Verejné vyhlásenie DOCOMOMO proti búraniu Domu odborov

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Na stránke archinfo.sk pribudlo nasledujúce prehlásenie, ktoré zdieľame:

V ostatných dňoch zaznamenala bratislavská verejnosť búranie sochárskeho objektu pred budovou bývalého Domu odborov. V súvislosti s nedávno ukončenou architektonickou súťažou na výstavbu v území, ktorej výsledky neboli doposiaľ zverejnené sa nás zmocňujú obavy nad budúcnosťou celého komplexu Domu odborov. Chceli by sme preto upozorniť na architektonické hodnoty a spoločenský význam tohto objektu.

Dom odborov alebo Istropolis (pôvodný názov celého komplexu bol Dom odborov, techniky a kultúry) vznikal v dobe, keď Československo vynakladalo značné investície na výstavbu reprezentatívnych verejných budov a veľkých stavebných projektov. Pestovala sa kultúra veľkých politických a kultúrno-spoločenských podujatí ale aj podpora vedy, vzdelávania a vývoja vlastných technologických riešení. K tomu všetkému slúžili priestory komplexu Domu odborov.

Súťaž na Dom odborov a techniky v Bratislave bola vypísaná na jeseň roku 1956. Zúčastnili sa jej v tom čase mladí architekti Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl spoločne s kolegom Tiborom Gebauerom. Vypracovali viac návrhov a spomedzi dvadsiatich piatich súťažiacich získali tri najvyššie ocenenia. Súčasná podoba komplexu je však výsledkom dvadsaťpäťročného procesu kryštalizovania a viacerých etáp realizácie prebiehajúcich od roku 1968. Na projektovanie vplýval vývoj architektonického prejavu autorov, ako aj zmeny požiadaviek investora na náplň objektu, vývoj a zmena názorov na urbanistické riešenie územia a napokon aj vývoj stavebníctva. V projekte však po celú dobu pretrval pôvodný koncept, založený na sústredení nižších blokov okolo vnútorného átria a ich doplnení výškovou dominantou. V priebehu projektovania sa z celku vyčlenil objekt Domu odborov s veľkou sálou. Práve tá bola predmetom mnohých variantov tvarového riešenia. Vo výslednej realizovanej podobe sa v sále nachádza unikátny podhľad, ktorý prostredníctvom vtedy priekopníckej metódy počítačového navrhovania majstrovsky stvárnil vynikajúci slovenský sochár Jozef Jankovič. Viaceré originálne interiérové aj exteriérové prvky, ako sú veľkorysé schodiská, pôsobivé foyer s lesom štíhlych stĺpov, podhľad divadelnej sály, slnolamy na južnej fasáde Domu techniky, alebo vyústenia vzduchotechniky v átriu v podobe štylizovaných šachových figúrok, sú zase dielom trojice architektov. Fontánu, čo dominuje átriu, navrhol sochár Pavol Mikšík.

Komplex Domu odborov situovali na krížení mestského okruhu a jednej z hlavných mestských radiál, na mieste kde od začiatku 20. storočia uvažovali s výstavbou významných verejných budov. Architekti formovali komplex tak, aby vytvorili rámec tomuto novému mestskému priestoru . Vo svojom plnom funkčnom využití bol Dom odborov v prevádzke od roku 1981. V deväťdesiatych rokoch bola prevádzka postupne utlmovaná a údržba minimalizovaná. Nebol pružne adaptovaný na plnohodnotné mestské kultúrne a kongresové centrum, na čo spĺňa predpoklady.

Komplex patrí medzi ikonické diela modernej architektúry 20. storočia na území hlavného mesta Slovenska. Zhmotňuje esenciu slovenského variantu neskorého modernizmu s jeho dôslednou abstrakciou, špecifickou materialitou a veľkorysou mierkou.

Čistá, kultivovaná moderná forma, veľkorysé vnútorné priestory Domu odborov ako aj jeho potenciál byť dôstojným kongresovým a kultúrno-spoločenským centrom, ktoré mestu chýba, stále ostávajú nedocenené. Špičkovými architektmi navrhnutý moderný komplex, integrovaný v organizme mesta, je jednoznačnou hodnotou, do ktorej vzniku boli vložené nezanedbateľné finančné, prírodné a ľudské zdroje. V dnešnej dobe rýchleho napredovania a posilňovania konkurencieschopnosti, postavenej na rozvoji vlastnej jedinečnosti, je jestvujúci komplex Domu odborov pre hlavné mesto významným benefitom. Budova bývalého Domu odborov predstavuje v kontexte Bratislavy jedinečné verejné miesto kultúry, miesto s pamäťou a významnú historickú vrstvu, ktorá dokumentuje nielen architektonické, ale aj spoločenské dianie druhej polovice minulého storočia. Vymazanie tohto diela z mapy mesta znamená vymazanie dôležitej historickej etapy a podstatnej súčasti identity mesta. V Bratislave sa už nesmie opakovať to, čo sa stalo PKO!

Vyzývame preto predstaviteľov mesta, mestskej časti ale aj vlastníkov nehnuteľnosti, aby deklarovali svoje zámery v území a predložili ich na verejnú diskusiu.

Na záver si ešte dovolíme pripomenúť, že v kontexte Slovenska nejde o ojedinelý jav, ale o situáciu, ktorá sa pravidelne opakuje aj v ostatných mestách po celej krajine. Sme svedkami bezprecedentného ničenia architektonických a umeleckých diel, kultúrnych a spoločenských priestorov, aké nemajú v našich mestách v súčasnej dobe náhradu, zániku verejných a kultúrnych funkcií v centrách miest, ničenia dedičstva, ktoré presahuje hranice našej krajiny. Vyzývame preto predstaviteľov samospráv, aby hľadali také riešenia, ktoré dokážu tieto diela integrovať do aktuálnych zámerov, neprenechali rozhodovanie v týchto ťažiskových lokalitách len na súkromných vlastníkoch a aby viedli otvorenú a odbornú diskusiu o týchto dielach a lokalitách.

Členovia DOCOMOMO Slovensko
9. apríla 2019 v Bratislave

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

One thought on “Verejné vyhlásenie DOCOMOMO proti búraniu Domu odborov

  • 3. augusta 2020 at 11:32
    Permalink

    Myslím, že ešte Pellegriniho vláda schválila peniaze na vybudovanie Kongresového centra pre militantnú organizáciu Globsec. (Zrejme, na poslednú chvíľu, sa chcela zalíškať americkej ambasáde, ktorá „pasie“ túto skupinu provokatérov a vojnových štváčov). Nové centrum má vyrásť na mieste Domu odborov. Matovičovi kompradori Naď a Korčok určite projekt nezrušia, ale navýšia…Kamufláž „pre verejnosť“ bude postavená na projekte tzv. kongresovej turistiky. NATO ambície, však presvitajú ako zadok, cez roztrhnuté nohavice. (Neviem či to na Slovensku bude horšie, lebo v Čechách chcú prezidenta vyrobiť z bývalého NATO-menežéra, generál-supa Patra Pavla…)

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom