Ako prezident, tak predseda parlamentu

Každý, kto používa dva metre na jednu vec, je darebák. A akékoľvek jeho pobúrenie nad prešľapmi iných je len falošným plášťom na zakrytie vlastného pokrytectva.

Opoziční lídri vyzývali po hodnotení rigoróznej práce A.Danka, aby menovaný odstúpil z funkcie predsedu NR SR. Niektorí sa dokonca neštítili ani použiť slová ako „zlodej“. So žiadosťou na odstúpenie predsedu parlamentu súhlasím. Ak by som bol na jeho mieste, ani by som neuvádzal titul, ktorý bol priznaný na základe podobnej práce. Napokon, pre výkon právnickej praxe nie je ani potrebný.

Inou vecou je však správanie kritikov predsedu NR SR. Na začiatok pripomeniem, že nemecký prezident musel svojho času odstúpiť pre pôžičku, ktorá mohla pôsobiť aj inak, než ako pôžička. No nejednalo sa o nič, čo by bolo v priamom rozpore so zákonom.

V prípade slovenského prezidenta A.Kisku však opozícia mlčí, hoci kauzy s ním spájané riešil tak okresný súd v Poprade, ako aj prokuratúra či polícia. Áno, obvinenie v daných veciach nepadlo, napokon ani nemohlo, keďže tomu bránia zákonné prekážky. No konateľ firmy A.Kisku si uplatňoval inštitút účinnej ľútosti, kde podmienkou využitia je priznanie k skutku v plnom rozsahu, náhrada škody a prípadných sankcií.

Nakoľko bola účinná ľútosť v prvej fáze priznaná, je nepochybné, že podmienky jej priznania splnil a teda je skutok a jeho protizákonnosť sú v plnej miere uznané.

Čo spravila opozícia, presnejšie jej hlavní predstavitelia ? Nič. Správali sa v duchu hesla – nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ

Niet divu, ako sa dnes chová predseda parlamentu. Napokon, skloňuje vlastný postoj podľa vzoru prezident, takže je vlastne z jeho pohľadu všetko v poriadku. A nič na tom nezmení ani falošné pobúrenie jeho kritikov. Áno, falošné … a prečo ?

Výroky, ktoré často verejne prednášajú rôzni poslanci a predsedovia politických strán, alebo skôr politických firiem, by sa v prípade bežného občana bez pardónu kvalifikovali ako trestné činy. A každý občan by musel za tento druh výrokov niesť aj zodpovednosť.

V prípade politika, či aktívneho poslanca NR SR je však niečo podobné problémom. A tak sa zodpovedné orgány tvária, že nič nevidia, ani nič nepočujú, pretože inak by museli konať zo zákona a prišli by do konfliktu s ľuďmi, ktorí si veľmi nevyberajú prostriedky na dosiahnutie svojho cieľa.

Ak niekoho poburuje, kto je predsedom parlamentu, malo by ho poburovať aj obsadenie parlamentných lavíc. A rovnako by ho malo poburovať, že dodnes nedokázal A.Kiska konať podľa vlastných slov (napríklad v novoročnom prejave) a neodstúpil z funkcie.

Pretože v iných krajinách, ktoré sú nám údajne vzorom demokracie, odstupovali prezidenti aj za oveľa menej. A ak neodstúpili, čelili parlamentnému odvolávaniu. Iste, slovenská ústava je postavená tak, že prezidenta vlastne ani nie je možné odvolať. Ak teda nerátame dve možnosti, ktoré so súčasným stavom nesúvisia.

Nie, rozhodne nečakám, že A.Danko odstúpi z funkcie. Bolo by veľmi naivné očakávať, že urobí to, čomu sa dlhodobo vyhýbajú jeho kritici. Ale mali by sme si v tejto súvislosti položiť inú otázku – koľko pokrytectva ešte znesie slovenská spoločnosť ? Ako dlho sa budeme prizerať na to, že verejné funkcie zastávajú ľudia, ktorých morálny kredit je opakovane spochybniteľný na základe faktov a ich vlastného správania.

A na záver – môžeme pokojne zrušiť požiadavku bezúhonnosti kandidátov na rôzne funkcie. V súčasnosti je každý darebák po absolvovaní výkonu trestu poctivejší, ako väčšina slovenských politikov. Na rozdiel od nich dokázal za svoje konanie aspoň niesť – zodpovednosť.

Cudzinec

Zdieľaj tento článok:

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

One thought on “Ako prezident, tak predseda parlamentu

  • 18. januára 2019 at 15:48
    Permalink

    Neviem posúdiť problém pána Danka, jeho rigoróznu prácu som nečítal a ani nevidel a nie som jeho priaznivcom. Problém je v tom, že v súčasnej politike na Slovensku sa neriešia otázky životne dôležité pre Slovensko, ale politici sa navzájom škandalizujú a urážajú. Zaujímavosťou je, že v prípade pána Danka o škandalizovanie sa zaslúžila osoba nedostatočne vzdelaná na to, aby bola schopná posúdiť , čo je diplomová práca, rigorózna práca alebo habilitačná práca. A parlament SR bez hanby sa niekoľko dní baví o veci, ktorá do parlamentu podľa mňa vôbec nepatrí. Poslanci za čas strávený nad týmto problémom by mali vrátiť pomernú časť platu. Problém rigoróznej práce je úplne inde. Je na pôde univerzity v Banskej Bystrici, jej dekana, rektora a pedagógov. Veď niekto tému rigoróznej práce schválil, bol tam konzultant, boli tam oponenti a nakoniec bola tam hodnotiaca komisia, ktorá rigoróznu prácu schvaľovala, keď ju pán Danko obhajoval. Je to škandál v univerzite a školstve, ktorému korunu nasadí rektor univerzity a menuje komisiu na posúdenie rigoróznej práce miesto toho, aby posúdil prácu príslušného dekana, príslušnú komisiu pre udeľovanie akademických titulov a oponentov rigoróznej práce. Na Slovensku vyrástlo nových univerzít ako húb po daždi s nízkou úrovňou vzdelávania, preto problém nie je v študentoch! Študenti vždy hľadali a budú hľadať cesty, ako si štúdium uľahčiť, ale kvalita vzdelávania závisí len a len od pedagógov a vedení fakúlt a univerzít.
    Druhý problém je pán Kiska: Tu je morálne zlyhanie jednoznačne dokázané súdom, ktoré môže byť rozšírené ďalším šetrením štátnych orgánov. Tu je jasný prejav nechutnej dvojtvárnosti!

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *