Branislav Fábry: Bezpečnostná stratégia SR v čase pandémie

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Vláda I. Matoviča je pri moci iba mesiac, avšak za ten čas už stihla vyvolať množstvo kontroverzií. Nebudem riešiť, či je to spôsobené neskúsenosťou politikov s novými funkciami, ale niektorí členovia vlády sa na niečo podobné určite vyhovárať nemôžu. Platí to najmä pre I. Korčoka, ktorý minulý týždeň nastúpil do funkcie ministra zahraničia, avšak stihol sa už dopustiť niekoľkých omylov. Spomedzi nich treba spomenúť najmä jeho deklarovanú snahu pretlačiť cez parlament návrh Bezpečnostnej stratégie SR (ďalej len „BS“ z roku 2017, hoci tá je už značne neaktuálna. Jej hlavným nedostatkom je, že nereaguje na súčasné bezpečnostné výzvy v oblasti verejného zdravia. Ak tento dokument vládna koalícia v Národnej rade SR nakoniec schváli a to práve v roku 2020, zosmiešni sa úplnou ignoráciou poučení z pandémie koronavírusu COVID-19.

V tomto texte sa budem venovať nasledujúcim témam:

  • Neaktuálny dokument
  • Neschopnosť sebareflexie
  • Kooperácia miesto konfrontácie
  • Počkať na poučenie z pandémie

.

Neaktuálny dokument

Ako bolo uvedené, za najväčší problém navrhnutého dokumentu možno považovať veľmi nesprávny odhad budúcich hrozieb pre SR. V BS z roku 2017 dominujú otázky Ruska, extrémizmu, terorizmu či hybridnej vojny, avšak zdravotné hrozby boli odbavené veľmi povrchne. Nachádzajú sa v bodoch 110 a 111 v kapitole „Ochrana občana doma a v zahraničí“. Žiaľ, aj to iba prostredníctvom všeobecných fráz, ktoré kontrastujú s detailnými formuláciami pri iných témach, napr. pri boji proti extrémizmu. Návrh BS má celkovo asi 8000 slov, avšak hrozby pandémií pre krajinu boli spomenuté dvoma vetami: „SR zabezpečí pripravenosť zdravotníckych zložiek pre prípad zvládnutia pandemického ohrozenia obyvateľstva. Osobitnou výzvou je zabezpečiť pripravenosť pred príchodom nových chorôb spôsobených klimatickými zmenami.“ Tento povrchný prístup svedčí o nesprávnom vyhodnotení bezpečnostných hrozieb pandémií. Problematika verejného zdravia si zaslúži rozsiahlu samostatnú kapitolu a mohla by tvoriť dokonca podstatnú časť celého dokumentu.

O nevyváženosti návrhu BS svedčí aj frekvencia relevantných pojmov, ktoré sa týkajú problémov verejného zdravia a epidémií. Samotný pojem „epidémia“ sa v texte spomína 1-krát, pojem „pandemické ohrozenie“ takisto 1-krát, pojem „choroba“ dvakrát, ale pojmy ako vírus, lekár, liek, nemocnica alebo antibiotiká ani raz. Pre porovnanie, pojem NATO sa v texte uvádza 58-krát, extrémizmus 22-krát, hybridné hrozby (resp. aktivity) 8-krát a Rusko (resp. RF) 7-krát. Dnes, keď sa zdá, že vírus je najväčšou hrozbou súčasnosti, je pomer frekvencie uvedených pojmov v texte návrhu BS úplne nevhodný. Za veľmi vážny problém možno považovať i to, že v BS z 2017 sa relevantným epidemiologickým problémom venuje ešte menší priestor než v doteraz platnej BS z 2005, hoci tá je celkovo až o tretinu kratšia.

Veľmi zaujímavý je fakt, že v návrhu novej BS sa vôbec nespomína Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), i keď napr. NATO sa spomína až 58-krát. Naopak, v BS z 2005 sa WHO vníma ako dôležitá práve v súvislosti s epidémiami: „SR bude ako súčasť medzinárodných štruktúr, najmä prostredníctvom Svetovej zdravotníckej organizácie vytvárať prostredie a opatrenia na to, aby bola pripravená zistiť, overovať a odpovedať na hrozby epidémií a minimalizovať dôsledky epidémií na občanov a ekonomiku SR a iných štátov. SR bude aktívne pomáhať tým rozvojovým krajinám, ktorých zdravotný systém a dostupné prostriedky nie sú adekvátne na zabránenie šírenia chorôb.“ V dokumente z 2017, ktorý I. Korčok tak intenzívne pretláča, takéto vety chýbajú. Avšak hoci BS z 2005 sa venuje epidémiám a súvisiacim hrozbám viac než nový návrh, aj ona je až príliš stručná pri hľadaní odpovedí na výzvy v oblasti verejného zdravia.

.

Neschopnosť sebareflexie

Návrh BS, ktorý chce Matovičova vláda predložiť do NR SR, som od začiatku považoval za zlý a vyčítal som ho aj vláde R. Fica. V návrhu BS až príliš cítiť „posadnutosť“ témami ako extrémizmus alebo Rusko, a to aj na úkor iných zásadných otázok. Pandémia koronavírusu COVID-19 tento problém odhalila a ukázala, že tí, ktorí pripravovali BS, nesprávne vyhodnotili jednotlivé bezpečnostné hrozby pre SR. Ide najmä o ministerstvo zahraničia (MZVaEZ), ktoré dokument vypracovalo a úporne odmietalo kritiku príliš jednostranného zamerania. Rovnako nesprávne vyhodnotili bezpečnostné hrozby budúcnosti aj analytici z veľkoryso dotovaných mimovládnych organizácií, ktorí na návrhu BS spolupracovali. Niektorí z nich dokonca na podporu dokumentu napísali otvorený list. V ich prípade platí čosi podobné ako v prípade MZVaEZ: sú ideologicky príliš zaťažení a kvôli koncentrácii na Rusko, extrémizmus, a pod. nie sú schopní vnímať iné bezpečnostné hrozby.

Keďže pandémia koronavírusu prekvapila ľudí (nielen) na MZVaEZ, mali by vyhodnotiť a napraviť vlastné omyly. V danej situácii by bolo vhodné, aby uznali nedostatky návrhu BS z 2017 a začali s prípravou nového dokumentu. Predovšetkým by pritom bolo treba, aby vyvodili závery zo súčasnej pandémie koronavírusu. Miesto toho však nový minister I. Korčok vystúpil v apríli 2020 s tvrdením, že BS z roku 2017 „potrebujeme ako soľ“. Žiaľ, aj to svedčí o absolútnom nedostatku sebareflexie MZVaEZ. Vo svete existuje veľa štátov, ktoré hrozbu pandémie vo svojich bezpečnostných dokumentoch podcenili a dnes musia tento postoj revidovať. Na Slovensku sme však svedkami absurdného trendu: počas pandémie ideme schváliť novú BS, ktorá sa hrozbám pre verejné zdravie bude venovať ešte menej než tá predošlá…

Zotrvávanie I. Korčoka a spol. na návrhu BS z 2017 i počas pandémie nasvedčuje, že MZVaEZ nedokáže prekročiť svoj tieň. Tento trend potvrdzuje aj strategická komunikácia ministerstva (najmä stránka „Zahraničná politika sa nás týka“), pri ktorej sa objavuje snaha ignorovať alebo aspoň podceňovať význam spolupráce s Čínou a Ruskom počas pandémie. Naopak, prevláda snaha zveličovať pozitívnu úlohu EÚ a NATO, hoci tie urobili viacero chýb (podobne ako mnohí iní). Bolo by preto vhodné, aby sa témou BS začali viac zaoberať aj iné orgány bez podobných predsudkov: do problematiky by mali hovoriť ministerstvo zdravotníctva či ministerstvo životného prostredia. Aj tam však niektoré osoby vzbudzujú veľké obavy: napr. štátny tajomník MŽP J. Smatana sa v minulosti vyjadril, že sa chce radšej mýliť s EU a USA než mať pravdu s Ruskom. To je v otázke pandémií alebo ochrany životného prostredia veľmi nebezpečný prístup!

.

Kooperácia miesto konfrontácie

Súčasná skúsenosť by nás mala poučiť aj o tom, že úspešný boj proti pandémii sa nedá viesť len v hraniciach EÚ, ale potrebujeme globálne spojenectvo so štátmi, s ktorými máme určité rozpory, najmä s Čínou. V žiadnom prípade sa nemôžeme riadiť arogantnou predstavou, že štáty EÚ a NATO túto pandémiu zvládnu bez zapojenia zvyšku sveta. Pri zvládaní podobných globálnych výziev musíme vždy usilovať o spoluprácu. Lenže v BS z 2017 miesto predstavy o globálnej spolupráci dominuje predstava sveta „my verzus oni“. Pre porovnanie, BS z 2005 je v tejto otázke otvorenejšia a medzi bezpečnostnými záujmami uvádza: „rozvíjať dobré partnerské vzťahy a všetky formy vzájomne výhodnej spolupráce s krajinami, s ktorými SR má spoločné záujmy“. Žiaľ, aj nový minister I. Korčok pri nástupe do funkcie nešťastne rozdelil svet v boji proti pandémii na „spojencov“ a tých ostatných„O to viac je dôležité, aby sme ako SR vedeli kde patríme, kto sú naši partneri a spojenci, s ktorými túto obrovskú výzvu… zvládneme.“

Celkovo, vo vzťahu k vírusovým pandémiám sa pri otázke, kam patríme, dá odpovedať jednoznačne: patríme medzi príslušníkov ľudského druhu. Homo sapiens žije na našej planéte neporovnateľne kratšie než vírusy a v porovnaní s nimi je aj jeho perspektíva na Zemi pomerne neistá. Práve preto je spolupráca v rámci ľudského druhu najlepšou odpoveďou na vírusové a iné biologické hrozby. Aj ako pevná súčasť EÚ a NATO musíme hľadať „mosty“ voči iným oblastiam sveta. Žiaľ, BS z 2005 to opäť chápe lepšie než nový návrh. Spomína sa tam dokonca aj „znižovanie napätia medzi vyspelým a rozvojovým svetom“, čo je tiež jednou z podmienok pre efektívnejší postup proti epidémiám a pandémiám. Z hľadiska globálnych výziev pre verejné zdravie je BS z 2005 celkovo rozumnejšia než BS z 2017.

.

Počkať na poučenie z pandémie

Z hľadiska aktuálnosti sa pri BS z 2017 treba zamyslieť aj nad finančnými záväzkami v oblasti výdavkov na zbrojenie. V dokumente sa uvádzajú konkrétne údaje, výslovne i pre rok 2020, navyše s prísľubom rastu až na 2% HDP do roku 2024. Pri otázke rastu zbrojných výdavkov však môže pandémia vytvoriť nečakané prekážky a konkrétna formulácia záväzkov pre roky 2020 či 2024 by sa mohla ukázať ako nerealistická. Koniec pandémie je ešte v nedohľadne, navyše z histórie vieme, že podobné choroby sa vracajú v niekoľkých vlnách. Nie je teda vylúčené, že budeme musieť finančné prostriedky viac využívať v zdravotníctve či v iných oblastiach. Na potrebu tohto presunu financií som upozorňoval už pri svojej kritike BS v roku 2017:

Životu a zdraviu občanov SR by preto zrejme viac pomohlo, keby prostriedky na nové zbrojenie smerovali radšej do podfinancovaného zdravotníctva.

Vzhľadom na uvedené nedostatky sa treba pýtať, prečo nový minister tak veľmi nalieha na rýchle prijatie návrhu BS z 2017 a prečo hovorí, že ju „potrebujeme ako soľ“. Politikov treba kontrolovať a pýtať sa, či to nie je tak, že ak by sa BS schvaľovala počas „legislatívnej smršte“ obdobia pandémie, zrejme by sa o jej nedostatkoch v NR SR neviedla dostatočná diskusia. Väčšina vládnych poslancov by ju odhlasovala bez toho, aby si uvedomovala problematické časti. Práve preto treba hlasovanie o danom dokumente odložiť až na menej hektické obdobie. Najlepšie by však bolo, keby sa návrh BS z 2017 neschválil vôbec a začalo sa s prípravou iného dokumentu, ktorý by bral na vedomie poučenia z obdobia pandémie a venoval sa bezpečnostným hrozbám vyváženejšie.

doc. JUDr. Branislav Fábry, PhD.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


3 thoughts on “Branislav Fábry: Bezpečnostná stratégia SR v čase pandémie

  • 15. apríla 2020 at 21:26
    Permalink

    Na úvod je nutné položiť si otázku,aká je dôležitosť dokumentu nazvaného „Bezpečnostná stratégia SR“, k čomu sa jej prijatím zaviažeme a do akej miery bude pre nasledujúce vlády záväzná.Nástupom tejto vlády s p.Korčokom vo funkcii ministra ZV a p.J.Naďom vo funkcii ministra obrany,je totiž naše euroatlantické smerovanie jasné,jasný je aj nepriateľ (RF)a jasné je aj to,že v prípade vojny s Ruskom hneď na jej začiatku jednoducho sublimujeme aj s našimi ešte nedodanými tryskáčmi F-16,obzvlášť vtedy,ak sa menovaným pánom ministrom podarí presadiť na území SR vytvorenie vojenských základní NATO.
    .No a aká iná vojna nám ešte hrozí?Povedzme….také Poľsko.Poľsko má jednu z najbojaschopnejších armád v Európe a dodnes živí svoje nároky na severnú Oravu,Zamagurie a dokonca aj na spišké mestá,ktoré tvorili kedysi „záloh“alebo „starostwo spiskie“.Ochráni nás potom NATO? No myslím,že nie,lebo však ani povestný článok 5 Washingtonskej zmluvy takúto pomoc žiadnemu členovi NATO explicitne neukladá!Takže z vojenského hľadiska má prijatá „Bezpečnostná stratégia SR“ len hodnotu poníženého ubezpečenia Washingtonu a Bruselu,že Slovenská republika zostane ich verným vazalom.
    A teraz k opatreniam proti novým(budúcim) pandémiám ktoré by podľa p.docenta Fábryho mali byť zokomponované v dokumente „Bezpečnostná stratégia SR“.p.Fábry!Je veľmi ťažké prijímať nejaké opatrenia,ak sa nevie o pandémiu čoho sa v budúcnosti máme báť.Netreba ani konšpirovať o pokračujúcom vývoji biologických zbraní vo svete,stačia hrozby tých „pliag“,ktorými nás môže obšťastniť matička príroda.Aby sa tomu dalo čeliť,tak nestačí mať do prasknutia naplnené sklady Štátnych hmotných rezerv.Treba mať vedu a výskum na svetovej úrovni a podniky ktoré sme kedysi mali ako napr.IMUNA Šarišské Michaľany.Ale som si istý,že Matovičova vláda zabezpečí hneď po odznení pandémie Covid-19 naplnenie skladov miliónmi rúšok,respirátorov…všetkého potrebného pre zvládnutie ďalšej pandémie SARS,MERS alebo Covid-19.Len….čo ak tá ďalšia pandémia nebude postihovať dýchaciu sústavu ale…povedzme nervovú ?

    Reply
  • 16. apríla 2020 at 14:19
    Permalink

    Díky, Braňo, za osvetu. Súhlasím že je nutné celú tú ZASTARALÚ bezpečnostnú sratégiu hodiť do koša a ak s tým príšelec z USA Korčok neprestane, mal by ho predseda vlády SR odvolať. Ono vždy sa taká stratégia robí kvôli odôvodneniu navýšenia rozpočtov na „obranu“ na „ministerstve vojny SR“, a špeciálne Korčok z USA musí byť doslova odkojený na americkom pohľade na našu „bezpečnosť“, že to bez stíhačiek repasovaných (tj.zachránených pred šrotovaním) z US-Army ani nevydržíme…
    Ako píšeš, „najlepšie by bolo návrh z roku 2017 (!!! to už sú tri roky!!!) NESCHVÁLIŤ a hotoviť nový dokument. Ktorý ale bude prierezovým dokumentom, nielen pre „ministerstvo vojny“, pre všetky rezorty.
    Verejnosť totiž dobre si v marci-apríli uvedomuje, čo zabezpečilo bezpečnosť slovenskej spoločnosti v dobe pandémie:
    1. Schopnosť okamžite uzavrieť hranice národného štátu
    2. Schopnosť izolovať ohniská nákazy tam kde sú
    3. Schopnosť testovať ľudí a umiesňovať ich do karantén
    4. Schopnosť postihnutých liečiť ich – A VYLIEČIŤ ICH
    5. Schopnosť dosiahnuť celospoločenské správanie sa tak, aby nič neohrozilo bezpečnosť spoločenstva národného štátu ( tu nemyslím iba na koronavírus, tu myslím i na zásobovanie, vyrobenie toho, čo je nutné v prípade problémov „zvonka“, schopnosť prejsť na komunikáciu individuálne či komunitne – teda elektronicky a spájať sa mimo zhromažďovania sa.

    A ako píše diskutujúci, predvídať aj iné druhy ohrozenia, nielen vírusové a nejaký ten vojenský útok (toho sa Korček bojí? mal zostať v Amerike). Aj také tie ohrozenia psychologického charakteru – nervové záležitosti, psychózy, depresie,…)
    Ekonomicky teraz už vieme, v čom máme nedostatok: TAKŽE TREBA RIEŠIŤ SCHOPNOSŤ ŠTÁTU MAŤ POD KONTROLOU VÝROBU, DISTRIBÚCIU V STRATEGICKÝCH OBLASTIACH, MAŤ KONTROLU NAD VLASTNÝMI HMOTNÝMI ZDROJMI (NIELEN HMOTNÉ ŠTÁTNE REZERVY NAKUPUJÚCE Z TRHU, AJ TIE, ČO SI SAMI Z VLASTNÝH CFINANČNÝCH ZDROJOV POKRYJEME A VYROBÍME A ZÁSOBÍME SA. ) A VLASTNÝMI HOSPODÁRSKYMI ZDROJMI GENERUJÚCIMI FINANČNÉ POKRYTIE TÝCH POTRIEB.
    By ste možno neverili, ale túto skúsenosť máme my, bývalé socialistické štáty a mali by sme to využiť. Aj keď terajšia vláda rozhodne nie je taká, akú by sme pre tieto opatrenia potrebovali mať.

    Reply
  • 19. apríla 2020 at 19:37
    Permalink

    Po prečítaní článku exdiplomata J.Baštu :
    https://www.hlavnespravy.sk/vyvoj-sveta-pandemii-diplomat-prisiel-vaznym-varovanim-dobu-rusok-nebudeme-spominat-zlom-horsie/2128986
    sa domnievam,že žiadna stará ani nová „Bezpečnostná stratégia SR“sa v dohľadnej dobe v NR SR prejednávať nebude.Jednoducho preto,že nás čakajú omnoho závažnejšie problémy a tiež preto,že zmeny sa po pandémii budú striedať v tak rýchlom tempe,na ktoré sa nejakou BS reagovať ani nebude dať. Ten Baštov scenár je totiž zo dňa na deň reálnejší.Síce nerád,ale tiež mám obavy z toho,že na nosenie rúška budeme už o pár mesiacov spomínať s nostalgiou ako na to šťastnejšie obdobie v našich životoch.Mnoho múdrych ľudí dnes tvrdí,že pandémia Covid-19 má poslúžiť hlavne globálnej zmene finančného systému. Tento článok tú tézu podporuje :
    https://openiazoch.zoznam.sk/cl/202846/Obrovsky-balik-pomoci-Financny-system-a-ekonomika-nie-je-to-iste
    Ak naozaj nastane v Európe hlad,tak sú reálne aj vojny v rámci Európy.Turecko sa sa k nej celkom nezakryto chystá a provokuje Grékov k ozbrojenej protiakcii. Vojna medzi týmito štátmi je už viac ako pravdepodobná.Bude dochádzať aj k občianskym vojnám a dobre vyzbrojené štáty s bojaschopnými armádami si spomenú na územia,o ktoré prišli po 1.a2.svetovej vojne.Na čo by inak zbrojili,keby tie zbrane a armády nechceli aj použiť?Na Rusko si netrúfnu,lebo vedia,že taká vojna víťaza mať nemôže!Takže – susedia? Bože daj,aby som sa mýlil!

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *