Vrakunská komunitná záhrada sa nachádza v mestskej časti Bratislava II. – Vrakuňa, na Leknovej ulici. V komunitnej záhrade sa snažia nevytvárať pravidlá, ale učiť sa spolunažívať a tvoriť v prospech ostatných. Jednoducho, každý kto má záujem si tu miesto nájde. Michaela Žilková hovorí: „Za záhradu sme zodpovední všetci. Pozemok máme v prenájme ako občianske združenie. A o všetkých veciach rozhodujeme spoločne.“ Pozemok majú v prenájme od urbariátu s možnosťou predkupného práva. Bola to kedysi záhradkárska oblasť. Pozemok má asi 2000m4. Momentálne je rozdelný na pestovateľskú a chovateľskú časť. S koordinátorkou záhrady Michaelou Žilkovou vám prinášame krátky rozhovor:
Ako to tam funguje? Môžete v krátkosti popísať váš projekt komunitnej záhrady?
Základom je, aby vznikla záhrada, ktorá bude jedlá, budú tam ovocné stromy a zelenina, takisto chov zvierat na vajíčka, mlieko a mäso. Taká úplná samostatnosť. Ďalšia funkcia záhrady bude výučba pre školy, ktoré budú môcť do nej chodiť a využívať ju na workshopy a kultúrne akcie.
Ako Vrakunská komunitná záhrada fungujeme už od marca 2016. V súčasnosti je v tom približne 10-15 ľudí, zhruba 5 rodín. Záhrada je prístupná každému, kto sa s nami dohodne.
Máte v pláne aj niečo predávať, alebo je to len neziskový projekt?
Zatiaľ je to len neziskový projekt založený na dobrovoľnosti. Je to smerované k tomu, aby každý bol samostatný v našej záhrade. Budúci rok začneme organizovať pravidelné workshopy alebo čítanie rozprávok. Ako prví na Slovensku budeme mať v záhrade bezbariérový prístup. Keď budú nadbytky, tak ich budeme posúvať ďalej. Zatiaľ sme mali čerešne a marhule. Tento rok sa ešte len usádzame.
Ako sa vám podarilo všetko zorganizovať, čo by ste poradili ľudom, ktorí by sa vami chceli inšpirovať a vytvoriť niečo podobné?
Treba nájsť nejaké voľné územie alebo pozemok. Nie je to až také zložité. Naša záhrada, to sú bývalé záhrady, ktoré sa prestali používať a zarastalo to. Niekedy ešte pred komunistami to boli pasienky pre salaš a ovce. Teraz to má na starosti urbariát a viacero majiteľov, od nich to máme v prenájme ako občianske združenie Vrakunská beseda. Jeden pozemok máme aj v osobnom vlastníctve. Bývalá štatutárka združenia začala vytvárať záhradu a potom som to prebrala ja a vytvorila som Vrakunskú komunitnú záhradu.
Prečo ste sa pustili do tohto projektu a čo si od toho sľubujete?
Vízia je ukázať ľuďom, že sa dá žiť aj samostatne, že sa netreba len spoliehať na tento systém, že si niečo kúp ia v obchode. Dá sa to spraviť aj vlastnými rukami a využiť prírodné zdroje, nepoužívať žiadne chemikálie, lebo sa dostávajú všade a musí sa to potom čistiť. Je jednoduchšie používať všetko prírodné a naladiť sa na prírodu. Netreba chcieť všetko rýchlo, lebo príroda sama ukazuje, že niekedy treba byť trpezlivejší. My si veci zrýchľujeme rôznymi umelými spôsobmi a chemikáliami a to nieje dobré. A myslíme si, že potrebujeme všelijaké veci a nedokážeme sa bez obchodov a všelijakých vecí zaobísť, ale dokážeme.
Ako sa k vám môžu ľudia pripojiť, čím vám môžu pomôcť, ste otvorení aj inej spolupráci?
Určite, ja si myslím, že by sa to malo zdieľať čo najviac a spolupracovať všetky záhrady medzi sebou. My sme otvorení spolupráci. Na internete vytvárame združenú sociálnu sieť pre záhrady a parky. Každý občan si bude môcť nájsť svoju záhradu vo svojom okolí. Prípadne sa inšpirovať a založiť vlastnú. Tento projekt vytvárame pod občianskym združením Pán Občan.
Máte nejakú stratégiu, ako k vám prilákať zaneprázdnených ľudí, prípadne prečo by sa o vaše akti vity mali ľudia zaujímať?
Od septembra začínajú spomínané workšopy rôzneho druhu a uvidíme ako to pôjde. Oslovíme aj školy v okolí, všetko bude prebiehať osobnými stretnutiami a internetovou formou, máme už svoje kanály, budeme sa zapájať do rôznych verejných akcií, ako bol napr. tento rok Víkend parkov a záhrad, ktorý bol veľmi úspešný a zapojilo sa 68 parkov a záhrad z celého Slovenska.
Ako sa k vám stavia mestská časť a úrady?
Zatiaľ je to v takom stave, že to budujeme a mestskú časť sa chystám osloviť od septembra, kedy plánujem aj tabule vyvesiť a naplno to rozbehnúť. Oni vedia, že tam je Vrakunská komunitná záhrada, aj som žiadala nejaké peniažky minulý rok, v čase kedy sa rozdeľujú peniaze na našom úrade, no ale zatiaľ to nevyšlo. Niečo mi že vraj chýbalo, a potom som o to nejako stratila záujem, ale my ich zatiaľ ani nepotrebujeme. Myslím, že sami sa potom ozvú, keď to bude rozbehnuté. Spolupracujeme už v iných veciach. Máme dobré vzťahy.
Plánujete využiť aj nejaké nové technologické postupy pri pestovaní plodín, či staviate na klasiku?
Ja som za úplne iné poľnohospodárstvo, ako je tu na Slovensku. Obrábanie polí strojmi a hnojenie mi príde nezmyselné, lebo príroda si vie sama pomôcť. Volá sa to permakultúra, keď sa rastliny, stromy a kríky vysadia tak, že si navzájom pomáhajú. Postupne budujeme permakultúrnu záhradu, že keď vojdete do záhrady, budú tam rôzne stromy a kríky, nebude to v radoch ani nič také, budu to pekné záhony. Budeme sa snažiť využívať všetky prírodné živly a s tým pracovať, lebo na záhrade nemáme ani elektriku. Máme tam hneď Malý Dunaj cez cestu, všetky tieto živly sa budeme snažiť do toho zakomponovať.
Kontakt:
Michaela Žilková, koordinátorka projektu
Telefón: 0948 088 358
E-mail: michaela.zilkova@gmail.com
Pingback: Rozhovor s Tomášom Vokounom - Centrum regionálnej synergie podporuje lokálnu ekonomiku v ČR - DAV DVA - kultúrno-politický magazín