Ako uvádzajú Topky, podľa najnovšieho prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia, ktorý mapoval hodnotové nastavenie slovenskej spoločnosti. S Mináčovskou ľavicou súvisí aj to, že Slováci volajú po aktívnom zásahu štátu do ekonomiky a prevládajú tradičné hodnoty. Online prieskumu sa zúčastnilo 1 009 respondentov. Zber dát prebiehal na reprezentatívnej vzorke online populácie Slovákov vo veku 18+ od 2. – 7. júla 2025. Tento prieskum vznikol z iniciatívny agentúry NMS Market Research Slovakia. Partnerom pre realizáciu sa stal Denník SME, uvádzajú Michal Mislovič a Denisa Lakatošová.
Slovenská populácia sa podľa prieskumu prevažne prikláňa k ľavicovým postojom. Ľudia očakávajú, že štát bude zasahovať do hospodárskej politiky, budovať sociálny systém a znižovať rozdiely medzi bohatými a chudobnými.
Tzv. liberálna ľavica a la Kapitál, Karmina a pod. odpojená od reality a presadzujúca woke, cenzúru, militarizmus, eurocentrizmus, ultrafeminizmus, extrémne kozmopolitnú a dúhovú agendu, dostala poriadne „na frak“, teda má iba 18%; ešte horšia, teda liberálna pravica dostala 4% (dokopy tu máme teda 22% hipsterov).
Líder najsilnejšej tradične ľavicovej, ako on sám hovorí rustikálno-ľavicovej strany SMER-SSD Robert Fico na tlačovke prehlásil:
Liberalizmus a progresivizmus ničí Európu. A nehovorím to ako ideológ. Ja som fakt ľavičiar, so všetkým, čo k tomu patrí.
17% Slovákov sa hlási k tzv. stredu a 8% k tradicionalistickej pravici.
Prakticky sa dá povedať, že potencionálna čitateľská základňa DAV DVA je 44% Slovákov, z čoho máme veľkú radosť.
Tradičná ľavica – to je Husák, Novomeský, Clementis, Dubček, Mináč, Válek… A k tomu sa hlásime.
POZRI AJ: MANIFEST MINÁČOVSKEJ ĽAVICE
Veľmi zjednodušené videnie:-).
Ale dobre to zodpovedá ideovému chaosu, do ktorého sa dostala Európa po r. 1989. Prihlúplymi tézami o víťazstve liberálno-demokratického kapitalizmu nad socializmom, návratom ku kapitalizmu a snahou o návrat ku klasickému kapitalizmu voľného trhu (neoliberalizmus) si zablokovala cestu do budúcnosti, stratila budúcnosť a dnes sa čuduje, že svet jej uteká. Je jedno, kam sa pozrieme, či naľavo alebo napravo, v európskom myslení prevláda totálny chaos, ktorý plodí slabých politikov a prázdnotu pred sebou.
…
Fico a jeho Smer-SD predstavujú svetlú výnimku v orientovaní sa v súčasných geopolitických zmenách. Ale tým tradičný je povedané všetko. Smer je prokapitalistická sociálno-demokratická strana, orientovaná na sociálne vylepšenie, socializáciu kapitalizmu, ale to je tak všetko. SD boli spojené s dobou socializovaného kapitalizmu, ktorý kapitalizmu umožňoval prežiť aj nástupom socialistickej epochy (1928-1998), ale jeho možnosti sa vyčerpali a tým sa vyčerpali aj možnosti SD.
…
Komunistická (presnejšie prosocialistická) ľavica na tom nie je o nič lepšie. Možnosti klasického (štátneho) socializmu sa dynamickým – zdôrazňujem pozitívnym – vývojom takisto vyčerpali – pôsobením dialektických zákonov (keď som v diskusiách spomenul socializmus ako vedu a potrebu marxistickej analýzy epochy a úloh z nej vyplývajúcich, konzervatívni komunisti ma z diskusií vyhodili:-) – a KSS a KS svojím konzervatívnym postojom sa dostali úplne na okraj politického spektra.
…
Vysoko si vážim socialistické obdobie, výsledok úsilia miliónov pracujúcich ľudí, činnosť G. Husáka, Novomeského, Mináča a ďalších. Ale už nie je možné hlásiť sa konzervatívne k všetkým ich hodnotám, smerovaniu. Nie preto, žeby boli zlé, boli vynikajúce. Aj baťko Mináč mi podal po r. 1989 ruku, keď som v jednom rozhovore v Novom slove, v čase pravicových útokov ocenil ich vysoký civilizačný prínos.
Oni patrili do inej epochy – socialistickej. My sme sa ocitli už v inej epoche, globálnej, komunistickej, sociodiverzitnej, silne diferencovanej. To nie je otázka pocitov, ale výrobno-technologického vývoja ako materiálnej základne civilizácie – a materiálna sféra podlieha pôsobeniu prírodných, dialektických zákonoch. Veľmi jasným ohlasovateľom zmien epochy sú veľké hospodárske, sociálne krízy (druhá polovica 14. st. – koniec nevoľníckej epochy), kríza 1929-33 koniec kapitalistickej epochy, veľká finančná a hospodárska kríza 1997-1998 – koniec socialistickej epochy a začiatok globálnej epochy, veľká finančná a hospodárska kríza 2008-2009 – koniec klasickej sociálnej spoločnosti.
…
Možno mi vytýkať, že si to vymýšľam, ale je až príliš viditeľné, že staré princípy akosi prestávajú platiť a ľudstvo je na prahu veľkej zmeny. Prechodu od civilizácie národných štátov k zjednotenej globálnej civilizácii.
A charakter týchto zmien, charakter novej epochy kladie aj nové úlohy pred revolučnú ľavicu.
Vytvoriť novú civilizáciu, vyrastajúcu zo socializmu, pokračujúc v jeho šľapajách vpred, Novú civilizáciu, silne liberálnu, pluralitnú, sociodiverzitnú, rozmanitú v spôsoboch života, Podmienkou globálnej deľby práce je rozmanitosť, podpora národných odlišností, kultúr. (Ja viem, ľudia si mýlia globalizmus s imperializmus, akosi si nevšimli, že po r. 2018 ich Trump jasne od seba oddelil, odkopol globalizáciu a presadzuje len agresívny imperializmus).
R. Fico má dobrú politickú intuíciu, ale v boji proti liberalizmu a progresivizmu zakopol. To je tým, že sa vyhýbame dať im prívlastky. Že sa vyhýbame vidieť vývoj ľudstva cez prirodzené stupne – otrokárska spoločnosť – feudalizmus – kapitalizmus – socializmus – globálna civilizácia. A vidieť progresivizmus, demokraciu, liberalizmus bez prívlastkov. Ale demokracia, či liberalizmus je len forma správy kapitalizmu či socializmu.
…
Treba vedieť oceniť prínos R. Fica a Smeru, ale v konečnom dôsledku sociálna demokracia nemá nástroje, aby riešila úlohy tejto epochy. Tak ako ich nemajú ani západné kapitalistické krajiny. Tu sa žiada vytvoriť už úplne nový ľavicový subjekt, naľavo od konzervatívnej KSS, čo ale dnes znamená už byť aj progresívny, liberálny. Je to požiadavka tejto epochy a na tom stavia aj kapitál. On prestavil revolučnej mládeži v podobe PS buržoázny progresivizmus, ktorý progres len imituje a tým odvádza jej revolučný potenciál. A Smer proti nemu stavia buržoázny konzervativizmus.
To si už žiada nové, revolučné riešenia, mimo týchto buržoáznych hrátok.
Treba diskusie, treba semináre, a treba si všímať kroky Číny a diskutovať o nich.
Dnes by mala pokroková komunistická strana, ktorej by si bol zakladajúcim členom, už plných sedem rôčkov …
… keby si nenapísal „… tu sa žiada vytvoriť …“ …
Martin, prvým krokom je potreba zhodnúť sa na takejto potrebe, diskutovať o jej parametroch, poslaní.
Ak je dosiahnutá už určitá kvantita, môže sa prejsť k ďalšiemu kroku, založeniu. Pokiaľ nie je žiadna odozva, a kritizuješ ma aj Ty, k ďalšiemu kroku nie je možné prejsť.
…
Inak, už v európskych pomeroch neverím v takýto krok. Európsky priestor nesmierne poznatkovo, pracovne, morálne upadol po roku 1989, ľudia sa stotožnili s konzumným spôsobom života, európskym rajom – takže takáto strana by nenašlo masovú podporu. Keď Európania padnú úplne na hubu, tak možno.
Robotníci spohodlneli, ľavicová inteligencia sa topí v neplodných západných myšlienkových , schémach, skrátka, Európa po r. 1989 stratila budúcnosť. Je stratou času skúšať tu presviedčať ľudí.
…
Progres sa deje na východe, v Číne. Čína je dnes hybnou silou civilizačného pokroku. Keď som toto napísal na davdva pred pár rokmi, davisti ma vyhadzovali, že mám ísť predávať zeleninu. Dnes sa s Číňanmi bratríčkujú.
Nechajme to na nich, my s tým nepohneme.
Od roku 2008 sme tu mali už niekoľko globálnych a lokálnych kríz, keď ľavica mohla „zabrať“ a zbierať body. Lenže my nemáme vybudovanú nie len že politickú ľavicu, ale ani (celistvú) intelektuálnu ľavicu !
Intelektuálna ľavica (by) mala komentovať krízové javy z ľavicových pozícií – kľudne aj z Marxistických – ak by mal čo Marxizmus o krízach povedať, aspoň by sa v očiach rozmýšľajúcej verejnosti očistil, a prijal ako relevantný, stále živý politický smer.
Politická ľavica, silne prepojená s intelektuálnou ľavicou, by zase s verejnosťou komunikovala ľavicové riešenia kríz.
Ako ma Vašek z Moravy naučil, nedajú sa preskakovať schody – naša ľavica sa musí najprv pozrieť „do seba“ a vychovať vo svojom vnútri nové pokolenie ľavicovej inteligencie a politikov. A to je generačný proces.
Ale máš pravdu – nastáva vyrovnávanie síl, medzi socializmom a kapitalizmom, a teraz bude zaujímavé sledovať ich , teraz už vyrovnaný súboj.
Napríklad aj súboj koncepcií napĺňania potrieb štátov v oblasti vojenstva – na západe súkromným zbrojárskym sektorom, a v Rusku a Číne štátnym . viď vojna na Ukrajine …
Celkovo súhlasím. Len poznámku k marxizmu.
Marxizmus sa nemá čo očisťovať. Je to niečo podobné, aby sa pred ľuďmi očistila koncepcia guľatej Zeme, pretože niektorí začali hovoriť o plochej. Hlupák odmieta, múdry využíva poznatky vo svoj prospech.
…
Marxizmus to má v krízach jasné, ak má niekto preštudované materialistické chápanie dejín a sú mu známe dialektické zákony. Krízy sú prejavom nesúladu medzi neustále sa vyvíjajúcimi výrobnými silami (materiálnou základňou spoločnosti) a stagnujúcou spoločenskou formou (zákon súladu VV úrovni VS). Sú prejavom vyčerpania potenciálu starej spoločenskej formy.
O ničom inom nebol ani rok 1989. Aj socializmus podliehal týmto zákonom, rokom 1989, presnejšie 1998 klasický štátny socializmus vyčerpal svoj potenciál, bolo potrebné meniť jeho podobu. Táraniny o víťazstve liberálno-demokratického kapitalizmu nad socializmom sú nezmyslom, na ktorý dnes dopláca kapitalistický Západ a EÚ zaostávaním. Aký taký ekonomický rast, na druhej strane stagnujúca spoločenská forma (kapitalizmus) spôsobujú narastanie rozporu medzi VV a VS, doslova rozkladajú EÚ. Sú za tým prírodné zákony, marxizmus to jasne hovorí a vidí, ale európske elity sú dnes mimo nejakých serióznych poznatkov.
Veľké sociálno-politické krízy označujú koniec nejakej historickej epochy a začiatok novej. A každá epocha kladie pred ľavicu iné úlohy. Dnes nie je na programe ľavice socializmus, ale globálna civilizácia vyrastajúca zo socializmu. Následne komunizmus a poznatková civilizácia.
…
Lenže toto môžem hovoriť aj stokrát, Európania po r. 1989 prešli do úplnej iracionality, idealizmu a utopizmu. Aj v tom je zákonitosť. Nastupujúci systém myslí materialisticky, pretože potrebuje budovať, tvoriť, meniť. To nejde bez materialistického myslenia. Končiaci systém upadá do idealizmu a iracionality, potrebuje zastaviť vývoj, udržať starú formu.
Rokom 1848 začala kríza klasického kapitalizmu (voľného trhu, súťaže), úplne skončil krízou 1929-33. Jeho duchovná nadstavba prešla z materializmu do idealizmu (Schopenhauer, Kierkegaard, klasická veda sa rozpadla. Lenin túto krízu riešil v diele Materializmus a empiriokriticizmus.
…
Rokom 1988 začala kríza klasického (štátneho) socializmu, úplne skončil krízou r. 1998. Jeho duchovná sféra takisto prešla z materializmu do idealizmu. Veda a marxizmus netreba, sú príťažou, pretože hovoria o vyčerpaní potenciálu klasického socializmu. Aj na stránkach KSS som bol za tézu o tom, že socializmus je veda, dosť napádaný. Sympatická blogerka Iveta napadla vedeckosť, vraj dôležité sú len mravnosť a pocity, žiadna veda.
Aj dnes sa revolučná ľavica v prvom rade musí vysporiadať s idealizmom a iracionalizmom. Ale to by Európa musela byť vo veľmi hlbokom úpadku.
Citujem z článku:
„Líder najsilnejšej tradične ľavicovej, ako on sám hovorí rustikálno-ľavicovej strany SMER-SSD…“.
Tak toto je politologická kravina storočia. Druhý pilier zabetónovali do ústavy, ako oko v hlave opatrujú súkromné zdravotné poisťovne, neurobili vôbec nič pre zabezpečenie dostupného bývania najmä pre mladé rodiny atď, atď. …
A vraj ľavica Smer(!). Po biede pravý stred.
Pozícia pozorovateľa sa stáva súčasťou parametrov pozorovaného objektu. Nie je preto jedno, či Smer hodnotím z feudálnej, kapitalistickej, socialistickej či komunistickej pozície.
Keďže žijeme v kapitalizme, z hľadiska kapitalizmu je Smer ľavicovou stranou, systémovou ľavicovou stranou. A keďže kapitalizmus ako každý systém, má ohraničený rastový potenciál, tým sú dané aj možnosti Smeru byť revolučnou ľavicou. On si také ciele ani nekladie, len vylepšovať, socializovať kapitalizmus a aj to treba vedieť oceniť. Treba sa dívať na Smer s jeho ohraničenými cieľmi a možnosťami ako kapitalistickej ľavice.
…
Lenže problém Smeru a vôbec EÚ, celého kapitalistického Západu je v rozpornosti cieľov. Na jednej strane aj Smer sa definuje ako konzervatívna, tradičná ľavicová strana. Väčšina krajín EÚ má v ústave zadefinovanú nemennosť spoločenského systému, teda kapitalizmu.
Ale na druhej strane som nevidel, žeby si niektorá strana, alebo krajina zadefinovala aj nemennosť ekonomiky, HDP, technológií. To už je problém, ktorý rozloží EÚ a Západ. To odporuje prírodným zákonom, prehlbuje sa tým rozpor medzi rozvíjajúcim sa materiálnym základom spoločnosti a zakonzervovanou spoločenskou formou, čo nemôže skončiť inak, ako rozložením (ako aj v prípade Rímskej ríše), zánikom alebo revolúciou, ktorá zrovná formu s obsahom.
…
Ak už EÚ bola zadefinovaná ako „Európsky raj“ (Barosso), kde sa málo pracuje, veľa zabáva a tancuje, treba tomu prispôsobiť aj ciele. Všímať si, ako nastavili Polynézania svoj polynézsky raj. Zastavili vývoj na úrovni vyspelej kmeňovej spoločnosti, ale zastavili ho aj ekonomicky, technologicky. Tým ich raj dokázal prežiť v nezmenenej podobe 5000 rokov od neolitu.
„Treba sa dívať na Smer s jeho ohraničenými cieľmi a možnosťami ako kapitalistickej ľavice.“
Nuž tak dajme konkrétny príklad, lebo hovoriť musia fakty. Okolité štáty 2. pilier vôbec nezaviedli a v Argentíne ho parlament zrušil v absolútnej jednote poslancov od ľavice až po pravicu.
Čiže tie spomenuté „ohraničené ciele a možnosti“ platia len pre Slovensko?
Na jednom príklade ťažko posudzovať. Každá krajina si posudzuje ľavicu a pravicu v rámci svojho prostredia, neplatí tu nejaká stopercentná šablóna, ako má ľavica a pravica vypadať.
Vážení páni, súdruhovia, koľkí z vás za svojho života ste pracovali ako robotníci alebo roľníci. Máte šajnu ako títo ľudia žijú a ako si „užívajú“ tento systém?
Citujem:
„Na jednom príklade ťažko posudzovať. Každá krajina si posudzuje ľavicu a pravicu v rámci svojho prostredia, neplatí tu nejaká stopercentná šablóna, ako má ľavica a pravica vypadať“.
1. Ten príklad nie je len jeden.
2. Stopercentná šablóna určite nie je, ale žirafa na Slovensku určite nebude jeleňom a vlk v Afrike slonom.
Nič také ako tradicionalistická ľavica neexistuje. ľavica bola vždy proti rodine a maskulinite.