Čo robí Spolok slovenských spisovateľov

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Článok predsedu a podpredsedu Spolku slovenských spisovateľov, ktorý vyšiel v Literárnom týždenníku.

Dofinancovanie časopisu SSS Literárny týždenník
(Denník N a StartItUp šírili nepravdivé informácie)

Liberálny web StartItUP a Denník N zaútočili na Literárny týždenník (LT) a Spolok slovenských spisovateľov (SSS). Redaktor média StartItUp sa dopytoval poslancov, či je dotácia pre LT z vládnych rezerv protekciou. Dofinancovanie LT v sume 20 000 € na rok 2024 je v podstate nevyhnutnou záchrannou injekciou pre časopis, ktorý tri roky po sebe nedostal nijakú dotáciu z Fondu na podporu umenia (FPU), čo považujeme za ekonomickú cenzúru od FPU. Evidentnú diskrimináciu nepridelením financií zo strany FPU sa manipulatívni redaktori usilovali pretaviť na konflikt záujmov medzi stranou SNS, poslancom Romanom Michelkom a vládou.

Vládne rezervy má v kompetencii premiér SR. Závisí len od neho, komu financie pridelí. Dokonca aj poslankyňa Zora Jaurová pre StartItUp uviedla, že v minulosti sa z vládnej rezervy podporovali „horšie veci“, ale tým, že „fond je nastavený tak, že o ňom rozhoduje predseda vlády, je to jeho zodpovednosť“. Ak sa premiér SR rozhodol zachrániť jeden z najvýznamnejších literárnych časopisov, ktorý sa za éry prvého šéfredaktora Vincenta Šabíka výrazne zaslúžil aj o vznik ponovembrovej demokratickej Česko-Slovenskej republiky, mal by byť novinármi taký krok vítaný, nie hanený.

Roman Michelko je členom Predstavenstva SSS, nie je jeho predsedomnie je ani v redakčnej rade LT, dokonca nepíše do tohto periodika. Napriek tomu sa manipulátori usilovali Romana Michelka obviniť z konfliktu záujmov či snahy o vymyslenú protekciu. Michelko správne novinárom odpovedal, že nie je v orgánoch LT, a podotkol, že je radový člen Predstavenstva SSS, teda s LT nemá nič spoločné v rámci osobnej prepojenosti. „Je to erbový časopis, ktorý mal zásadné postavenie v dejinách Slovenska, a je hanba, že takýto časopis nebol ani centom podporený,“ dodal Michelko.

Aká je pravda?

V skutočnosti žiadosť o podporu LT zaslal predseda SSS Boris Brendza po porade s podpredsedom SSS Lukášom Perným. Myšlienku obrátiť sa na Úrad vlády SR odporúčalo vedenie Matice slovenskej (MS), konkrétne jej predseda Marián Gešper, keďže to bola jediná operatívna možnosť získať financie na elementárnu záchranu tohto významného periodika. A to sa vďaka premiérovi SR Robertovi Ficovi podarilo, za čo mu patrí naše uznanie a veľká vďaka. Vďaka matično-spolkovej spolupráci sa podarilo presadiť maximálnu zľavu na tlač LT v tlačiarňach Neografi e v Martine, a to po osobnej intervencii predsedu MS a konzultáciách s tajomníkom MS Petrom Schvantnerom. Dotáciu pre LT sa podarilo presadiť aj vďaka povinným administratívnym zásahom, opravám a modifi káciám (žiadosti o podporu LT z vládnych rezerv) zo strany tajomníka SSS a šéfredaktora LT Štefana Cifru.

Vedenie SSS si váži túto pomoc, ako aj nezištnú dlhoročnú prácu redaktorov LT (šéfredaktor Š. Cifra, redaktori P. Dinka, D. Mikolaj, grafický redaktor M. Senko), ktorá bola realizovaná v časoch, keď bol LT diskriminovaný pre nepriaznivé spoločensko-politické podmienky.

Treba v tomto kontexte pripomenúť, že podpora by nebola možná bez súhlasu súčasného premiéra SR Roberta Fica, ktorému prajeme skoré uzdravenie, ako aj skorý návrat do verejného života. Vedenie SSS mimoriadne oceňuje úsilie všetkých, ktorí dlhodobo intervenovali za podporu tohto významného literárneho periodika.

Liberálne mainstreamové médiá sa usilujú interpretovať, že SSS a jeho periodikum Literárny týždenník si uvedenú dotáciu nezaslúži, pretože údajne nespĺňa kritériá kvality atď. Aktivisti na slovenskú Wikipédiu doplnili vetu: „Spolok na základe odporúčania komisie pre časopisy už tretí rok po sebe nezískal finančnú dotáciu FPU na vydávanie svojich časopisov.“ Oficiálne výhrady komisie FPU v roku 2024 boli nasledovné: „Odborná komisia odporúča žiadosť nepodporiť, keďže po obsahovej a vizuálnej stránke nespĺňa aktuálne kvalitatívne kritériá. Predovšetkým ide o prínos a relevanciu pre slovenský umelecký kontext, nízku kvalitu publicistiky a recenzistiky. Grafické spracovanie výrazne zaostáva za súčasnými štandardmi. Komisia odporúča špecifikovať cieľovú skupinu a orientovať sa najmä na ňu. Komisia odporúča opätovne sa uchádzať o podporu po zásadnom prehodnotení koncepcie a realizačného tímu projektu.“

Na kritiku zo strany FPU reagoval šéfredaktor LT Štefan Cifra počas vypočutia pred tzv. „odbornou komisiou“ FPU tým, že poukázal na evidentný fakt, že LT niekoľko rokov nedostal od FPU nič, teda nijakú dotáciu. Zdôraznil, že ak časopis nedostal dotáciu, nemal z čoho zaplatiť ani výtvarného redaktora. Akcentoval, že časopis robia dvaja redaktori ZADARMO a jednu vyhradenú stranu pripravuje jeden redaktor. Napriek tomu sa LT usiluje publikovať kvalitné príspevky s neodškriepiteľnou literárnou a publicistickou hodnotou. Š. Cifra dodal, že v dôsledku neposkytnutia dotácie sa len veľmi ťažko dajú objednávať príspevky na redakciou vopred určené témy. Spomenul, že na tému SLOVENSKÁ IDENTITA, SLOVENSKOSŤ VERZUS EURÓPANSTVO, SVETOVOSŤ hovoríme so známymi slovenskými spisovateľmi – Máriou Bátorovou, Etelou Farkašovou, Alexandrom Halvoníkom, Antonom Hykischom a Jánom Podmanický, ktorí sú prominentnými členmi SSS.

Na záver oprávnene uviedol, že obdobie bez dotácie je prejavom diskriminácie. Áno, aj takéto obranné reakcie musia členovia SSS absolvovať v konfrontácii s FPU.

Zhrňme na záver fakty:

1. O rezervách predsedu vlády rozhoduje sám premiér SR,
2. nejde o konflikt záujmov, keďže žiadosť neposielal Roman Michelko, Roman Michelko nie je v redakčnej rade LT, rovnako LT nie je stranícky prepojený so stranou SNS,
3. v prípade dotácie z rezervy predsedu vlády SR ide o elementárnu záchranu jedného z najvýznamnejších periodík slovenskej kultúry (tri roky po sebe LT ekonomicky likvidoval FPU pod absurdnými zámienkami ako napr. zmena grafiky či zvýšenie atraktivity a podobne; redaktori časopis pripravovali a pripravujú doslova ZADARMO a periodikum žilo IBA Z PRÍSPEVKOV OD SPONZOROV), ktoré významným spôsobom prispelo aj k vzniku Slovenskej republiky, čo niekoľko ráz pripomenul aj jeho prvý šéfredaktor Vincent Šabík; dodnes uverejňuje diela popredných autorít slovenskej literatúry ako napr. Etela Farkašová, Eva Fordinálová, Dalimír Hajko, Alexander Halvoník, Anton Hykisch, Zlata Matláková, Dušan Mikolaj, Jaroslav Rezník st., Eva Sisková, Viera Švenková, Ján Tazberík a mnohí ďalší. Chcú azda poslanci opozície či tzv. „odborná komisia“ FPU spochybňovať kvality týchto osobností?

Ďalšie aktivity SSS, o ktorých denník n a iné médiá ostentatívne mlčia

Keďže sa tento článok s vysokou pravdepodobnosťou dostane k rozličným novinárom, v tejto súvislosti je nevyhnutné pripomenúť aktivity, ktoré SSS za posledné mesiace a roky realizoval. Zdôrazňujeme, že takmer s nulovou finančnou podporou od FPU. Od 6. októbra 2022, keď bola usporiadaná prvá diskusia so spisovateľom, matematikom, politikom a esejistom Jozefom Mikloškom, kooperuje pravidelná spolupráca SSS s MS. Z nej vzišlo niekoľko spoločensky významných podujatí. Predtým ako sa rozšírila uvedená spolupráca, konala sa veľká konferencia Mináč 100, Clementis 120, z ktorej vzišla publikácia Clementis & Mináč: Vlastenci alebo „buržoázni nacionalisti“?, ktorá je v súčasnosti už vypredaná. Spolupráca pokračovala podujatím so spisovateľom Dušanom Mikolajom a sklárom Stanislavom Melišom a posledným podujatím roka 2022 bol rozhovor so spisovateľkami Tatianou Jaglovou a Margitou Ivaničkovou. Všetky podujatia boli nahrané a publikované na sociálnych sieťach či na Youtube, čím sa k obsahu dostali aj ľudia, ktorí sa ich nemohli zúčastniť.

Séria podujatí sa uskutočnila aj na základe dohody o spolupráci medzi súčasným predsedom SSS Borisom Brendzom a predsedom MS Mariánom Gešperom. V roku 2023 podujatia pokračovali. Počas februára bol zorganizovaný Kulturologický večer s nestormi slovenskej kulturológie Dalimírom Hajkom a Jozefom Leikertom. Podujatie bolo medializované v Slovenských národných novinách, LT, na sociálnych sieťach a blogoch. V tejto súvislosti treba pripomenúť aj vznik facebookovej stránky SSS a VSSS, ktorá okrem šírenia informácií o podujatiach prináša platformy k výročiam slovenských spisovateľov. Takisto sa podarilo v Slovenskom rozhlase na Rádiu Devín prezentovať viac ako 35 poetických a prozaických pásem našich členov, ktoré dramaturgicky pripravil dramaturg Boris Brendza. V Inštitúte ASA vzniklo podujatie k 120-ročnici Daniela Okáliho. Pripomenuli sme si dvestoročnicu Jozefa Podhradského v Skalici a medzitým sa uskutočnila ďalšia diskusia so spisovateľmi, tentoraz s autorom bestsellerov Gustávom Murínom a čestným predsedom SSS Jaroslavom Rezníkom st. V spolupráci SSS, SZPB a Spoločnosti Ladislava Novomeského sme v máji uviedli trojicu zabudnutých davistov Eduarda Urxa, Jána Poničana a Alexandra Križku. Počas toho istého mesiaca bola uvedená kniha Clementis & Mináč a odhalená Clementisova busta v Rimavskej Sobote za prítomnosti súčasného premiéra Roberta Fica.

V Bratislave sa uskutočnilo zaujímavé podujatie Literárna karavána so zahraničnými hosťami. Tajomník SSS navštívil srbských spisovateľov. Obrovskú prácu robia aj odbočky SSS, ktoré o svojej činnosti informujú najmä na internete. Za túto prácu im ďakujeme. Významnou udalosťou bolo otvorenie Galérie MS, kde bol SSS spoluorganizátor. Počas júna prebehlo tradičné podujatie MS a SSS Slovesná jar v Martine, na ktorom významne participujú aj členovia PSSS Július Lomenčík, Peter Mišák, Igor Válek a ďalší. Počas júna prebehla konferencia k 150. výročiu Samuela Jurkoviča, kde bol SSS medzi spoluorganizátormi. Dom MS v Bratislave ožil spisovateľmi a výtvarníkmi opäť počas júna, tentoraz s významnými osobnosťami SSS básnikom Jánom Tazberíkom a prozaikom Alexandrom Halvoníkom. Za zmienku stojí aj účasť na 180. výročí kodifikácie spisovnej slovenčiny v Hlbokom. Prehĺbenie spolupráce MS a SSS je míľnikom založenia Kulturologicko­‐filozofického odboru MS, ktorý združuje literárnych kritikov i kulturológova prepája literárnu vedu s kultúrou. V septembri sa v Dome MS uskutočnila Finisáž prvého výstavného projektu s ďalšími osobnosťami SSS, a to spisovateľom Antonom Hykischom a kulturológom Viktorom Timurom. SSS v zastúpení podpredsedu bol súčasťou delegácie, ktorá navštívila Maticu srbskú a Združenie srbských spisovateľov.

V Lehote bola odhalená pamätná tabuľa Ladislavovi Novomeskému a následne sa uskutočnilo podujatie venované výročiam založenia SSS, MS a bratislavskej Živeny. Storočnicu založenia si SSS pripomenul slávnostným podujatím v Budmericiach, ktoré bolo spojené s odovzdávaním Ceny Rudolfa Fabryho, ale aj špeciálnym vydaním časopisu Slovenské pohľady, rovnako textami v LT a samostatnou reláciou odvysielanou na Rádiu Devín. Posledným veľkým multižánrovým podujatím bola spolupráca niekoľkých organizácií k 80. výročiu Vianočnej dohody, 70. výročiu Júliusa Barča­‐Ivana, čo vyvrcholilo diskusiou so žijúcou legendou slovenskej kulturológie a prvým šéfredaktorom LT Vincentom Šabíkom. Podujatia pokračujú aj v roku 2024.

SSS sa v zastúpení podpredsedu (L. Perný) zúčastnil slávnostného podujatia k 120. výročiu narodenia Ivana Horvátha na Gymnáziu Ivana Horvátha a následne veľkého podujatia k 160. výročiu Slovinskej Matice v Ľubľane, kde nadviazal spoluprácu so slovinskými spisovateľmi. Takisto bola spustená nová webová stránka Slovenských pohľadov určená aj pre členov SSS a nová grafika tohto časopisu, ktorý pravidelne zverejňuje aj texty členov SSS. Na poslednom podujatí si matičiari a členovia SSS pripomenuli storočnicu hereckej osobnosti Jozefa Kronera za účasti významných osobností slovenskej kultúry a verejného života. Súčasťou podujatia bola prehliadka výstavy slovenských výtvarníkov pri MS a SZPB, ktorá bola prezentovaná v Štrasburgu a Bruseli. Najnovšou aktivitou je, pravdaže, záchrana Literárneho týždenníka.

***

Zásluhou najmä predsedu SSS je, že nevýhodná Dohoda o hospodárení so spoločnou vecou, o urovnaní a o budúcom vysporiadaní majetku z roku 2019 so spoluvlastníkom sídelnej budovy SSS na Laurinskej ulici v Bratislave exspirovala na konci roka 2023. V súčasnosti prebiehajú rokovania o výhodnejšom postavení SSS a možných príjmoch z prenájmu časti sídelnej budovy, ktorá je vo vlastníctve SSS. To, čo však je dôležité, je skutočnosť, že SSS už nie je povinný odpredať svoju polovicu budovy. Avizujeme takisto blížiace sa podujatie k spomienkam na Ladislav Balleka (jún 2024). Všetky spomenuté aktivity sa podarilo realizovať s minimálnym, takmer nulovým rozpočtom organizácie, a to aj vďaka spolupráci s MS a jej predsedom, za čo úprimne ďakujeme.

Sumarizoval predseda Spolku slovenských spisovateľov BORIS BRENDZA (v spolupráci s podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov LUKÁŠOM PERNÝM)

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne




One thought on “Čo robí Spolok slovenských spisovateľov

  • 20. júna 2024 at 9:50
    Permalink

    „Odborná komisia odporúča žiadosť nepodporiť, keďže po obsahovej a vizuálnej stránke nespĺňa aktuálne kvalitatívne kritériá. Predovšetkým ide o prínos a relevanciu pre slovenský umelecký kontext, nízku kvalitu publicistiky a recenzistiky. Grafické spracovanie výrazne zaostáva za súčasnými štandardmi. Komisia odporúča špecifikovať cieľovú skupinu a orientovať sa najmä na ňu. Komisia odporúča opätovne sa uchádzať o podporu po zásadnom prehodnotení koncepcie a realizačného tímu projektu.“ Text odmietnutia príspevku. Toto sú „členovia“ odbornej komisie FPÚ: Huska Ernest, Vojtech Miloslav, Kepštová Ľubica, Pařízek Michal, Krejčová Veronika, Korec Juraj, Juhásová Jana. Nemôžem si pomôcť v porovnaní s Predstavenstvom SSS P. Dinkom, T. Jáglovou, J.Mikloškom a R. Michelkom mi títo „experti“ nič nehovoria… Myslím, že ich účelové stanovisko je učebnicový dôvod zneužitia verejnej funkcie! Zistil som si, že 65.000 Eur dostal časopis Kapitál (kultúrno-spoločenský mesačník). V porovnaní s nulovou dotáciou pre Literárny týždenník je to ďalšia urážka verejnosti… Ďalší „hviezdny projekt“ (podpora 36.500 Eur) je štvrťročník Vlna (kultúrny magazín!?!). Časopis vydáva OZ Vlna, o ktorom sa dozvedel, že bolo založené v roku 2011 za účelom zastrešenia spoločných aktivít obyvateľov Čiernej vody. a jeho aktuálnym projektom je “ parčík s klubovňou na ulici Janka Kráľa 20, Chorvátsky Grob“. OZ Vlna sa zameriava najmä na letný splav, rodinnú lyžovačku, farský ples, šarkaniádu, maľovanie na chodníku a hľadanie pokladu … Naozaj sa čudujem, že FPU podporuje OZ Vlna a nie SSS…

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *