Z korešpondencie: Základom existencie čiernej ekonomiky je čierny trh (Miroslav Jurčo)

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Čo vlastne podmieňuje

podmieňuje existenciu a neustály rast čiernej ekonomiky ? Je to jednoznačne čierny trh. Dnes už je podľa mňa lepšie pomenovanie – globálny čierny trh.

Pekný príklad klasického čierneho trhu je cigaretový, tabakový čierny trh. Hnacím motorom vyhľadávania tohoto trhu nie je nedostupnosť niektorej značky výrobkov, lepšia kvalita – hnacím motorom sú clo, DPH, spotrebné dane – ako ich obísť. Všetko sú to položky ktoré vlády používajú na ľahké vykrytie príjmovej časti rozpočtov. Je to omnoho pohodlnejšie, ako kontrolnou činnosťou dostať takýto trh do určitej prijateľnej veľkosti. Takto sa prejavuje liberálno – globálna snaha obmedziť kontrolnú činnosť na minimum – vidieť to hlavne v colnej únii EÚ. Podobné trhy sú ešte s alkoholom a drogami.

Ak by som 

ešte pridal k uvedeným komunitám prostitúciu, drogy a zbrane – približne takto fungovali základne kamene čierneho trhu.

Situácia sa zhoršila

vznikom špecifického čierneho trhu – služieb a výroby. Spôsob nakladania s vybratými daňami politickými zoskupeniami, neustále rozkrádanie a pocit malých výhod za zaplatené dane – to všetko zapríčiňuje neochotu dane platiť. Druhým základným kameňom uvedeného trhu sa stalo – tvorba maximálneho zisku.

Dnes už nie je 

problém nezaplatiť dane – problém je dane platiť. Ak sa odhodláte v dnešnej mohutnej dobe čiernej ekonomiky dane a odvody včas a v správnej výške zaplatiť – máte obrovský problém prežiť. Čo to zapríčiňuje ? Je tam veľa faktorov, spomeniem len niektoré :

  • zo zamestnancov ste spravili živnostníkov ktorí vám niečo fakturujú a niečo dostanú „bez papiera“
  • práca “ na dohodu“ kde sa odrobí aj 200 hodín
  • práca na čiastočný úväzok, ostatné sa doplatí „bez papiera“
  • nákup vstupov do výroby aj „bez papiera“
  • predaj výrobkov a služieb „bez papiera“ – aby sa pokryli nákupy a pracovníci – „bez papiera“

To sú len niektoré aspekty čierneho trhu mohutnej čiernej ekonomiky.

Pri dovozoch tovaru

z tretích krajín – krajín mimo EÚ, clo už nie je základný faktor pre pašovanie. Clá sú v priemere celého colného sadzobníka vo výške 1,2 %. Ide hlavne o DPH, spotrebné dane a následne o daň z príjmu.

Čierna ekonomika má

určité vnútorné delenie. Nechápal som prečo sa používa tak mnoho názvov.

Ak by takýto stav mal priniesť identifikáciu a následne odstránenie neželaného stavu, tak by sa úroveň globálnej čiernej ekonomiky znižovala.

Podľa mňa je to však inak – rozčlenenie, zahmlenie, umiestnenie v niekoľkých krajinách, nejasné právomoci kontroly – to všetko má zapríčiniť jedinú vec – ťažké zistenie zodpovednej osoby za uvedený špatný stav.

Čo to potom zapríčiňuje ?

Keď pripustíme,

že na Slovensku sú úniky približne v hodnotách priemeru EÚ, tak cez počet obyvateľov vychádza suma 8 510 000 000 EUR. Je to suma zložená z únikov cla, DPH, spotrebných daní, dani z príjmu pri dovoze tovaru z tretích krajín a následného predaja. Je to viac ako 50 % príjmovej časti rozpočtu Slovenska v roku 2019.

Na záver

by bolo vhodné povedať, že v dnešnej začínajúcej kríze, pokročilej pandémii, vyhlásenie vlády – o potrebe každého eura – 8 510 000 000 € nám odišlo do čiernej ekonomiky. Alebo to sa neráta ??

(Autor – Miroslav Jurčo, je odborník na clá a colné právo.)

Credit for illustration photo: Rainier Ridao on Unsplash

Redakcia dielo vydáva „tak ako je“, nijako nezasahovala do obsahu príspevku (okrem formátovania) a nepreberá žiadnu zodpovednosť za prípadné nejasnosti alebo faktické nezrovnalosti.

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

3 thoughts on “Z korešpondencie: Základom existencie čiernej ekonomiky je čierny trh (Miroslav Jurčo)

  • 1. mája 2020 at 0:15
    Permalink

    Vďaka za článok. Konečne sa tejto témy niekto ujal. Naposledy to bol profesor Peter Staněk. Napriek tomu, že autor článku hovorí, že nie je ekonóm, má cit pre triedenie faktov a vyvodzovanie z nich záverov. Tie čísla na konci, tie miliardy Eur čo tečú v tokoch financií mimo oficiálnej ekonomiky, to sú tie „purpurové rieky“. Ale v Programovom vyhlásení vlády SR 2020 takéto veci prosím nehľadajte…máme vo vláde štyroch milionárov…

     
    Reply
    • 1. mája 2020 at 10:43
      Permalink

      Ďakujem pekne za komentár,
      téma je to nekonečná – ale zaujímavá. Colná únia, hlavne kontrolné mechanizmy a colné a daňové úniky pri dovoze tovaru z tretích krajín je moja hlavná záľuba. Ako colník na výsluhe si to môžem naplno dovoliť. 27 rokov som pracoval v colnej správe, naposledy to bol Kriminálny úrad Finančnej správy SR, Oddelenie metodiky, stratégie a legislatívy. Mal som v živote niekoľko šťastných okolností – jedna bola, že som mal svoju prácu ako hobby, preto ten čas aj tak rýchlo uletel. Dnešnou výhodou môjho postavenia je – keď sa rozhodnem tak môžem napísať a predstaviť môj pohľad rýchlo, každému koho uznám vhodného a vo veci príslušného. Naposledy som takto oslovil prezidentku Európskej komisie. Zobrali si 6 týždňov na spracovanie odpovede pre mňa.
      Kde som moje bol odhady a analýzy osobne prezentovať :
       Národná rada SR – poradca pána predsedu NR SR
       Finančné riaditeľstvo SR – riaditeľ pre colné úrady
       Vyšetrovací výbor Európskeho parlamentu TAX2 – Panamské papiere v Štrasburgu

      Kde som moje odhady a analýzy poslal v písomnej forme :

      V Európskej únii :
       predsedovi Komisie
       Generálne riaditeľstvo pre dane a clo – DG TAXUD
       Európsky dvor audítorov
       OLAF
       Europol
       Eurojust
       Európsky súdny dvor

      Slovenská republika :
       Národná rada SR – predseda, všetky relevantné výbory, poslanci – členovia výborov, politické kluby
       Úrad vlády SR
       Ministerstvo financií
       Finančná správa SR
       Najvyšší kontrolný úrad
      Odpovede som sa buď nedočkal, alebo si to prehadzovali ako horúci gaštan z jednej inštitúcie na druhú.
      Európska prokuratúra má na jeseň tohto roku začať aspoň čiastočne fungovať – uvidíme.

       
      Reply
  • 1. mája 2020 at 18:37
    Permalink

    Pán Jurčo, ak ste nebol v minulej vláde SR a nie ste ani v dnešnej vláde „štyroch milionárov“ aspoň vo funkcii PORADCU pre tie rôzne finančné úrady či aj parlamentné komisie, to je jasný dôkaz, že vo vláde a v parlamente SR sú sily, ktoré NECHCÚ tento problém riešiť. Pretože z tých „purpurových riek“ čiernej ekonomiky musí zákonite niečo „presiakať“…čím viac sa bojuje proti rozkrádaniu a korupcii, tým mohutnejšie sú tie purpurové rieky finančných tokov čiernej ekonomiky.
    Ak sa mi ozve jeden pán, ktorý sa kasal že zastaví toky do daňových rajov a číta DavDva, potom Vás spojím.
    Ak veľkí podnikatelia teraz „plačú“ že majú obrovské straty pre pandémiu, vlády a aj tá slovenská by sa mali mobilizovať práve teraz pri odhaľovaní čiernej ekonomiky a zvrátení tokov čiernych peňazí. Píšete, ročne osem miliárd Eur len odhad pre Slovensko? Veď to je tak 43% nášho príjmu do štátneho rozpočtu. A tohto roku to bude poriadne chýbať. …A vláda i parlament – nič…

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom