátil – a na tom stretnutí bol on, nie ukrajinská novinárka… Fico sa (našťastie) nenechá vyprovokovať a využije príležitosť, keď mu slovenská novinárka položí otázku, aby zopakoval, čo povedal predtým – nijaká požiadavka o odstrihnutí elektriny pre Ukrajinu v Pekingu nezaznela. Nevieme ešte, či to počul aj vedľa sediaci Volodymyr Zelenskyj a uvidíme (počujeme), či ten výmysel, niekoľko dní už živený v médiách, bude žiť naďalej.Podstatou umenia je podať výmysel tak, aby znel ako pravda. Na našich časoch je najlepšie, že propaganda a la Goebbels už nefunguje, lebo sociálne siete sú síce pliaga, ale zas máme to veľké šťastie, že sa „žurnalisti“ a „politici“ môžu aj na kolomaž rozliať a my – ak chceme – vieme. Umenie je podať výmysel tak, aby sme uverili, že je to pravda. Koniec-koncov, aj politika, aj žurnalistika, je umenie. Kto umí, umí a kto neumí, tak čumí. Len to ide strašne na nervy, sledovať tú šmíru.
Aby to nezapadlo!“Volal Vám prezident Zelensky? Mohl byste říct, že začal tlačit na Polsko, aby okamžitě prohlásilo, že se jedná o ruskou raketu?“
– „Dá se to tak říct.“
– „Byl jste tehdy v šoku?“
– „Ne.“
– „Nevnímal jste to jako pokus zatáhnout Polsko do války?“
– „Tak jsem to vnímal“
– „A co jste mu řekl?“
– „Nic. Snaží se od samého začátku zatáhnout do války všechny. Je to jasné, je to v jejich zájmu a nejlepší by bylo, kdyby do války mohli zatáhnout i země NATO. Je jasné, že hledají ty, kteří by aktivně bojovali na jejich straně proti Rusům. To se děje od prvního dne.“
Bývalý poľský prezident Duda potvrdil, že sme boli milimeter od podobného osudu, aký zažívajú prostí ľudia na Ukrajine – Zelenskyj tlačil na neho, aby Poľsko vyhlásilo RF vojnu, keď na jeho územie dopadla raketa a zabila dvoch civilov niekde na statku. Bola to ukrajinská raketa, ale, ako stále, vždy a dookola, len čo sa niečo stane, tak je za tým Rusko. Duda tvrdí (a môžeme mu veriť), že Zelenskyj sa stále snaží zatiahnuť do vojny NATO, tí „lídri“, ktorí sú až po uši v Bidenovej proxy vojne, mu v tom pomáhajú. O slovenských prisluhovačoch ani nehovoriac. Ani na Ukrajine nie sú ľudia slepí a hluchí, tých by sme mali podporovať zo všetkých síl, lebo na ich chrbtoch sa rajtuje. Je to vojna, kde zomierajú najmä chudobní ľudia, strieľajú ich od chrbta, keď sa pokúšajú zutekať z toho koncentráku. No a dnes som si prečítala, že vrah, ktorý zabil Parubija, nemal taký motív, o akom on sám hovorí a nebol to podľa matky vojaka protest proti ukr. vláde – lebo sa o syna nestaral. Koľko jej zaplatili?
„Svet si vyberá medzi mierom a vojnou,“ odkázal čínsky prezident Si a ukázal zuby, aj s jadrovou triádou, schopnou zničiť svetadiel. Neteší ma to. Ale nedalo mi neporovnať s tou triednickou hodinou v Bielom dome… Už viete čítať, vy, „lídri“? A čo nás s tou pomocnou školou čaká? Neschvaľujem žiadne násilie, no vžívam sa do pocitu otca, ktorý v nezmyselnej vojne stratil syna a nemôže pochovať ani jeho telo. Pre otca to musí byť neznesiteľné, keď siahol po zbrani. A pre nás je neznesiteľné, že médiá nám upierajú právo na objektívne, pravdivé informácie. Neplnia úlohu danú zákonom.Klamú neuveriteľne, domnievajú sa, že nemáme silu zmeniť to. A vlastne – nemýlia sa. Dôkaz pre nich nie je ani autentické video otca, vraha, ktorý sa priznal, že zabil Parubija, ako osobnú pomstu ukrajinskej vláde. Za mŕtveho syna a poníženie, že ani po smrti mu nemohol vzdať úctu, ktorá mŕtvym patrí.
Ak by predstavitelia európskych štátov, ktorí vliezli Bidenovi do slučky proxy vojny, teraz cúvli, museli by všetci skončiť v base. Takže im nezostáva iné, ako držať basu. Slovenské „elity“ si na pohodách a gagoch uľavujú, treba im to dopriať, nech sa bavia, lebo ľudí zjavne nebavia. Teda bavia, ale stále tých istých. Tak nech len píšu listy premiérovi, jeden srandista sa tým už živil.
Jednotu možno uznať iba ako morálne úsilie o jednotu, ako nikdy sa nekončiaci pohyb k jednote. Len čo sa jednota prešuchne z morálnej oblasti do politickej praxe, len čo sa s jednotou manipuluje ako s mocenským faktorom, len čo sa mocenský faktor povýši z prostriedku na cieľ – a to sa stáva vo všetkých typoch vlád a mocí, nikto nie je imúnny proti zocelenej jednote, nijaká, ani najdemokratickejšia moc nebude rozširovať priestor pre rozličnosť – v tej chvíli sa spúšťa mechanizmus moci, ktorá musí byť koherentná, aby sa mohla konať… demokracia sa vrtí na tenkej stračej nôžke tzv. verejnej mienky, totiž na majiteľoch obrovských informačných koncernov, ktorí jediní majú slobodu voľby.(Vladimír Mináč, Návraty k prevratu 1993)
Odvtedy sme sa posunuli k ešte vratkejšej stračej nôžke ešte väčších informačných koncernov, ktorí z pravdy neponechali už nič na náhodu. A byrokratov to vedie k pokusom osedlať si „pravdu“, aby produkovala „jednotu“ takú, akú si oni predstavujú.
V bývalej rokovacej sále „starej“ národnej rady bolo dnes ozvučenie také rozhasené, že som takmer nič z prejavov šéfa parlamentu a príhovorov bývalých kolegov nerozumela. Keď k mikrofónu Ľubo Fogaš, ktorý podujatie moderoval, (lebo ja som ponuku odmietla), vyzval Marcelku Gbúrovú, vstala som zo svojej pridelenej stoličky na konci abecedy, sadla som si na podobločnicu bližšie k pódiu, aby som pani profesorku aspoň spolovice počula. V marci 1994 opustila Marcelka HZDS a pridala sa k Moravčíkovej skupine – čo malo, samozrejme, následky, lebo sa menila väčšina v parlamente, a to znamenalo pád Mečiarovej vlády. Dnes sa však verejne poďakovala premiérovi Mečiarovi za odvahu pri vzniku Slovenskej republiky. A spomenula, ako sa na kandidátnu listinu jeho hnutia dostali poslanci: každý musel absolvovať testy, jazykové skúšky a pohovor so šéfom hnutia.“A potom im to dal podpísať?“ pýta sa Emil.
A tá zúrivá hystéria opozície proti Robertovi Ficovi za to, že pripomenul zločinný úmysel Adolfa Hitlera vykynožiť Slovanov, mi pripomenula zákon, ktorý prijala ukrajinská Verchovna rada okamžite po nezákonnom zbavení postu prezidenta zvrchovanej demokratickej Ukrajiny.Prijali ho okamžite – 22. februára 2014.Zrušili zákon, ktorý predpokladal trestne stíhať za, citujem: „verejné odmietanie alebo ospravedlňovanie zverstiev fašizmu a propagandu nacistickej ideológie“.
Verchovna rada Ukrajiny tiež zmenila povinnosť trestne stíhať „za znesvätenie alebo zničenie pamätníkov postavených na pamiatku tých, ktorí bojovali proti nacizmu počas druhej svetovej vojny, vojakov – sovietskych osloboditeľov, účastníkov partizánskeho hnutia, pracovníkov tajnej služby a obetí nacistického prenasledovania.“
Nesledujem slovenskú mediálnu žumpu, ale včera mi udrela do očí – Fico na oslavách citoval Hitlera! Tak som si vyhľadala ten citát – a nečudujem sa, že PS spolu so svojím ústredným orgánom a jeho odvodeninami boli v kŕči. Fico totiž necitoval Hitlera hrdinu, ale Hitlera zločinca, Nemca, ktorý mal plán. A tým plánom bola naša smrť. A ten plán vykonávali jeho vojaci, jeho vláda, jeho armáda. Boli ich milióny, ktorí na rozkaz vraždili! Potrestaných bol pár desiatok konkrétnych ľudí. Kam sa podeli tí ostatní…? O tom hovoril Robert Fico. A o tom hovorí historik Anton Hrnko: „Tak si poďme povedať, proti komu a proti čomu sa postavili slovenskí vojaci a partizáni v SNP. Môj otec ako vojak slovenskej armády mal na to jednoduchú odpoveď. Vôbec to nebolo to, čo sa tu už desaťročia omieľa dookola. Jediný dôvod toho, že zobral flintu do rúk, bol úplne jednoduchý: „Nemci nás napadli a my sme sa museli brániť.“V každej rodine na Slovensku bol niekto nejako spojený s týmto ozbrojeným povstaním proti Nemcom. Môj strýko je pochovaný pod Strečnom… Darmo budete do éteru šíriť svoje verzie, vy, PS a adlátusi, Robert Fico neoslavoval Hitlera, on len presne menoval vinníka, lebo ten vinník mal svoje korene.
To musí byť úľava, keď po polstoročí vo verejnom živote môžete vykričať, že ste antikomunista a rusofób! Nenapíšem to meno, načo?
Slovutný predseda KDH Majerský namiesto ospravedlnenia odkázal, že sme všetci hluchí a sprostí. Za tie deti, ktoré ani počaté neboli 7. októbra, napriek tomu sú mučené hladom, by sa mal od hanby prepadnúť.
„Ďakujem, Donald, vidíme, ako sa veci menia a ako si ich začal ty meniť,“ tak nejako sa úlisne prihovorila (donedávna fašistka) Meloni, Zelenskyj sa za 4 minúty poďakoval daddymu 11 krát a všetci sedeli pred veľkým bielym mužom ako zbití psi. Slovenský Korčok tam videl sedieť silu Európy… 
Ktorá síce daddyho nenávidí, ale do očí sa mu neodvážila povedať ani to, že tomu Putinovi predsa len aspoň ten červený koberec prestrieť nemusel. (Hoci sa zastrájali stretnutie prekaziť, lebo s Putinom sa nerozpráva, a keď už nie prekaziť, tak nedovoliť, aby sa tam niečo dohodlo, a keď sa nedohodlo, tak vlastne sa nič nedohodlo Strašná hanba táto „elita“, ale, ako povedal Jožko Banáš v rozhovore s Mimi Sramova – my sme mali premiéra Matoviča, tak čo sa čudujeme?
Z rozhovoru s B. Jarábikom, expertom na Ukrajinu:
o:Ako by teda mohol vyzerať realistický kompromis medzi Ruskom a Ukrajinou?- Ten neexistuje, takže vojna ide ďalej.
o:Čiže rokovania neuspejú?-Môžu uspieť, ale len na úkor jednej alebo druhej strany. A na čí úkor to bude, bude závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať vojna.
O veľa veciach, ktoré sa dejú v zákulisí, nevieme. Ale myslím, že Američania pochopili, že Rusi pevne stoja za svojimi pozíciami.My chceme zmraziť konflikt kvôli Ukrajine. Rusi však vnímajú túto vojnu ako proxy vojnu so Západom, takže sa nebude hovoriť len o Ukrajine a Rusku, ale aj o tom, ako sa Rusko vráti do rokovaní o európskej bezpečnosti.Preto bolo pre Trumpa včera dôležité, aby tam boli aj európski lídri, aby mohol Rusom demonštrovať, že sa ich pozícia zmení. Bude sa meniť postupne a medzitým bude vojna pokračovať.
Fascinuje ma, ako to isté, prečo vypukla vojna na Ukrajine, proxy podpaľači stokrát prebalia a znova postavia na stôl. To isté, len v inom obale. Nový je len mešec pre Trumpa – ktorý zaplatia Európania. So zámerom, aby sa po Aljaške loptička prehupla na stranu RF a aby sa daddy naštval na Putina. Vojna bude pokračovať, bez ohľadu na to, kto ju bude platiť. A prečo nie, veď Brusel má páky, ako nás prinútiť, nie?Stručný a jasný komentár: Hey hey! They’re going to give us back a fraction of the money we’re spent over there! Thanks guys! Dobrý deal pre USA, ktorý požiar podpálili! Oplatilo sa, môžu to teraz odštartovať v Číne, niekto to zatiahne.Ešte tie chytré horákyne zabudli dodať, akým spôsobom chcú svoje ciele dosiahnuť – Biden dal Ukrajine všetko, čo mal, okrem jadrových zbraní. Oni sa teraz chcú USA udržať v hre, (veď je to len na nejaké tri a pol roka…), a potom s plnou parou vpred! Čím? Toto je zločinecké zoskupenie, ktoré nás všetkých ohrozuje.
V kine si kupujem lístok vždy na okraji radu – lebo keď mám toho dosť, odídem. Neraz! Na Duchoňa som bola dvakrát Napríklad pre toto (a som rada, že na Vladimír Palko to zapôsobilo podobne, ako na mňa):“Myslím, že Duchoň z filmu vychádza ako veľký spevák. Scéna z Cannes s V dolinách bola veľkolepá. Nehanbím sa povedať, že dojímavá. Podobne záverečné Mám ťa rád.Páčilo sa mi, ako sa tvorcovia pohrali s momentom, keď Duchoň v Cannes dospieval a vo filme nastalo napäté ticho, v ktorom Duchoň na plátne aj divák v kine spolu čakajú na reakciu publika. A pomaly, postupne sa na nás valí vlna ovácií. Veľký svet ocenil Duchoňa.Neviem, či to tak tvorcovia mysleli, ale vo filme cítim aj jemnú líniu akejsi emancipácie malého Slovenska, ktoré hľadá svoje uznanie vo svete. A s Duchoňom vykročilo dobre. A bol v tom hľadaní ešte väčší potenciál. Ako vieme, tragédia to neumožnila.“(Výhrady som napísala, nezmenili sa, ale pôžitok s filmu mám stále.)
zdroj FB/Gabriel Rothmayerová
