Zdieľaj článok:
Spoločné vyhlásenie o situácii na Kube.
Vzhľadom na vývoj udalostí na Kube a dramatickú situáciu, v akej sa nachádza kubánsky národ, vlády Brazílie, Španielska a Mexika:
- 1. Vyjadrujeme naše hlboké znepokojenie nad vážnou humanitárnou krízou, ktorou prechádza kubánsky národ, a vyzývame na prijatie potrebných opatrení na zmiernenie tejto situácie a na zabránenie krokom, ktoré zhoršujú životné podmienky obyvateľstva alebo sú v rozpore s medzinárodným právom. Zaväzujeme sa koordinovane zintenzívniť našu humanitárnu pomoc zameranú na zmiernenie utrpenia kubánskeho ľudu.
- 2. Opätovne zdôrazňujeme potrebu neustáleho dodržiavania medzinárodného práva a zásad územnej celistvosti, suverénnej rovnosti a mierového riešenia sporov, zakotvených v Charte Organizácie Spojených národov.
- 3. Potvrdzujeme náš nezrušiteľný záväzok voči ľudským právam, demokratickým hodnotám a multilateralizmu a v tomto zmysle vyzývame k úprimnému a rešpektujúcemu dialógu v súlade s medzinárodným právom a zásadami Charty Organizácie Spojených národov. Jeho cieľom musí byť nájdenie trvalého riešenia súčasnej situácie a zaručenie, aby o svojej budúcnosti rozhodoval sám kubánsky národ v plnej slobode.
Na mňa text pôsobí ako typická diplomatická formulácia, ktorá sa snaží sedieť na dvoch stoličkách naraz. Je v ňom cítiť snaha vyjadriť znepokojenie, ale zároveň nikoho priamo neuraziť. To vytvára dojem, že autori nechcú riskovať otvorený konflikt ani s kubánskou vládou, ani s jej kritikmi.
Najvýraznejší pocit, ktorý z textu ide, je opatrnosť až sterilnosť. Všetko je povedané veľmi uhladene, bez konkrétnych pomenovaní, bez jasného označenia príčin krízy. Je to jazyk, ktorý má skôr upokojiť než niečo zásadne pomenovať. Čitateľ, ktorý očakáva jasné stanovisko, môže mať pocit, že text sa vyhýba podstate.
Zároveň je tam však aj jemný podtón: keď sa hovorí o „plnej slobode“ rozhodovania o vlastnej budúcnosti, je to nepriamy signál, že súčasný stav slobodný nie je. Je to diplomatický spôsob, ako povedať veľa bez toho, aby to bolo explicitné.
Celkovo to pôsobí ako dokument, ktorý chce ukázať, že signatári „niečo robia“, ale zároveň nechcú prekročiť hranicu, ktorá by ich vtiahla do konfliktu. Je to skôr gesto než zásadný politický krok.