Na úvod si dovolím uviesť jednu aktuálnu informáciu. Minister vnútra Šutaj Eštok prišiel doslova pred chvíľou s veľmi závažnou informáciou. Verejnosť informoval o tom, že OČTK pracujú aj s verziou, ktorá počíta s tým, že páchateľ atentátu na Roberta Fica nemusel pracovať sám. Podľa slov ministra vnútra, je práve aj táto verzia súčasťou vyšetrovania, napokon ešte len uvidíme s akými informáciami polícia príde. Už samotný fakt, že aj toto je relevantná vyšetrovacia verzia, je dostatočné zarážajúcou informáciou, ktorá stavia celú udalosť do ešte úplne iného svetla. Avšak až výsledky vyšetrovania a nasledujúci čas nám ukážu, aké boli všetky reálne okolnosti tohto brutálneho činu.
Nič iné nemôže byť podľa mňa momentálne predmetom môjho komentára, ako to, čo sa stalo v stredu 15.05.2024. Tesne pred treťou hodinou, po výjazdovom rokovaní vlády a po spoločnej tlačovej konferencii členov vlády, prišla najprv len strohá informácia, že v Handlovej, teda v meste, kde sa konalo výjazdové rokovanie vlády, sa strieľalo. Po pár minútach došlo k spresneniu a aktualizácii tejto informácie. V tom momente bolo jasné, že terčom útoku sa stal predseda vlády Robert Fico.
V prvých chvíľach nebolo zrejmé, že koľko výstrelov padlo, koľko z nich zasiahlo premiéra, prípadne, či nebol zasiahnutý aj niekto iný. Musím osobne povedať, aj napriek tomu, že som vnímal veľmi napätú a nevraživú situáciu v spoločnosti, tak to bol pre mňa šok. Povedzme si otvorene, že predtým si drvivá väčšina spoločnosti, takéto niečo, nebola schopná ani len predstaviť.
Ono je to samozrejme aj z objektívnej stránky prirodzené, nakoľko čo sa týka členských štátov EÚ (v súčasnom zmysle slova), tak je to druhý atentát na vysoko postaveného politika, pričom treba podotknúť, že ten posledný sa odohral v roku 1986. Jeho terčom bol asi najvýznamnejší švédsky politik, sociálny demokrat Olof Palme, ktorý zraneniam podľahol. Čo sa týka nášho priestoru, teda ak počítam do toho aj Českú republiku, tak poslednou obeťou atentátu bol vtedajší minister financií Československej republiky Rašín. Tu je nutné dodať, že to sa časovo nachádzame pred viac ako sto rokmi.
Aj preto môžeme označiť atentát na Roberta Fica za bezprecedentný. To je aj dôvod toho, prečo bol šok a zdesenie verejnosti úplne prirodzenou reakciou. V tom momente bolo najhoršie to, že začali prichádzať informácie o život ohrozujúcom stave predsedu vlády. Nechcel som si vtedy ani len predstaviť, ako by to mohlo dopadnúť s republikou, keby premiér neprežil. Tu si treba uvedomiť, že Robert Fico patrí do kategórie, ktorú by sme mohli nazvať silný premiér. Teda jeho pozícia je pevne a jasne ukotvená a nepatrí do kategórie takých predsedov vlád, akými boli Heger, či Ódor, aj keď druhý spomínaný bol predsedom len takzvanej úradníckej vlády.
Pozícia a úloha premiéra Fica vo vláde, ale aj vládnej koalícii je nielenže silná, ale takmer nezastupiteľná. Je absolútne kľúčovou postavou a tmelom súčasnej vládnej moci. Našťastie v nešťastí, sa aspoň dočasne chytil kormidla Robert Kaliňák, ktorý má podľa mňa spomedzi členov vlády najlepšie predpoklady na to, aby takúto úlohu mohol plniť. Navyše je to aj jeho osobný priateľ, čo je určite aj dôvodom preto, že je to práve on, kto informuje o zdravotnom stave predsedu vlády. Je prirodzené, že tie informácie sú poskytované len v nevyhnutnej miere, prirodzene rešpektujúc právo na ochranu súkromia pacienta, tobôž predsedu vlády v tomto prípade.
Doposiaľ som zachytil, že premiér absolvoval dve operácie, pričom tá druhá mala zabrániť prípadným budúcim komplikáciám. Vieme, že jeho stav je naďalej veľmi vážny, veľmi bolestivý a momentálne sa vzhľadom na tento fakt neuvažuje nad jeho prevozom do iného zariadenia.
Prvý väčší náznak optimizmu priniesol dnes na tlačovej besede Robert Kaliňák, ktorý uviedol: ,,Všetci sme o niečo pokojnejší. Premiér vystúpil z tieňa ohrozenia života. Jeho stav potrebuje intenzívnu starostlivosť a nebude plánovaný žiadny prevoz. Naďalej bude v starostlivosti Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici.“ Podľa Kaliňákových slov bola toto jeho posledná tlačovka, kde takto spred nemocnice informoval o zdravotnom stave premiéra a naďalej budú informácie poskytované len nemocnicou samotnou. Kaliňák už v predchádzajúcich dňoch avizoval, že vláda bude pokračovať vo svojej práci a bude riadne zasadať, rokovať, schvaľovať návrhy a novely zákonov, nariadení a uznesení vlády. Rovnako verím, že svoju činnosť obnoví aj Národná rada. Opäť si pomôžem slovami Roberta Kaliňáka, ktorý to dnes vyjadril nasledovne: „Slovensko musí fungovať ďalej, a tak k tomu bude pristupovať aj vláda, parlament a koalícia. Premiérovi dáme kľud, aby sa venoval rekonvalescencii. My si teraz zoberieme na starosť to, čo máme robiť. Dúfam, že riziko so stavom premiéra už pominulo. A zároveň ďakujem lekárom za starostlivosť.“
Dnes sme sa aj dozvedeli, že Pellegrini zatiaľ ustúpil od takzvaného ,,okrúhleho stola“. Za zmenou jeho rozhodnutia je určite aj to, že sa Matovič na včerajšej tlačovke vyjadril vyslovene slovami o tom, ako minister vnútra ,,zabezpečil mu(Ficovi) atentát na ulici“. Matovič nemá jednoducho absolútne žiadne zábrany a ani v takýchto časoch neprestáva hrať svoje choré divadlo pred kamerami. Médiám, ktoré ho snímali, to však zrejme absolútne neprišlo za čiarou, na čo reagoval aj samotný minister Šutaj Eštok, ktorého reakciu sme zverejnili na našom webe (viď nižšie):https://veci-verejne.sk/video-sutaj-estok-od-tejto-chvile-je-pre-mna-olano-extremisticka-skupina-ludi-s-ktorymi-sa-ako-politik-uz-nemam-nikdy-o-nicom-bavit/embed/#?secret=qXZEvbZWDW#?secret=toVOiuaKrC
Toľko môj krátky postoj k tejto tragickej udalosti zo stredy. Nechcem rozoberať, či a do akej miery zlyhala ochrana premiéra, k tomuto napokon môžete vidieť mnohé vyjadrenia aj odborníkov, aj neodborníkov v mediálnom priestore. Čo sa týka úlohy médií a mnohých politikov, tak o tom napíšem hádam niekedy v budúcnosti. Nebudem prilievať olej do ohňa, predsedovi vlády želám skoré uzdravenie s pokiaľ možno najmenšími následkami. Pevne verím, že sa dokáže uzdraviť a vrátiť k svojej práci. Zatiaľ môžem povedať, len toľko, že nás čakajú naozaj turbulentné časy a ostáva mi len veriť, že nebudeme svedkami podobných udalostí, nech by boli namierené proti komukoľvek.
Autor: Dušan Deák, vyšlo aj na Veci verejné
