Cesta sociálnej spravodlivosti Latinskej Ameriky

Politické predpoklady pre vznik samostatného svetového centra v Južnej Amerike sa prejavili až po Druhej svetovej vojne. V priebehu celej druhej polovice XX. storočia takí lídri ako Ernesto Che Guevara (kubánsky Argentínec), Perón (Argentína), Kubitschek (Brazília), Allende (Čile) sa pokúšali sformulovať geopolitickú alternatívu americkej Monroeovej doktríny v súvislosti s ktorou Latinská Amerika sa stávala sférou vplyvu USA.

No všetky tieto pokusy blokoval Washington, opierajúci sa o miestnych pomocníkov – latifundistov, kontrolujúcich ozbrojené sily a tvoriacich jadro veliteľskej skupiny. Len Kube na čele s Fidelom Castrom sa podarilo vďaka podpore ZSSR dosiahnuť svoje práva na samostatný civilizovaný výber.

Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov, niektoré krajiny Karibskej oblasti (Nikaragua, Grenada) sa rozhodli ísť kubánskou cestou, no americké vmiešovanie sa ich priviedlo k dlhodobej občianskej vojne a v jednej z nich aj k prevratu.

Po rozpade ZSSR mnohým sa zdalo, že režim Castra na Kube prežíva posledné dni. Nikto nemohol predpokladať, že v Latinskej Amerike v roku 1990 sa uskutoční udalosť, dôsledky ktorej prekročia regionálne hranice.

No tým skôr sa také udalosti stali. Koncom roku 1998 sa prezidentom Venezuely stal Hugo Chávez, ktorý sa prehlásil za následníka Simona Bolivara. Chávez predložil novú „bolivarskú“ ideológiu, základy ktorej ležali na obrane národných záujmov a sociálnej spravodlivosti. Postupne sa Chávez zblížil s Fidelom Castrom a vyzdvihol koncepciu „Bolivarského socializmu“ alebo „Socializmu dvadsiateho prvého storočia“.

Pokusy USA zorganizovať vo Venezuele prevrat a zvrhnúť Cháveza (2002) sa prevalili, po ňom doktrína „Bolivarského socializmu“ začala svoju triumfálnu víťaznú cestu krajinami Latinskej Ameriky. Ideové následky Cháveza  zvíťazili vo voľbách v Ekvádore a Bolívii, do Nikaragui sa vrátil vodca sandinovcov Daniel Ortega. Krajiny spoločne s Venezuelou a Kubou vytvorili regionálnu organizáciu ALBA („Bolivarova alternatíva pre národy našej Ameriky“). Potom, do ALBA  vstúpilo ešte niekoľko krajín centrálnej Ameriky, ktoré počítali s tým, že dostanú od Venezuely ekonomickú pomoc.

Vytvorenie bloku ALBA je možné hodnotiť ako prvú etapu vytvárania nového svetového centra v Latinskej Amerike. Nehľadiac na to, že jeho ľudské, ekonomické a vojenské zdroje sú neveľké, ALBA disponuje obrovskými možnosťami: – organizácia je založená na ideologickom základe a predstavuje jednotnú svetovú alternatívnu pre koncepciu USA –  „exportu demokracie a trhu“, ktorá v súčasnosti je založená na vyzbrojovaní americkej osi.

Na rozdiel od Číny a Ruska, existujúcich a postavených na koncepcii ochrany národných záujmov, ALBA je založená na ideologickej expanzii. ALBA sa otvorene stavia proti USA a pripravuje prostredníctvom Cháveza vojenské a ekonomické zväzky s druhými veľkými svetovými centrami – Ruskom, Čínou, Európskou úniou, islamským svetom.

Paralelne s formovaním krajín socialistickej orientácie, zoskupujúcich sa okolo Venezuely v Latinskej Amerike, snaží sa získať vplyv na Brazíliu, ktorá sa považuje za miestnu veľmoc a ktorá je členom skupiny (BRIČ) (Brazília, Rusko, India, Čína), skupiny ktorá prestavuje najdynamickejšie sa rozvíjajúce veľké krajiny sveta.

Otázka o nezávislej geopolitickej pozícii Brazílie vystúpila na program dňa v roku 2003, keď si na prezidentské kreslo zasadol Luis Inasio Lula de Silva (Lula). Keď začal presadzovať sociálne zmeny, stretol sa s odporom oligarchov spojených s USA. No zároveň dostal neočakávanú podporu zo strany ozbrojených síl Brazílie.

Vojenské kruhy tejto krajiny rýchlo ocenili zmeny strategickej konjunktúry a pochopili, že slabý odpor USA len posilní ich pozície v oblasti. Venezuela a Brazília viedla rozhovory o vytvorení vojenského bloku – Južno-amerického zväzu obrany. Začala sa druhá etapa vytvárania nového svetového centra v Latinskej Amerike. Venezuela sa stáva ideologickým „motorom” tohto globálneho projektu.
Otázka osudu latinsko-amerického geopolitického centra bude závislá v budúcnosti od intenzity ich vzájomných vzťahov, ktoré sa zatiaľ nachádzajú na dostatočne vysokej úrovni.

Foto: Matthew Straubmuller, CC

Redakcia DAV DVA nezodpovedá za prezentované názory prispievateľov či respondentov a nemusí sa s nimi úplne, ani čiastočne stotožňovať.

Zdieľaj tento článok:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

close

Pomôžte nám s propagáciou: