O teologii oslobodenia, ktorá sa inšpirovala marxizmom

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

„…hovorím vám, že bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. Znova vám hovorím: Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly ako bohatému vojsť do Božieho kráľovstva“ Mt. 19
Miroslav Pomajdík píše o teológii oslobodenia ako autonómnej ľavicovej interpretácii Kristovho učenia.

Jeden brazílsky kňaz raz povedal výstižné slová: „Ak pomáhate chudobným, označujú vás za svätca, no ak sa pýtate na príčiny chudoby, označia vás za komunistu. Ja sa pýtam na príčiny chudoby.“ V Latinskej Amerike bolo veľmi silné katolícke hnutie tzv. teológia oslobodenia, ktoré bola inšpirované marxizmom.

Medzi jej významných predstaviteľov patril napr. jezuitský kňaz Luis Espinal,ktorý bol veľkým bojovníkom za práva pracujúcich a stál proti vražednej pravicovej diktatúre Luisa Garcíu Meza Tejedu v Bolívii, ktorú vo veľkom podporovali USA. Espinal sa v období diktatúry podieľal na sociálnych zápasoch, aj na 19-dňovej hladovke v roku 1977, počas ktorej žil deň a noc po boku rodinám baníkov. Espinal bol predstaviteľom tzv. teológie oslobodenia, konkrétne jeho marxistického prúdu, preto vytvoril aj dielo Ježiša, ktorý je na kosáku s kladivom, čo symbolizovalo jeho spájanie teológie oslobodenia s marxizmom a bojom za pracujúcich. Espina za svoje aktivity za platil najvyššiu cenu, bol zavraždený vládnymi eskadrónami smrti, ktoré ho uniesli, mučili a potom zastrelili 21. mája 1980 a jeho mŕtve telo bolo na výstrahu hodené na ulicu.

Ďalším duchovným, ktorý mal hlboké sociálne cítenie s utláčanými bol aj Oscar Romero zo Salvádoru, ktorý taktiež za svoj boj proti pravicovej fašistickej junte podporovanej USA zaplatil najvyšśiu cenu. Viac sa dočítate o ňom TU: Krvavé stopy USA: Občianska vojna v Salvádore a vražda arcibiskupa Romera.

Miroslav Pomajdík


Foto: CC commons symboly kresťanského socializmu a J. Kristus v zobrazený kontexte Che Guevarrovského mýtuNa našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

PODPORTE nezávislé spravodajstvo

Vážení priaznivci DAVuDVA , od 1 decembra Vám prinášame aktuálne spravodajstvo, komentáre, analýzy, eseje a rozhovory. Mame množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Bez Vašej pomoci sa však ďalej nepohneme.


Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


One thought on “O teologii oslobodenia, ktorá sa inšpirovala marxizmom

  • 7. januára 2021 at 11:31
    Permalink

    Začiatky tzv. Teologie oslobodenia siahajú do 50. rokov dvadsiateho storočia. V dôsledku masového odchodu nemajetných poľnohospodárskych robotníkov z vidieka v Južnej Amerike, spočiatku predovšetkým vo veľkomestách Brazílie, vznikali obrovské slumy, kde v strašných sociálnych a hygienických podmienkach stále vegetujú státisíce ľudí.
    Ubožiakov sa ujal arcibiskup z Olindy a Recife Dom Hélder Camara (zomrel 1999) a nahlas vystúpil za ich ľudské práva.
    V čase Druhého vatikánskeho koncilu už malo hnutie istý vplyv. Požiadavky hnutia sa podarilo presadiť v r. 1968 na zasadnutí Rady latinskoamerických biskupov. Teoretické základy sformuloval dominikánsky páter G.Gutierrez dielom Teologia oslobodenia 1972, podľa ktorého dostalo hnutie meno. Už po konferencii 1968 vzniklo radikálne krídlo, ktorého prívrženci vytvárali socialistické skupiny, alebo opúšťali kňazský úrad a prechádzali do politiky, či dokonca do ozbrojeného boja.

    Juhoamerický teológ oslobodenia Leonardo Boff dostal roku 1985 zákaz prednášať a vyučovať. Zákaz bol vydaný pod egidou kardinála Ratzingera, ktorý od roku 1981 až do zvolenia za pápeža pôsobil ako prefekt Kongregácie pre náuku viery (bývalej Svätej Inkvizície). Ratzinger si bývalého žiaka Boffa roku 1984 pozval na pohovor do Ríma – dôvodom bol osobitný postoj k teologii oslobodenia, ale predovšetkým obraz cirkvi, ktorý Boff propagoval – a ponúkol mu rovnakú stoličku, na ktorej pred 350 rokmi vypočúvali Galileiho. Nie div, že Boff pre takýto inkvizítorský postup neprejavil dostatočné pochopenie. Vzdal sa kňažského úradu, aby sa mohol venovať a ďalej brániť utláčaných a biednych.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *