Branislav Fábry: Lučanského smrť a problém zneužívania väzby

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Foto: Wendy AlvarezUnsplash

Je zrejmé, že v roku 2020 sa na Slovensku odstránili mnohé princípy právneho štátu. Medzi obvyklé príklady tohto faktu patrí neprimerané obmedzovanie základných práv a slobôd, zvyšovanie právnej neistoty, prijímanie retroaktívnych zákonov, zásahy do nezávislosti súdnictva, atď. Na konci roku 2020 sa sem zaradila aj kauza bývalého policajného prezidenta M. Lučanského. Podľa dostupných informácií sa 29. decembra mal pokúsiť o samovraždu obesením na teplákovej bunde a večer 30. decembra umrel. Uvedená verzia však vyvoláva viacero pochybností a už od 9. decembra sa objavujú aj odlišné verzie udalostí v súvislosti s jeho väzbou. Tie nie sú zanedbateľné, keďže doterajšie vystupovanie ministerky spravodlivosti či ďalších štátnych orgánov nebolo príliš dôveryhodné a nimi uvádzané tvrdenia obsahovali vecné rozpory. Pochybnosti o oficiálnej verzii udalosti som mal už dlhší čas, rozhodol som sa ich však publikovať až teraz, keď je zjavné, že názor M. Lučanského na celú udalosť sa už nedozviem.

V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:

Tlačové besedy ministerky

Ako bolo uvedené, už niekoľko týždňov sa v médiách objavujú rôzne informácie o zraneniach M. Lučanského, ktoré mali vzniknúť v stredu 9. decembra 2020 v prešovskom ústave na výkon väzby a odňatia slobody. Na internete sa objavili tvrdenia o rôznych zraneniach, ako aj to, že boli spôsobené cudzím zavinením. Kvôli zraneniam bol M. Lučanský hospitalizovaný vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku a následne v Trenčíne. Aj tento prevoz cez celú republiku vyvolal mnoho otázok, ktoré sa nepodarilo štátnym orgánom presvedčivo vysvetliť. Podozrenia zvýšila podivná tlačová beseda ministerky M. Kolíkovej a M. Ivana zo Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). Bola ohlásená na nedeľu 13. decembra o 10:00, televízie ju však neodvysielali v priamom prenose, iba v zázname. Už to budilo nedôveru, lebo médiá poskytujú v priamom prenose aj menej dôležité udalosti. Ministerka sa celkovo snažila vyhnúť presnému popisu udalostí očakávaným tvrdením: „Je pre nás zložité o tom presne informovať, pretože sme pýtali súhlas pána Lučanského ohľadom jeho zdravotného stavu, ten sme nedostali.“ M. Kolíková však niektoré informácie o zdravotnom stave M. Lučanského uviedla: „Určite môžem vylúčiť, že by došlo ku krvácaniu do mozgu, k viacnásobnej zlomenine nadočnicového oblúku, že by sa jednalo o obvineného, ktorý by bol opakovane resuscitovaný.“

Keďže na tlačovej konferencii zazneli iba čiastkové údaje, nezistilo sa, čo sa vlastne stalo. Ministerka uviedla: „V stredu na základe kontroly priebežnej došlo k zisteniu, že tu je na mieste urobiť vyšetrenie – to, čo môžeme k tomu povedať, že to súviselo s okom.“ Túto informáciu však spochybnila odpoveď na otázku jedného z novinárov. Ten sa pýtal, na ktorom oddelení bol M. Lučanský hospitalizovaný. M. Kolíková odpovedala: „Predpokladám, že s poranením oka to súviselo.“  M. Ivan ju však doplnil: „Na špecializovanom pracovisku ORL.“  Toto bola zaujímavá informácia, pretože s poranením oka sa nechodí na špecializované pracovisko ORL (choroby ucha, nosa a hrdla). Uvedený nesúlad vo výrokoch mala ministerka rýchlo uviesť na pravú mieru, pokúsila sa o to však až na tlačovej besede 30. decembra. Tam povedala: „ORL súviselo so zranením v okolí oka.“  Toto vysvetlenie bol veľmi úbohý a lacný pokus odvrátiť nepríjemné otázky. Keď však ministerka nemala problém spomenúť zranenie oka a tým poskytnúť určité informácie o zdravotnom stave M. Lučanského, mohla viac konkretizovať aj zranený orgán alebo tkanivo, ktoré boli dôvodom hospitalizácie na ORL. V opačnom prípade zostane informácia o hospitalizácii na ORL dôvodom podozrení i v súvislosti s obesením.

Na medializované informácie o samovražde M. Lučanského reagovala M. Kolíková na uvedenej tlačovej besede z 30. decembra, kde sa objavili ďalšie nejasnosti. Relevantné údaje o zdravotnom stave M. Lučanského sme sa opäť nedozvedeli s tradičným odôvodnením, že ich nemožno poskytnúť bez súhlasu dotyčnej osoby. Celá tlačová konferencia sa niesla v znamení výrokov „Ja som presvedčená…“ alebo „Nemám žiadne pochybnosti…“. M. Kolíková a M. Ivan sa snažili presvedčiť verejnosť, že k žiadnemu zlyhaniu neprišlo a že treba obnoviť dôveru v právny štát. Po rozpačitej minulej tlačovej besede M. Kolíkovej uverí v tejto veci už len málokto. Tiež sme sa nedozvedeli ani podrobnejšie informácie o mozgovej smrti M. Lučanského, o ktorej písali viaceré médiá. Ministerka na konferencii mozgovú smrť neobjasnila, ostala teda otvorená otázka – je pacient v štádiu mozgovej smrti alebo nie? Tento pojem je totiž podľa zákona o zdravotnej starostlivosti definíciou smrti človeka. § 43 ods. 3 hovorí: „Osoba sa považuje za mŕtvu aj vtedy, ak dôjde k nezvratnému vyhasnutiu všetkých funkcií celého mozgu.“ Uvedená otázka sa síce večer 30. decembra vyjasnila, avšak celá verzia o obesení na teplákovej bunde by si žiadala doplňujúce informácie.

.

Neúspešná stratégia obhajoby

Skutočnosťou, ktorá tiež vyvolala mnoho otázok, bolo medializované vyjadrenie advokáta M. Lučanského v prípade incidentu z 9. decembra. Podľa informácie z TASR sa mal vyjadriť takto: „Vzhľadom na mediálne dezinformácie o zdravotnom stave môjho klienta s jeho písomným súhlasom podmieneným súhlasom rodiny, ktorý som dostal dnes, uvádzam, že k zraneniu nedošlo úmyselným a ani cudzím zavinením. Môj klient podstúpil operačný zákrok vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. V súčasnosti je v pooperačnej liečbe vo väzenskej nemocnici Trenčíne. Jeho zdravotný stav je uspokojivý bez predpokladu dlhodobej liečby a trvalých následkov. Milan Lučanský chce poďakovať všetkým zainteresovaným zdravotníkom, ako aj pracovníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) za korektný prístup“.

Vyjadrenie advokáta v TASR vyzeralo ako útok na tých, ktorí o udalostiach v Prešove vyjadrili pochybnosti. Advokát úplne „neadvokátsky“ použil emotívny pojem „dezinformácie“ voči ľudom, ktorí sa vo verejnej diskusii postavili na stranu jeho klienta. Naozaj by som rád vedel, či by pojem „dezinformácie“ použitý proti týmto ľuďom M. Lučanský schvaľoval. Prekvapujúce bolo tiež to, že obhajca nevyužil zjavné nedostatky v komunikácii M. Kolíkovej a M. Ivana v prospech svojho klienta. Nemám dosť informácii a nikoho neobviňujem, ale celkovo nerozumiem stratégii obhajoby. Pokiaľ ide o prácu advokátov, tí obvykle využívajú každú príležitosť pre posilnenie pozície svojho klienta a medzi tradičné nástroje patrí aj (často neobjektívna) kritika podmienok vo väzbe. Keď už chcel advokát potvrdiť verziu ministerky, mohol využiť mediálnu pozornosť a na kameru súčasne uviesť nejaké argumenty v prospech svojho klienta.

.

Kto je na vine?

Prípad M. Lučanského je len jedným z príkladov ako postupujú orgány činné v trestnom konaní (OČTK) v posledných mesiacoch. Písal som o tom už skôr.

