Author: Spolupracovníci

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý stále vystupuje veľmi sebavedome, utrpel pri voľbách do Európskeho parlamentu (ďalej len EP) ďalší veľký neúspech. Z úzkeho, prísne politologicky vzatého, hľadiska išlo vlastne „len“ o nepriamu udalosť. V širších súvislostiach to bolo totiž akési súťaženie na diaľku s Marine Le Penovou. Už dvakrát ju síce porazil v prezidentských voľbách, ale v roku 2022 to bolo pre Francúzov v druhom kole skôr hlasovanie proti Le Penovej ako za Macrona. Le Penová však využíva chyby Macronovej politiky, nevzdáva sa a v roku 2027 chce podniknúť tretí pokus o získanie kresla francúzskeho prezidenta. Voľby do EP sa považovali aj za zvláštny „prieskum bojom“ o jej šanciach v roku 2027.

Maďarsko sa za dlhej vlády Viktora Orbána (od mája 2010) podľa západných médií hlavného prúdu postupne stalo neposlušným až „zlým mužom“ Európy, teda tej jej časti, ktorá je v EÚ a NATO. Politika V. Orbána (*1963) bezpochyby obsahuje viacero kontroverzných miest, ktoré sa však bežne vyskytujú aj v iných formálne „liberálno-demokratických“ režimoch. V. Orbán je však aj typickým i keď možno špecifickým produktom protirečivého vývoja západnej politiky po rozpade bipolarity. V záujme dosiahnutia víťazstva vo voľbách sa neokúňa meniť názory ani politickú líniu a využíva pritom aj formálne „finty“ liberálnej demokracie, ktoré sa však politicky-mediálne hodnotia dvojakým metrom.