Kultúrna pracovníčka Ľubica Krištofová kandiduje za poslankyňu Senice. V kontexte DAV DVA treba pripomenúť, že Ľubica Krištofová ako riaditeľka Záhorského osvetového strediska urobila obrovský kus práce pre zachovanie pamiatky davistov, predovšetkým Laca Novomeského, ale aj Ivana Horvátha, ale aj protifašistického odboja v Senici. Sama je tiež členkou SZPB. Rozhovor pripravil L. Perný.
Poznáme sa intenzívnejšie od podujatia, ktoré ste vytvorila pre Ivana Horvátha. Prakticky vďaka Vám som sa mu začal vedecky venovať, a vlastne aj vďaka vznikla tak kniha NOVOMESKÝ & HORVÁTH: VELIKÁNI LITERATÚRY A POLITIKY, ZO SENICE DO SVETA, ako aj idea odhalenia busty na budove starej Národnej rady v Bratislave. Druhá dimenzia je DAV, Laco Novomeský a Senica. Taktiež ste urobili kus práce pre propagáciu tejto osobnosti. Nedávno vydala Galéria Jána Kulicha knihu o tejto osobnosti monumentálnu monografiu, kde je autorom textu Ladislav Skrak. Jeho nadrozmerná socha Novomeského je ikonickou záležitosťou Senice, symbolicky pred budovou DAVu. Škoda, že múzeum DAVu a expozícia o Novomeskom nevydržali novembrovú poprevratovú atmosféru a zbierka zmizla. Pred rokmi som sa snažil presadiť Novomeskému ozubené koleso na Záhoráckej stene slávy, kde už je Ivan Horváth. Je to ešte reálne presadiť?
Postup inštalovania kolieska na Záhoráckej stene slávy je taký, že písomné návrhy sú predložené kultúrnej komisii a zastupiteľstvu. Nominácií býva veľa, vyberá sa ťažko. Novomeskému koliesko zatiaľ neschválili s argumentom, že má v Senici sochu a pamätnú tabuľu na železničnej stanici. Teraz sa bude meniť zastupiteľstvo, uvidíme čo prinesie nové v tejto veci. Ale priznám sa, že tri roky dozadu sme museli obhajovať aj umiestnenie sochy Laca Novomeského v parku. Dokonca bol označený za zločinca komunistickej éry. Ale zostal. Uvidíme dokedy, lebo je vypracovaný projekt revitalizácie senického parku, kde sú navrhnuté drastické zmeny. Autorom sochy aj celého areálu Múzea L. Novomeského je významný sochár Ján Kulich, a dielo podlieha autorským právam. Múzeum Laca Novomeského bolo skutočne nadčasové, patrila k nemu aj úprava parku, malé námestíčko a chodníky lemované mozaikami, kde boli citáty z diela L. Novomeského. Tieto ešte existujú, ale sú nečitateľné, zarastené machom. Je veľká škoda, že budova nezostala múzeom, lebo by v ňom našli miesto aj ďalšie osobnosti mesta, pamätné tabule ktorých sú už roky uložené v depozite mesta.
Aké aktivity plánujete robiť v Senici na pamiatku Novomeského?
V tomto roku prebieha 40. ročník Literárnej Senice Ladislava Novomeského. Skúsime osloviť organizátorov, či by sa nepodarilo aspoň pokloniť básnikovi pri jeho soche.
K tomu dodám iba toľko, že Spoločnosť Ladislava Novomeského, ktorej som predsedom bola z tejto súťaže úplne vynechaná, hoc túto súťaž SLN založila. Občas mám pocit, že to je súťaž Novomeským pomenovaná, ale bez Novomeského, ale prejdime ďalej. Rozhodli ste sa kandidovať za poslankyňu v komunálnych voľbách. Čo vás k tomu viedlo a aké máte vízie, predovšetkým na kultúrnom poli?
Rozhodla som sa opakovane kandidovať vo voľbách do mestského zastupiteľstva, pretože si myslím, že je tu ešte veľa oblastí, v ktorej by som vedela pomôcť. Je to najmä oblasť histórie. Počas svojej práce v ZOS som sa vzdelávala a študovala históriu. Síce nie na univerzite, ale v teréne, medzi archeológmi, historikmi a umelcami. Naše mesto je moderné, v 70-tych rokoch úplne zmenilo svoj vzhľad i charakter, budovy boli asanované, postavili sa nové. Zo starej Senice zostali len štyri väčšie historické stavby a prisťahovali sa noví ľudia. A na históriu sa akoby zabudlo. Avšak našlo sa tu pár nadšencov, s ktorými sme založili občianske združenie a začali sa histórii venovať s novou intenzitou. Publikujeme, robíme prednášky, besedy a workshopy. Treba súčasným obyvateľov vysvetľovať, že Senica má svoju bohatú históriu a výnimočné osobnosti. A toto je a bude môj hlavný cieľ. Ochrana a budovanie pamätníkov, vzdelávanie a publikovanie. Mojim zámerom je realizácia panteónu osobností v priestore pred evanjelickým kostolom. Budú tu osadené pamätné tabule z depozitu – Braxatoris, Bežo, Fajnor, ale aj nová busta JUDr. Ivana Horvátha.
Na november pripravujete ďalšie „davistické“ podujatie. Na čo všetko sa môžeme tešiť?
Plánujeme zorganizovať prezentáciu knihy NOVOMESKÝ & HORVÁTH: VELIKÁNI LITERATÚRY A POLITIKY, ZO SENICE DO SVETA v DAVe, v Senici, na ktorej by sme radi privítali hostí z radov rodiny oboch velikánov aj odborníkov.
V knihe NOVOMESKÝ & HORVÁTH: VELIKÁNI LITERATÚRY A POLITIKY, ZO SENICE DO SVETA ste sa venovali Ivanovi Horváthovi v protifašistickom odboji. Sama ste členkou SZPB, s ktorým DAV DVA, ako aj ja osobne dlhé roky spolupracujem spoločnými podujatiami. Aké aktivity tvoríte na platforme SZPB?
V rámci SZPB sa venujeme spomienkovým podujatiam, oslavám a vzdelávaniu. Nemalú časť tvorí aj výskum dejín, návšteva archívov, múzeí a potomkov účastníkov odboja. Viac ako inokedy treba mladú generáciu zoznamovať s historickými udalosťami, osobnosťami a dejinami. Dnes mladí ľudia nečítajú knihy ani dlhšie texty, len čo nájdu v telefóne v rôznych príspevkoch. Na sieťach bežia rôzne príspevky od rôznych osôb a dnes už aj AI, ktoré nevychádzajú z faktov a historických udalostí, ale z pocitov, túžby po zviditeľňovaní a množstva lajkov a sledovateľov na internete. Dnes mi pohľad na históriu pripadá ako pohľad na krajinu cez zašpinené okno vlaku v daždi.
Čo Vás najviac inšpiruje na davistoch?
Patrím ku generácii, ktorá ešte zažila prenasledovanie DAVistov. Aj keď boli v roku 1963 rehabilitovaní, v ľuďoch zostal strach ich spomínať. Uvediem príklad – v Senici sa meno JUDr. Ivana Horvátha úplne vymazalo z protifašistického odboja, hoci to bol on, čo ho úspešne viedol. V škole sme sa o ňom ako o spisovateľovi neučili. Do povedomia sa nám dostal len L. Novomeský, ktorého tvorbu sme poznali, recitovali a napokon mu bol postavený pamätník a múzeum. Davisti ako takí bola odvážna skupina mladých, ľavicovo orientovaných česko-slovenských intelektuálov, ktorí boli zapojení aj do protifašistického odboja. Po vojne boli paradoxne obvinení z buržoázneho nacionalizmu, odsúdení na roky žalára, niektorí popravení. Bolo zaujímavé spoznávať ich tvorbu a myslenie. Počas výskumu dejín mesta Senica som sa dostala aj k niektorým z nich, ktorí sa podpísali na historických udalostiach v v meste i regióne.