Najdôležitejšou informáciou na tlačovej besede ministerky z 30. decembra bola rezignácia M. Ivana z postu generálneho riaditeľa ZVJS. Ide však len o snahu odpútať pozornosť od tých, ktorí nesú skutočnú zodpovednosť za tragédiu – od špecializovaných justičných orgánov, ktoré sa správajú v rozpore s princípmi právneho štátu a ministerku, ktorá to celé kryje. Aj vládnym predstaviteľom je totiž jasné, že za tragédiu vo väzbe nesie zodpovednosť štát, ako to potvrdzuje viacero právnych dokumentov. Konkrétnu zodpovednosť by potom mali niesť tí, ktorí sa zaslúžili o porušovanie základných princípov väzby v prípade M. Lučanského. Naozaj nepochopiteľné bolo umiestnenie M. Lučanského vo väzbe v meste Prešov ďaleko od jeho bydliska, ktoré veľmi komplikovalo potrebné kontakty s rodinou a s jeho advokátom. Podľa niektorých informácii po incidente z 9. decembra M. Lučanský rodinu vôbec nevidel a nemohol s ňou komunikovať, čo mohlo ovplyvniť jeho psychický stav.

Nedôveru vzbudzuje aj to, že M. Lučanský bol údajne monitorovaný, ministerstvo i prokuratúra jeho zranenia vyšetrovali, kontrolovali a napriek tomu prišlo k tragédii. Nepresvedčivo pôsobil aj fakt, že generálny prokurátor ešte niekoľko hodín pred tragédiou upokojoval v Lučanského kauze verejnosť. Ešte alarmujúcejšie bolo to, akým spôsobom sa k celej záležitosti postavili mainstreamové médiá. Tie dlho ignorovali nedostatky v komunikácii štátnych orgánov a miesto tradične kritických otázok sa snažili výhrady voči oficiálnej verzii znevažovať pojmom „dezinformácie“. Hlavným dôsledkom Lučanského kauzy by nemalo byť iba odstúpenie nejakého funkcionára, ale dôkladné preverenie podmienok vo väzbe, najmä u bývalých štátnych funkcionárov.

.

Ako zabrániť zneužívaniu väzby?

Po tomto tragickom prípade je dôležité predchádzať akýmkoľvek podozreniam a nejasnosti o udalostiach vo väzbe treba vysvetliť presvedčivejšie v ďalších prípadoch. Treba preveriť väzbu tých osôb, kde už niekoľko mesiacov neboli urobené žiadne úkony zo strany orgánov činných v trestnom konaní a takisto treba preveriť aj situáciu osôb, ktoré držia hladovku kvôli porušovaniu ľudských práv. Ideálne by však bolo, keby sa napriek zákonným obmedzeniam mohli vyjadriť priamo osoby vo väzbe z akcií ako Judáš, Búrka či Očistec. Bolo by tiež dobré, aby dotknuté osoby popísali svoje podmienky vo väzbe priamo na kameru, nie cez advokátov. Tým by sa predišlo podozreniam a bolo by to dôležité pre zachovanie aspoň posledných zvyškov dôvery v štátne inštitúcie.

Rovnako treba začať otvorenú diskusiu s medzinárodnými orgánmi, nakoľko sa väzba v SR zneužíva na nátlak voči konkrétnym osobám a či sú osoby vo väzbe vystavené mučeniu alebo krutému a neľudskému zaobchádzaniu. A keďže po doterajšom „vyšetrovaní“ Lučanského zranení je ťažké mať dôveru v ministerstvo spravodlivosti či prokuratúru, bolo by vhodné, aby sa celou záležitosťou zaoberali aj medzinárodné orgány. Zapojenie Európskeho výboru na zabránenie mučenia, ktoré sľúbila M. Kolíková, je dôležité, ale možno by bolo vhodné zapojiť aj Výbor OSN proti mučeniu či iné inštitúcie. Ani tie by však nemali preverovať iba prípad M. Lučanského, kde už niet pomoci, ale skôr osud ďalších osôb. Aj za pomoci týchto orgánov treba obnoviť na Slovensku stav, v ktorom sloboda je pravidlom a väzba výnimkou.


Podporte DAV DVA kúpou knihy zo spriazneného online kníhkupectva:


Navštív obchod

PODPORTE nezávislé spravodajstvo

Len vďaka Vašej podpore dokážeme robiť kvalitnú a nezávislú žurnalistiku

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


One thought on “Branislav Fábry: Lučanského smrť a problém zneužívania väzby

  • 31. decembra 2020 at 8:00
    Permalink

    Vládna banda neuvádzala vôbec fakty a „technické“ detaily.
    Napr. Kolíkov odpovedala na otázku prečo bol Lučanský ošetrovaný na ORL….. lebo vraj bol zranený v oblasti nadočnicovej (nuž odborník na ústa, nos, hltan, hrtan…. nerobí oči)

    Ani v prvom prípade – keď sa vraj skoro nič nestalo – nepovolili návštevu rodiny.

    Technické detaily: nechali v médiách vykecávať sa tých pánov zo ZVS, potom Kájinka….že vraj sa samovražde vo väzení nedá predísť. Nuž….
    Kde sa má chudák väzeň obesiť ak by
    a., nedali do samotky poschodové postele
    b., neboli by tam háky alebo výstupky, mreže, klučky, ktoré by udržali viac ako 10 kg

    dá sa potom obesiť na teplákoch (nie je jednoduché uviazať uzol aj okolo krku aj na to na čo sa zavesí…a ešte aby to bolo dostatočne dlhé)

    Ako sa Lučanský mohol obesiť:
    a., škrtil sa
    b., skočil a išiel si zlámať väz

    Mal v cele poschodové postele? Obesil sa na posteli obyčajnej – neposchodovej a kľačal?

    Tí vysvetľovači to vysvetľovanie dostali za úlohu a boli slabo pripravení. Nedostali to od Magoroviča ako odmenu a netešili sa, že to musia robiť. Aj tu platí: všetko čo poviete, môže byť použité proti vám – keďže nehovoríte pravdu.

    Na mieste rodiny Lučanského sa obrátim s týmto svinstvom čo sa to tu deje na medzinárodnú verejnosť – napr. na AMNESTY INTERNATIONAL (ale nie slovenskú). M

    Miesto toho aby sa tí, čo sa majú vyjadriť – aj vyjadrili, tak držia hubu, prikyvujú…alebo podporujú „širokú vyšetrovaciu komisiu“ -napr. ombudsmanka (kde bola tie dlhé dni čo sa to dialo?). Kde je transparency international Slovensko, kde je ďalších asi 5 organizácií tretieho sektora?

    A čo tu chýba tiež? Nuž vyjadrenie organizácie policajtov – ich nejakého združenia, odborov a pod.

    Už sa začína hrať na to, že pozvú jedného do komisie z EÚ. Nakoniec sa dá povedať, že táto kauza sa veľmi podobá svojim vyšetrovaním na kauzu Epstein ale aj Chovanec. Nik nehovorí ako skončila vyšetrovacia („široká“) komisia belgického parlamentu. Nuž….konštatovala že neprebiehali správne informácie !!! To znamená čo ? Vrcholom bolo vyhlásenie toho nalešteného generálskeho bachára – moji chlapci nepochybili….!!!!

    P.S.: v r. 1998 MV SR vydalo správu o protizákonnom skartovaní spisku Kováč-Technopol (zverejnené v denníku SME pod názvom Kriminalista, ktorý skartoval spis…. – ešte dnes ho môžete nájsť). Konštatuje sa, že vyšší kriminálny dôstojník protizákonne odcudzil spis Kováč v r. 1992 (!) a protizákonne ho skartoval v r. 1994 (!) v r. 1996 ho obžalovali….ale ani v r. 1998 nebol odsúdený a nie je ani dodnes odsúdený. Minister Pittner sa vtedy vyjadril – ja predsa nezodpovedám za svojich podriadených….

    Má niekto dojem, že to čo sa stalo so spisom Kováč-Technopol alebo teraz kauza Lučanský – sa môže realizovať bez zapojenej a vysokoorganizovanej siete? Bude zaujímavé, ako sa pri tom teraz začnú využívať médiá.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom