AN OPEN LETTER TO REPORTERS WITHOUT BORDERS is being sent by Eduard Chmelár, former advisor to the Prime Minister of the Slovak Republic, former rector of the Media Academy, and chairman of the STVR Ethics Commission. DOWN in ENGLISH…
Vážený pán generálny riaditeľ Thibaut Bruttin!
Ako bývalý novinár, rektor Akadémie médií a dlhoročný pedagóg s profesionálnym záujmom systematicky sledujem činnosť organizácie Reportéri bez hraníc. S hlbokým uznaním hodnotím vašu prácu zameranú na ochranu novinárov najmä v konfliktných oblastiach a vždy som vás považoval za serióznu organizáciu nepodliehajúcu tlakom či už politických alebo ekonomických záujmových skupín. S o to väčším prekvapením som zaznamenal váš najnovší rebríček, keď ste do zoznamu „34 predátorov slobody tlače, ktorí najviac ohrozujú slobodu médií a právo verejnosti na informácie“ zaradili predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica.
Dovoľte, aby som vám pripomenul, že o niektorých črtách osobnosti premiéra Fica nemám žiadne ilúzie. Ako jeho bývalý poradca som sa dostal do jeho nemilosti práve preto, že som mu hovoril veci, ktoré mu boli nepríjemné. Opakovane a otvorene som mu vyčítal, že jeho časté urážky a prirovnávanie oponentov či akýchkoľvek ľudských bytostí k „potkanom“ je nielen morálne neprijateľné, ale aj politicky kontraproduktívne správanie, ktoré mu neprinesie body u žiadnej časti voličov. Ale zaradiť ho k tým najhorším nepriateľom slobody tlače na svete, ktorí vraždia, väznia a cenzurujú novinárov, neobstojí ani ako žurnalistická hyperbola, ani ako zlý vtip: je to hrubé skreslenie reality a extrémne neférová urážka nehodná dobrého mena vašej organizácie.
Robert Fico má naozaj silné expresívne vyjadrenia voči novinárom, ale nikdy nijakým spôsobom ani neohrozil, ani neobmedzil slobodu médií a slobodu prejavu na Slovensku. Médiá na Slovensku sú slobodné a pracujú bez obmedzení. To sa však nedá povedať o uplynulom období rokov 2020 – 2023, kedy bola pri moci súčasná opozícia, médiá kritické k vláde boli násilne a protiprávne zatvorené, na ministerstve kultúry sa vytvárali čierne zoznamy nepohodlných ľudí, ktorí sa nesmeli objaviť v médiách a vtedajšia prezidentka republiky sústavne vyzývala na prísnu reguláciu médií na domácich i zahraničných fórach ako posadnutá. Časté boli aj prípady politickej šikany novinárov. Moderátorka Anka Žitná bola prepustená z práce iba preto, že urobila rozhovor s profesorom Jeffreyom Sachsom, ktorý bol kritický voči západnej politike na Ukrajine. Kladiem si otázku: ako to, že tento stav ušiel vašej pozornosti.
Vo vašom hodnotení píšete, že Ficove slovné útoky voči novinárom viedli v roku 2018 k vražde Jána Kuciaka. Ale to je hrubá lož, ktorú súdy vyvrátili. Medzi vraždou novinára a výhradami premiéra voči práci niektorých médií nebola žiadna súvislosť. Rovnako nepravdivé sú tvrdenia, že „boli prijaté autoritárske opatrenia vrátane politickej kontroly verejnoprávneho vysielania a obmedzení prístupu k informáciám v štátnom vlastníctve“. Opak je pravdou. Spravodajstvo STVR je dlhodobo jednostranné, nevyvážené, v rozpore so zákonom a podobá sa skôr na vysielanie opozičného média než verejnoprávnej televízie, čo opakovane kritizuje Rada STVR. Napriek tomu vedenie spravodajstva ešte z minulej éry zostáva nedotknuté aj po dvoch rokoch Ficovej vlády. Nedávne kritické vyhlásenie vysoko postaveného úradníka ministerstva kultúry Lukáša Machalu vo vzťahu k STVR fakticky iba potvrdzujú, že štát nemá nad vysielaním verejnoprávnej televízie nijakú politickú kontrolu.
V tejto súvislosti vám musím z profesionálneho hľadiska pripomenúť, že kritika médií je štandardnou súčasťou verejnej diskusie a nemôže byť automaticky stotožňovaná s útokmi na novinárov. Sloboda prejavu nie je privilégiom novinárov, je to ľudské právo garantované všetkým občanom. Kritika práce novinárov je prirodzenou súčasťou demokratickej diskusie a súvisí s extrémnym nárastom nedôvery voči médiám za posledné štvrťstoročie. Domnievam sa, že profesijné organizácie by mali prednostne a akútne riešiť tento problém namiesto precitlivenej reakcie na každú kritiku. Novinári nemajú imunitu na kritiku.
Je vysoko manipulatívne označiť údajne napočítaných 500 negatívnych zmienok o novinároch v diskusiách na sociálnych sieťach za „útoky väčšinou podporované stranou premiéra Fica“. A navyše, Reportéri bez hraníc úplne ignorujú suterénne osobné útoky niektorých žurnalistov (nie vecnú kritiku) nielen na vládnych politikov, ale na akýchkoľvek verejne známych ľudí, ktorí nezdieľajú politický aktivizmus opozičných médií. Často ide len o reakciu politikov na prekračovanie všetkých mysliteľných červených čiar zo strany novinárov. Ak sa nebude riešiť toto správanie, je zbytočné moralizovať nad vyjadreniami ústavných činiteľov, lebo vzťahy medzi politikmi a žurnalistami sú spojené nádoby. A na strane médií som dosiaľ nezaznamenal ani len snahy o sebareflexiu a analýzu príčin dlhodobého poklesu divákov, čitateľov a predplatiteľov.
S rozmachom sociálnych sietí a umelej inteligencie vstupujeme do novej komunikačnej éry, v ktorej klasický žurnalizmus spojený s novovekom postupne odumiera. Novinári si musia nájsť v týchto zmenených podmienkach nové miesto, lebo už nemajú informačný monopol,
ale v žiadnom prípade si nemôžu nárokovať na nedotknuteľnosť voči kritike. Tým skôr, že to bolo aj neúnosné preháňanie a skresľovanie reality, ktoré zradikalizovalo a inšpirovalo muža, ktorý sa pred rokom pokúsil zavraždiť slovenského premiéra Fica. Navyše, považujem za zvrátené, ak dávate na rovnakú úroveň genocídny režim, ktorý zavraždil najviac novinárov v histórii s neškodnými, aj keď expresívnymi poznámkami Roberta Fica na adresu novinárov. Ak navyše v zverejnenom zozname nepomenujete priamo vinníka, ktorým je medzinárodne stíhaný izraelský premiér Benjamin Netanjahu, a nahradíte ho eufemistickým označením „Izraelské obranné sily“, strácate kredit nielen v odbornej obci.
Na záver vás vyzývam, aby ste transparentne zverejnili, odkiaľ ste čerpali informácie. Existuje totiž silné podozrenie, že hodnotenie premiéra Fica vzniklo na politickú objednávku. Prepojenia vášho zamestnanca parížskej centrály Pavla Szalaia na progresivistickú politickú scénu na Slovensku sú všeobecne známe. Progresívne Slovensko sa usilovalo pošpiniť premiéra už od začiatku jeho funkčného obdobia, keď len dva týždne po vymenovaní jeho vlády zaslali europoslanci za PS list podpredsedníčke Európskej komisie, v ktorom ho obvinili z „neprimeraného tlaku na médiá“. Bol by som rád, keby vaše hodnotenia vychádzali z reálnych krokov vlády, a nie z ohovárania opozície, ktoré sa navyše nezakladá na reálnych faktoch. Napokon, nielen v žurnalistike, ale aj pri takýchto správach by sa malo uplatňovať klasické pravidlo, že informácie je potrebné overovať z minimálne dvoch na sebe nezávislých zdrojov.
S úctou
EDUARD CHMELÁR
bývalý poradca predsedu vlády SR
bývalý rektor Akadémie médií
predseda Etickej komisie STVR
OPEN LETTER TO REPORTERS WITHOUT BORDERS
Dear Director General Thibaut Bruttin!
As a former journalist, rector of the Media Academy and a long-time educator with a professional interest, I systematically follow the activities of Reporters Without Borders. I deeply appreciate your work aimed at protecting journalists, especially in conflict areas, and I have always considered you to be a serious organization not subject to pressure from political or economic interest groups. I was all the more surprised to see your latest ranking, when you included the Prime Minister of the Slovak Republic, Robert Fico, in the list of „34 predators of press freedom who most threaten media freedom and the public’s right to information“.
Let me remind you that I have no illusions about some of the personality traits of Prime Minister Fico. As his former advisor, I fell into his disfavor precisely because I told him things that were unpleasant to him. I have repeatedly and openly reproached him that his frequent insults and comparisons of opponents or any human beings to „rats“ are not only morally unacceptable, but also politically counterproductive behavior that will not earn him points with any part of the electorate. But to include him among the worst enemies of press freedom in the world, who murder, imprison and censor journalists, does not stand up either as journalistic hyperbole or as a bad joke: it is a gross distortion of reality and an extremely unfair insult unworthy of the good name of your organization.
Robert Fico has really strong expressive statements against journalists, but he has never in any way threatened or restricted the freedom of the media and freedom of expression in Slovakia. The media in Slovakia are free and work without restrictions. However, this cannot be said about the past period of 2020-2023, when the current opposition was in power, media outlets critical of the government were forcibly and illegally closed, blacklists of inconvenient people were created at the Ministry of Culture who were not allowed to appear in the media, and the then President of the Republic constantly called for strict regulation of the media on domestic and foreign forums like an obsessed person. Cases of political bullying of journalists were also frequent. The presenter Anka Žitná was fired from her job simply because she interviewed Professor Jeffrey Sachs, who was critical of Western policy in Ukraine. I ask myself: how did this situation escape your attention? In your assessment, you write that Fico’s verbal attacks on journalists led to the murder of Ján Kuciak in 2018. But that is a blatant lie that the courts have refuted. There was no connection between the murder of the journalist and the Prime Minister’s reservations about the work of some media outlets. Equally false are the claims that „authoritarian measures were taken, including political control of public broadcasting and restrictions on access to state-owned information“. The opposite is true. STVR’s news coverage has long been one-sided, unbalanced, contrary to the law and resembles more the broadcast of an opposition media outlet than a public television station, which the STVR Council has repeatedly criticized. Despite this, the management of news from a previous era remains intact even after two years of Fico’s government. Recent critical statements by a high-ranking official in the Ministry of Culture, Lukáš Machala, in relation to STVR, in fact only confirm that the state has no political control over the broadcasting of public television. In this regard, I must remind you from a professional point of view that criticism of the media is a standard part of public debate and cannot automatically be equated with attacks on journalists. Freedom of expression is not a privilege of journalists, it is a human right guaranteed to all citizens. Criticism of the work of journalists is a natural part of democratic debate and is related to the extreme increase in distrust of the media over the past quarter century. I believe that professional organizations should prioritize and urgently address this problem instead of overly sensitively reacting to every criticism. Journalists are not immune to criticism.
It is highly manipulative to label the allegedly counted 500 negative mentions of journalists in discussions on social networks as „attacks mostly supported by the party of Prime Minister Fico“. Moreover, Reporters Without Borders completely ignores the underground personal attacks of some journalists (not substantive criticism) not only on government politicians, but on any publicly known people who do not share the political activism of the opposition media. Often, this is just a reaction of politicians to journalists crossing all conceivable red lines. If this behavior is not addressed, it is pointless to moralize over the statements of constitutional officials, because the relationship between politicians and journalists is like a connected vessel. And on the media side, I have not yet noticed even an effort to self-reflect and analyze the causes of the long-term decline in viewers, readers and subscribers. With the rise of social networks and artificial intelligence, we are entering a new era of communication, in which classic journalism associated with the modern age is gradually dying out. Journalists must find a new place in these changed conditions, because they no longer have
