Zbierka básní a klavírne skladby od Lidky Žákovej

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Lidka Žáková je slovenská poetka a hudobníčka. Na stránkach Soundcloud a Youtube si môžete vypočuť niekoľko zaujímavých a silne emocionálnych autorských, najmä klavírnych skladieb ako Tulák, Ľalia, Naivná alebo Studené ruky. Jej melancholická a komorná hudba miestami pripomína slovenský prog 70. rokov (napr. tvorbu Deža Ursínyho so skupinou Provisorium alebo jeho spolupráce s Ivanom Štrpkom) a miesia sa v nej prvky jazzu, blues aj klasickej hudby. Zapojila sa aj do súťaže Rádia FM, Demovnica a odohrala niekoľko sólových koncertov. Jej poézia a próza bola ocenená na súťaži Literárna Senica Laca Novomeského a publikovala tiež v Literárnom týždenníku a revue DAV DVA. Svoje básne aktívne zverejňuje aj na sociálnych sieťach. Dnes si môžete prečítať ukážky jej poetickej tvorby a vypočuť niečo z tvorby hudobnej.

Zo stredu zeme

usmej sa, aj keď nevládzeš
kútikom úst jemne rozkážeš
podobať sa slnku, tráve
zelenej panoráme

anjel ti máva
opiera sa o vlákna sľubov
nonstop premáva
keď sprevádza ťa temnotou
k hrozienkam z koláča

usmej sa aj keď stojíš bokom
a nevidiš tú krásu voľným okom
slobodu čo váľa sa po svahoch
túži byť legendou
tapetou dobrodruhov

Ó poľana divoká
skúšam ti nebyť oddaná
nelietať z kopca na kopec
tvoje ticho mi duní v celej tvári
lúčny ohňostroj

tvoj štvorlístok v blaženej kráse
bzučiace včely čo šepkajú piesne
a zem čo pradie ako mačka túlavá
všade má ustlané
všade je doma
a nikto sa nesnaží zavrieť ma do cely

Koľko ešte

koľko máme ešte času
rozžiariť lampióny duše
rozfúkať tú krásu, monogram vášní
koľko ešte času
precítiť svoju slobodu
tú odľahčenú podobu
nevinného smiechu
keď už veľa vieš
a stále žiť chceš
napriek všetkému

koľko máme ešte odvahy
vymeniť svoj prenajatý život
poslušnosťou lemovaný
čo pokojom hostí druhých a pytliači na vlastnom
za tvár ktorej sa nemusíme báť?

koľko máme ešte nevykričaných strastí
čo zaplavujú hrdlo farbami semaforu
čo ti píšu vrásky namiesto čiarového kódu
a ty im ešte dávaš tringelt za protézu duše
koľko ešte prejdeš z blata do kaluže?

koľko ešte máme síl
spoznať aj tú prapodivnú diaľku
to veľké mystérium čo vidieť sa nedá
kde to čo hľadáš ty
hľadá teba
kde vŕzgajúci svet strieda šum mora
a na samom dne je úplne jedno
kto do teba hádže kameňom
a kto kus chleba

koľko ešte máme rán
pre zem milióny rokov starú
stále živú, dokonalú
kde nový zázrak rodí sa každým rokom
jej tajomstvo ukryté je v korunách stromov
pod prístreškom našim spoločným
koľko ešte máme rán
a koľko nám dá ešte znamení?

Pradávny chorál

pradávny chorál z púšte znie
svoj vejár ticha rozprestrie
všetci sme svätí
pokorení vôňou tulákov a neviestok
Arabela bez prsteňa
vlk i baránok

s almužnou cností cválame
bláznivou špirálou meníme dobu
s démonmi zápasíme
a často odkopneme aj to dobré na čo narazíme
so žezlom v ruke liečime mešec svojich rán
byť všade prvý a všetkému pán
v klimatizovanom žalári
sami seba staviame na piedestál

človeče neblázni
vypni ten bludný kruh
neskúšaj či sa vieš pod vodou nadýchnuť
pradávny chorál v tvojom srdci znie
má kľúč od tajomstva toho
kto vie….💝

Tvoje klamstvá a moje odpustky

tvoje klamstvá a moje odpustky
netušíš, že nie som jediná
zabudol si dať matke zbohom
z tvojich očí trčia jej výčitky
nenapečiem ja ten koláč
pre veľkosť tvojho poznania
tancujem s tebou
pod tŕňovou korunou v rozkrájaných slovách
moje skrehnuté srdce sa zmieta ako kyvadlo
vyzlieka sa pred tebou
mizne v protestnom dyme ako cigareta
v prázdnej limuzíne
tvoja prázdna detská izba
ale vzduch, ten je privátny
chladný smeč
odkáž mu, že všetko je pochované
náboje, ozubené koleso
aj túžby vykostené
všetko je preč
odkáž mu, že môj dych sa na jeho skle
už nezarosí

Tá noc ešte neprišla

tá noc ešte neprišla
tá čo má skrčené nohy a pavúčie slzy
čaká na ťažkú trpkú oplátku
v mínovom poli
keď privriem oči
usekne mi ruky
už ich nebudem potrebovať
stáčam sa do seba
do priepasti
neviditeľnej, nemej
tak príď padlý anjel
tancuj so mnou
zasvieť na moje vystrašené čelo
pripni mu číslo a pošli na porážku
príď, rozsyp moje dáta do prchavej večnosti
a usmej sa na mňa
na moje celaskonové oči
budeme padať
tak ako si ma to učil
ako rozpálené pehy
ako osamelé hviezdy
na ceste domov

Valerián

…čítať medzi riadkami
je dnes tak slávnostné a moderné
že som ťa tam našla
obitého farbami
v spomalenom čase
zvieraného túžbami
v paralelnom svete
našla som ťa medzi kameňmi
medzi nádychom Tadeáša
a výdychom Judáša
v dávnom stromoradí slepých uličiek
medzi prižmúrenými očami opustených stien
v utajenej vôňi vyšlapaných krokov
medzi dňom a nocou
našla som ťa tam
v jednej vete
v jednom písme
v jednom dychu
v jednej básni bez slov

Oblaky s otvorenou tvárou

oblaky s otvorenou ranou
tekuté chvíle
prsia zdobené prosiacou eufóriou
na lúke nič nezhorí
to len svetlo vyšlo zo stajní
stína prsty stromom
v myšlienkach ich otočí
klame, opäť klame
príbehy o šťastí

cítiš to kovové chvenie zdaneného tepu?
zhrbené uši a prorocké číslo na zápästí?
hviezdu máš vytetovanú už dávno
táto je zo zlata
zo strieborných nití
zošitá šupinami urieknutých rias
naše životy naskladané v regáloch
sú vypredané
sme označení
lúkou v nás

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom