Ako to vidí Juraj Janošovský: V Kuchyni a na Sliači už nie sú Rusi, ale Američania

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Okupácia?

Propagandistické exhibície sú najúspešnejšie, keď sú spojené s polopravdami. Média a ostatní kolaboranti v ošiali pripomínajú vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Vojsk Varšavskej zmluvy redukujú na sovietsku armádu najmä preto, že sa im nehodí pripomenúť, že napochodovali k nám aj nemeckí, maďarskí a poľskí vojaci. Nejaký vrták by mohol pripomenúť, že sme opäť v „jednom spolku“ s týmito – tentoraz, nie ľudovými, ale žoldnierskymi armádami…

V mojom okolí sa zasa pripomína, že vstup zabránil tomu, aby sa udalosti posledných tridsať rokov udiali skôr. Že nám, vlastne, vojská „darovali“ dvadsať rokov socializmu… Iste strata suverenity, hlúpe kolaborantské politické elity, arogantných oligarchov a čižmy západných okupantov nás vtedy obišli…

Západ mal vlastné starosti: v Amerike študenti rozpútali proti-vietnamské protesty, v ktorých zaznieval mohutný odpor voči americkej imperialistickej politike. V Paríži dokonca študenti obsadili Sorbonu a de Gaullova vláda visela na šnúrke gatí študentských vodcov.

Dnes už málokto vníma november 1989 ako „oslobodenie“ od okupantov. November 1989 bola iba z Moskvy odsúhlasená zmena okupačných vojsk…

V Kuchyni a na Sliači už nie sú Rusi, ale Američania. Elity nechodia na koberec na ruskú, ale na americkú ambasádu.

Z dažďa pod odkvap….

Najviac to vidno v hospodárstve. Kým Sovieti nás, aj za cenu vlastného konzumného štandardu, dotovali cenami surovín, západné banky a korporácie nás nehanebne zdierajú. Sovieti chceli mať z Československa výkladnú skriňu a Západ si z nás urobil odpadovú žumpu…

Ešte jeden fenomén. August 1968 zhatil nádeje na „socializmus s ľudskou tvárou“. Povojnová generácia, hoci tiež chcela ochutnať konzumné rozkoše, nechcela (a zrejme by ani nedopustila) návrat kapitalizmu. Generácii Novembra 1989 ostala už len chuť na komfort a bola ochotná pre viac banánov a lepšie pomaranče urobiť čokoľvek. Vzdali sa socializmu, za prísľub „spoločného európskeho domu“. Keď nás vyhnali z vlastných domov a nasťahovali do suterénu, uťahovali sme si opasky.

Dnes už uťahujú oni.

Slučku okolo hrdla.

Prebieha demografické čistenie Slovenska. Deti sa nerodia, mladých odnárodnili a vykorenili (už sú to iba „hlúpi“ Európania, hanbiaci sa za svoju vlasť). Slušné Slovensko je podľa nich montážna linka zúfalých „operátorov“ nad ktorými mávajú palicami koréjskí pohoniči alebo exekútori najatí zahraničnými bankami alebo domácou jurikratúrou…

Juraj Janošovský

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


9 thoughts on “Ako to vidí Juraj Janošovský: V Kuchyni a na Sliači už nie sú Rusi, ale Američania

  • 22. augusta 2020 at 20:21
    Permalink

    Pan Janošovský, mala oprava. V Kuchyni a na Sliači neboli Rusi, ale Sovieti. (Boli aj Estonci, Kazachovia, Ukrainci atd.) A teraz su Američania. Vsetkym mojim znamyn a kamaratom som hovoril: „volte tak aby neboli…“ A vidite ako to dopadlo…

    Reply
    • 24. augusta 2020 at 7:35
      Permalink

      presne sovieti boli fajn teraz to môže história vyhodnotiť čo znamená keď sa slovanské národy spojili

      Reply
  • 22. augusta 2020 at 20:29
    Permalink

    Zabudol som. Abudu tu mat aj atomove bomby. A nepodliehaju slovenskym zakonom! Presne toto sme, tusim, chceli…

    Reply
  • 22. augusta 2020 at 21:37
    Permalink

    „Generácia Novembra 1989 bola ochotná pre viac banánov a lepšie pomaranče urobiť čokoľvek.“

    …ako opice…

    Reply
  • 23. augusta 2020 at 19:26
    Permalink

    Myslím si, že 30 rokov po „Víťaznom novembri 1989“ by sa mala hľadať a dať odpoveď na zásadné otázky:
    1. Prečo nás Rusi zradili?
    2. Prečo Rusi ochotne vyprázdnili stredoeurópsky priestor?
    3. Prečo si Rusi demontovali Sovietsky zväz?
    Pretože to sú príčiny našej dnešnej mizérie, a to príčiny najmä geopolitické. Ak by sa niekomu zdalo, že preháňam, nech si pozrie názory niektorých samotných Rusov, napríklad Starikova a ďalších.

    Reply
    • 23. augusta 2020 at 19:59
      Permalink

      Imro, odpoveď je relatívne jednoduchá: pri prechode technologických úrovní (z extenzívnej/priemyselnej na intenzívnu/informačnú) bol sovietsky blok v nevýhode. Disponoval šestinovým potenciálom (zdrojov a pracovnej sily), bol znevýhodnený tým, že slovanské krajiny boli devastačne zničené dvoma svetovými vojnami (na rozdiel od USA, ktoré na nich profitovali), najmä však kolonializmus a dvetisícročné otrokárstvo akumulovalo obrovské kapitálové zdroje na Západe. K tomu subjektívne chyby- ideologická rezignácia na prechod ku komunizmu a konvergencia negovali civilizačný náskok atraktívnej vízie spravodlivej spoločnosti- ostala len súťaž v konzume…Celková strata prestíže redukciou ľudovodemokratického charakteru, podľahnutie ilúziám(podvodu) s koncom studenej vojny a súčasne fikcii zbrojných pretekov. A nie nakoniec: správne zhodnotenie nadchádzajúcej envirokrízy z vyčerpania (dominujúci kapitalizmus bude autorizovať nastávajúci kolaps -po ňom bude „kapitalista“ najhoršia nadávka…)

      Reply
      • 23. augusta 2020 at 20:28
        Permalink

        A nemohol ísť ZSSR „čínskou cestou“? Nechcem mudrovať po funuse, ale ekonomicky to mohli ustáť a nerealizovať sebazničujúce jeľcinovské „reformy“. A vypratať strednú Európu tiež nemuseli bez akýchkoľvek záruk.
        Zlú ekonomickú situáciu (ktorá ale vraj nebola až taká zlá) mohli riešiť a nie nechať obrovský majetok rozkradnúť oligarchami. Rusko je planéta na planéte.
        Viac ako objektívne príčiny zrejme tu boli subjektívne a konkrétni ľudia. Jednoducho, ak nepovedia pravdu aj s konkrétnymi vinníkmi, nebude ani možné dobré riešenie dnešnej situácie. A nie namiesto toho postaviť Jeľcinovi monumentálne „Centrum demokracie“.

        Reply
        • 24. augusta 2020 at 7:22
          Permalink

          Iste, čínska cesta je alternatívou… Spornou! Aj keď Sovietske Rusko urobilo „krok späť, aby mohlo urobiť dva kroky napred“ v NEPe. No čínska cesta je možná v konfuciánskej (oportúnistickej) Číne. ZSSR, vedené síce oportunistami, ale boli to oportunisti, ktorí sa vzdali „komunistického“ cieľa a konvergovali. Doktrína konvergencie ich priamo nútila rezignovať. Možno práve ošiaľ Západu z víťazstva v Studenej vojne poskytol Čínskej ľudovej republike dostatočný čas na „prestavbu“…Neviem však, či postavenie Číny ako najsilnejšieho hráča svetového kapitalizmu je „výhrou“. Skôr si myslím, že nie. V redukovanej podobe je Putinova taktika rovnaká…(len v nevýhodnejšej pozícii…V. Plevza navrhoval na mimoriadnom zjazde KSS (december 1989, PKO) rozpustenie KSS, s cieľom „vyčistiť stôl“ a umožniť tak vznik novej „revolučnej strany“. Pri pohľade na súčasnú KSS a SMER (je právnym nástupcom KSS) neviem, či to nebolo lepšie riešenie…

          Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom