Diplomatický prielom v deň výročia – USA oficiálne uznali genocídu Arménov

Dnes (v sobotu) si tisícky ľudí v hlavnom meste Arménska Jerevane pripomenuli 106 rokov od národnej tragédie – vyvraždenie asi 1,5 milióna ľudí vo východnej Anatólii ako vojnové opatrenie vtedajšej mladotureckej vlády Otomanského impéria. Medzi obeťami boli nielen Arméni, ale aj Asýrčania, Chaldejci, Jezidi, Kurdi a ďalšie národnosti, ktoré žili na východnom pomedzí Turecka.

Každoročne si v tento deň pripomíname životy tých, ktorí zahynuli pri Arménskej genocíde z čias Otomanského impéria. Zároveň sa zaväzujeme, že nedopustíme, aby sa niekedy v budúcnosti podobné zverstvá zopakovali. Počnúc 24. aprílom 1915, kedy otomanské úrady zatkli arménskych intelektuálov a vodcov komunity v Konštantinopole, jeden a pol milióna Arménov bolo deportovaných, zmasakrovaných alebo zomreli na pochodoch smrti pri kampani, ktorá ich mala vyhubiť. Vzdávame hold obetiam Mec Jegern (pozn. prekl.: po arménsky „Veľké zlo“), aby na tieto hrôzy história nikdy nezabudla. A nezabudneme, aby sme ostali navždy bdelí aby sme zabránili rozkladnému vplyvu nenávisti v akejkoľvek forme.

Z tých, ktorí prežili, bola väčšina nútená nájsť si nové domovy a založiť nový život po celom svete vrátane Spojených štátov. Arménsky ľud prejavil silu a odpor, prežil a vybudoval svoju súčasnú komunitu. Za veľa desaťročí arménski imigranti mnohými spôsobmi obohatili spoločnosť v Spojených štátoch, ale nikdy nezabudli na tragickú históriu, ktorá mnoho z ich predkov zaviala až k našim brehom. Vzdávame hold ich príbehu. Vnímame ich smútok. Berieme túto históriu na vedomie. Nerobíme to preto, aby sme trestali vinníkov, ale aby sa takáto tragédia už nikdy neopakovala.

Dnes, keď si s pietou pripomíname, čo sa stalo, obráťme svoj zrak aj do budúcnosti — zamerajme sa na svet, ktorý chceme vybudovať pre svoje deti. Svet, ktorý nebude denne trpieť kvôli bigotnosti a netolerancii, svet, ktorý rešpektuje ľudské práva a v ktorom všetky ľudské bytosti môžu žiť dôstojne a bezpečne. Obnovme svoj záväzok zabrániť budúcim zverstvám, nech by sa mali udiať kdekoľvek vo svete. A dajme celému ľudstvu prísľub uzdravenia a zmierenia.

Americký ľud vzdáva hold všetkým tým Arménom, ktorí zmizli zo sveta v genocíde pred 106 rokmi.

Posolstvo prezidenta Bidena silne roztrpčilo predstaviteľov Turecka a cestou ministerstva zahraničia vyslovilo „najsilnejšími slovami odmietnutie tohto prezidentského aktu“ a požiadalo prezidenta Bidena, aby prehodnotil túto svoju osudovú chybu. Podobne odmietavo, keď toto posolstvo označili ako „nešťastné“ sa vyjadrili aj predstavitelia Azerbajdžanu, nedávneho víťaza vo vojne v Náhornom Karabachu.

Na druhej strane, veľmi priaznivo a s vďačnosťou prijal Bidenove slová premiér Arménska Pašinjan.

Slová vďaky a uznania vyjadrili Bidenovi aj kongresmani a senátori USA naprieč celým politickým spektrom.

Súčasný americký prezident Biden je prvý z amerických prezidentov, ktorý uznal genocídu Arménov. Doterajší prezidenti sa zdráhali hlavne z ohľadu na záujmy svojho dôležitého spojenca v oblasti – Turecko.

No dnes aj prezident Turecka Erdogan zaslal list arménskemu patriarchovi do Istanbulu, v ktorom vyjadruje ľútosť nad veľkými obojstrannými stratami, ktoré si vyžiadala vojna v roku 1915, no ohradzuje sa pred tým, aby sa nazývali genocídou. Vyjadruje vôľu Turecka koexistovať v mieri s Arménskom a v záujme mieru ustanoviť medzinárodnú komisiu, ktorá by objektívne historicky zhodnotila vtedajšie udalosti.

Ešte radikálnejšie sa vyjadril Simon Kopadze, rektor Gruzínskej akadémie politických vied a medzinárodných vzťahov. Tvrdí, že vojna medzi Ottomanským impériom a arménskymi separatistami v roku 1915 nebola genocídou, ale regulárnou vojnou s Ruskom, v ktorej Arméni vykonávali podvratné akcie aj priamo bojovali na strane Ruska. „To, čo týchto udalostiach hovoria Arméni, sú lži“, hovorí Kopadze. „Arméni na to majú svoje dôvody, ale dnes podobné apely nahrávajú Rusku.“

Viacerí Washingtonskí politickí komentátori sa vyjadrili, že Bidenove uznanie genocídy Arménov je známkou straty vplyvu Turecka vo Washingtone. Ešte pred 10 rokmi mali proturecké sily v kongrese a senáte USA miernu prevahu, tá sa však už dnes zreteľne preklonila na stranu Arménska.

Berk Esen, docent politických vied v Istanbule, povedal pre médiá polopate, že uznanie genocídy je „fackou vláde Turecka“.

Garo Paylan, podpredseda Ľudovej demokratickej strany (HDP) v Turecku a predstaviteľ arménskej menšiny podal dnes do parlamentu návrh zákona, ktorý uznáva genocídu Arménov. Návrh zákona okrem uznania genocídy zakazuje pomenovávať verejné priestranstvá po vtedajších vykonávateľoch genocídy a mení občiansky zákonník.

Paylan hovorí, že doteraz celých 106 rokov sa otázkou genocídy Arménov zaoberali skoro všetky parlamenty sveta, len turecký to odmietal. Historickú krivdu a bolesť Arménov môže vyliečiť len parlament Turecka, nie je to v moci žiadneho iného. „Musíme bolesť arménskeho ľudu priniesť späť do krajiny, ktorá ho kedysi spôsobila. Len tu sa môže dočkať spravodlivosti.“