Zlatá horda (tatársky: Altın Urda, آلتین اوردو, Алтын Урда) alebo oficiálne Veľký štát (turkicky: Ulug Ulus), známa aj ako ľud Juchi (Ulus Juchi, rusky: Зүчийн улс, „Krajina Juchi“), bol rozsiahly mongolsko-tatársky štát (chanát), ktorý bol založený v roku 1242 ako súčasť mocnej Mongolskej ríše na rozsiahlej ploche Východná Európa a Sibír. V roku 1260 sa Zlatá horda, pôvodne mongolské krídlo, stala plne nezávislým štátom. V druhej polovici 15. storočia sa rozpadol na niekoľko menších chanátov a pokračoval v existencii pod názvom Veľká horda (Uluğ Orda).
Kazachstan posilňuje medzinárodnú spoluprácu pri skúmaní dedičstva Zlatej hordy
Dňa 19. mája 2026 sa v Astane za účasti prezidenta Kazašskej republiky Kasym-Žomarta Tokajeva uskutočnilo medzinárodné sympózium na tému „Zlatá horda ako model stepnej civilizácie: história, archeológia, kultúra a identita“. Na podujatí sa zúčastnilo viac ako 350 delegátov vrátane zástupcov medzinárodných organizácií, popredných zahraničných a kazašských historikov, archeológov, výskumníkov, turkológov, orientalistov, politológov, diplomatov, zástupcov múzeí a vedcov z viac ako 20 krajín Európy, Ázie, Severnej Ameriky a Blízkeho východu. Hlavná pozornosť sa počas sympózia venovala historickému, politickému, hospodárskemu a kultúrnemu dedičstvu Zlatej hordy a jej úlohe pri formovaní eurázijskej civilizácie.
Zlatá horda zaujíma osobitné miesto v dejinách Kazachstanu ako štát, ktorý sa stal historickým predchodcom Kazašského chanátu a zohral kľúčovú úlohu pri formovaní kazašského národa. Práve v období Zlatej hordy prebiehalo formovanie turkicko-moslimského civilizačného priestoru, rozvoj štátnosti, obchodu, kultúry a diplomacie. Prezident Kasym-Žomart Tokajev vo svojom prejave na otváracom ceremoniáli poukázal na civilizačný význam Zlatej hordy ako jednej z najväčších politických mocností v dejinách Eurázie, ktorá mala výrazný vplyv na rozvoj rôznych civilizácií a formovanie štátov.
Veľkosť Zlatej hordy sa nemerala geografickým rozsahom, ale inštitucionálnou stabilitou. Udržiavala aktívne diplomatické kontakty s Vatikánom, Byzanciou, Osmanskou ríšou a európskymi dvormi. Systém štátnej správy v Zlatej horde neskôr prevzali za základ mnohé štáty Eurázie. „Zložitá história Zlatej hordy a jej osud nám pripomínajú, že skutočná sila štátov spočíva v schopnosti spájať rôzne kultúry do jednotného systému plodného humanitárneho a politického partnerstva. V súlade s touto strategickou líniou aktívne rozvíjame spoluprácu turkických krajín. Kazachstan plne presadzuje myšlienku komplexnej interakcie v eurázijskom priestore s cieľom posilniť hospodársky a technologický potenciál všetkých krajín regiónu,“ zdôraznil prezident Kazachstanu.
Podľa prezidenta Tokajeva by sa história Zlatej hordy nemala zjednodušovať na úzke alebo jednorozmerné interpretácie, ktoré skresľujú historickú realitu. Kazachstan prehodnocuje zastarané stereotypy, podľa ktorých kočovné civilizácie a stepné impériá nedisponovali štátnosťou alebo historickým významom. Skúmanie tradícií stepnej štátnosti, založených na spravodlivosti, otvorenosti a medzikultúrnom dialógu, prispeje k dlhodobému pokroku celého stredoeurázijského regiónu.
Hlava štátu poznamenala, že nová ústava zakotvuje zachovanie kontinuity s tisícročným historickým dedičstvom Veľkej stepi ako posvätnú povinnosť štátu. Kazachstan vníma Zlatú hordu ako dôležitú súčasť svojej historickej kontinuity a štátnosti. Prezident Tokajev navrhol zamerať ďalší výskum na tri kľúčové oblasti: intelektuálne dedičstvo Zlatej hordy, jej hospodársky model a systém štátnej správy. Zároveň informoval, že v krajine bol zriadený Inštitút pre výskum Zlatej hordy, prvé špecializované vedeckovýskumné centrum tohto zamerania, a navrhol spustiť rozsiahly medzinárodný vydavateľský projekt za účasti popredných odborníkov na dejiny Zlatej hordy. Sympózium sa konalo pod záštitou UNESCO, čo podčiarkuje celosvetový historický význam dedičstva Zlatej hordy. Kľúčovým výsledkom fóra sa stala Astanská deklarácia o dedičstve Zlatej hordy, zameraná na rozvoj medzinárodnej vedeckej spolupráce, konsolidáciu výskumných iniciatív a posilnenie interakcie medzi vedeckými centrami a expertnou komunitou z rôznych krajín.
Redakciu DAV DVA informovalo Kazašské veľvyslanectvo na Slovensku
