MÁJ
Od včera večera je u nás na priedomí MÁJ.
Sused vypustil holuby a popritom len tak mimochodom aj holúbka.
Máj skrivil pohŕdavo ústa a nadýchol sa čerstvého z ovzdušia.
Holúbok hrkútal o naivite dedinských priedomí a kadil si ďalej.
Máj zahorel túžbou po lietaní a holub odmieta stáť.
Sused zapískal dohovorené znamenie – dobrí sa vrátili, jeden však ostal.
MÁJ pochopil, že ho dostal a sen o lietaní sa rozplynul v tichu marca.
Májové krídla rastú až keď pučia duby a ešte nie je všetko v kvete.
Holuby musia počkať v zlatej klietke a sused vypúšťať v teple.
MÁJ nech sa pozná po vôni v tôni lesa, či hory.
Krídla prosím, nech navždy ostanú vtákom ktorých poznám po perí.
Túžby, želania, priania ostali za prahom priedomia vedomia.
Holub si zobral pokoj a MÁJ lásku.
Čo zostalo nám? Tápanie v sne a trpké prebúdzanie.
Celkom pekné imanie.
Oblohu chmúrnych myšlienok preťal blesk z jasného neba.
Všetko pučí, derie sa, lieta – radovať sa je treba.
Sivotu zanechám susedovým holúbätám .
Mne bohato postačí slnkom ožiarená (teraz trepnem: Beta).
Prehupol som sa kotúľom vpred , rovno z leta do zimy a späť.
Po záhradných schodoch si vystúpim k výšinám.
Urobím posledný pokus s holubom v hrsti,
a teba Beta Májová prosím, už ma nikdy neopusti.
Domino Petruška
