BRATISLAVA, 17. JÚN 2026 – Približne 60 až 70 ľudí, teda úplne plná sála Inštitútu ASA/Klubu NOVÉHO SLOVA privítala novú knihu Oľgy Gafrikovej, ktorej tvorbu inicioval ešte prof. Martin Muránsky, ktorá vzišla zo spomienkového podujatia na stálicu ASA a SLOVA profesora Jozefa Lysého, veľkého humanistu, filozofa, ľavičiara a súčasne spoluzakladateľa Spoločnosti Ladislava Novomeského. Podujatie moderoval Alexander Piekov, knihu uviedli Oľga Garfiková, Marek Hrubec, Ján Gbúr a František Gáher (krátke video na TV DAV).
Kniha obsahuje myšlienky Jozefa Lysého, nekrológy Ladislava Hohoša, Filozofického ústavu SAV, Braňa Ondruša, Martina Krna, Pavla Hynčicu, Jána Gábora, Oľgy Gafríkovej, listy od veľvyslancov Číny a Kazachstanu, ale aj výstupy zo spomienkového seminára k nedožitým 74. narodeninám od autorov: Magžan Ilimžan, Marina Čarnogurská, Braňo Ondruš, František Gáher, Tatiana Sedová, Eduard Šebo, Branislav Fábry, Marcela Gbúrová, Ľuboš Blaha. Pribudli aj ďalšie texty s podnadpisom Žije v našich spomienkach od autorov: Emil Polák, Miroslav Pekník, Svetozar Krno, Peter Juza, Jiří Kroupa, Dominika Dinušová, Pavel Hynčica, študenti J. Lysého, Jozef Palitefka. Záver je venovaný jeho životopisu, bibliografii a symbolicky Lysého článkom na počesť Clementisa a Novomeského. Mnohí z autorov boli prítomní v sále.
Špeciálne by sme v DAV DVA upozornili na článok Pavla Hynčicu Aktivity Jozefa Lysého na poli propagace vybraných dějinných epoch v rámci slovenské národní levice, ktorý reflektuje tak DAV DVA, ako aj zaradenia aktivít Jozefa Lysého do širšieho kontextu MINÁČOVSKEJ ĽAVICE. Ide vlastne o prvý oficiálny ohlas iniciatívy MINÁČOVSKEJ ĽAVICE vo vedeckom článku. Článok sumarizuje všetky aktivity Jozefa Lysého v kontexte oživovanie historickej pamäte smerom k davistom, Mináčovi, Clementisovi, Novomeskému a ďalším osobnostiam.
LP
GABRIELA ROTHMAYEROVÁ: Včera sme ju v Klube Nového slova vyslali k čitateľom. Knihu vetvičkou rozmarínu z Jožkovej záhrady a vínom od jurského vinára pokropil univerzitný profesor František Gahér, blízky priateľ profesora Jozefa Lysého. Slovami ju vyprevadili recenzenti, z Prahy dorazil častý náš hosť v KNS docent Marek Hrubec a univerzitný profesor Ján Gbúr. Najlepšia politika je taká, ktorú človek vôbec nevníma – takto žil a na vysokých školách i v našom klube pôsobil Jozef Lysý. Jeho naozaj tak válkovsky bolela viac cudzia bolesť ako vlastná.
Marek Hrubec spomenul, ako si raz dohovárali stretnutie a Jožko sa pýtal na zdravie jeho kolegu, ktorý mal chrípku. „Ale, Jožko, veď ty si bol na operácii, to by som sa mal skôr ja zaujímať o tvoje zdravie,“ hovoril mu Marek a Jožko odpovedal: „To je maličkosť…“
A iný príbeh vyrozprával profesor Gbúr. Na univerzite P. J. Šafárika, kam Jožko tiež chodil prednášať, viedli dlhú filozofickú dišputu, pokračovali v nej aj v staničnej reštaurácii, keď čakali na Jožkov rýchlik. Spájali filozofiu so sémantikou, literárnou vedou, prekladom, dumali, ako je prepojené vysoké s nízkym a pri tej debate prešli na „ty“. „Tak sme to chceli spečatiť, rozhodli sme sa, keďže Jožko je rodom zo Spiša, pre spišskú borovičku. Čašníčka nám ju priniesla a hovorí mi: vás ja poznám. Myslím si – počúvala našu filozofickú a jazykovednú debatu…, a ona pokračuje – vy ste Molnár, čo opravuje záchody. A toho druhého pána tiež poznám, on je z rajónu na Hviezdoslavovej. Obaja sme sa usmiali a Jožko čašníčku doplnil: áno, ale mám aj druhý rajón na Kukučínovej.“ Lebo takto sa prepája vysoké s nízkym a takto veľkí muži vedia nikoho neponížiť.
Knižka vznikla na podnet profesora Martina Muránskeho, vtedy riaditeľa Inštitútu ASA, dnes veľvyslanca SR v ČR, vydal ju Klub Nového slova za veľkého prispenia vydavateľa Sašu Piekova a je veľmi pekná! Bude aj v kníhkupectvách. Jožko si zaslúži, aby sme na neho spomínali.
