Po neúspešných voľbách do Európskeho parlamentu, kde zvíťazilo Le Penovej Národné združenie vyhlásila hlava Francúzskej republiky Emmanuel Macron predčasné parlamentné voľby. Výsledok celoštátneho plebiscitu jasne demonštroval pripravenosť všetkých politických síl neumožniť nástup k moci vlasteneckým, národne orientovaným silám, ktoré stoja v opozícii voči progresívnemu globalistickému hlavnému prúdu.
Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku sa konali v dvoch kolách 30. júna a 7. júla 2024. Bolo v nich zvolených 577 členov 17. Národného zhromaždenia Piatej Francúzskej republiky. Prezident Emmanuel Macron sa rozhodol vyhlásiť predčasné parlamentné voľby po tom, ako boli oznámené výsledky do Európskeho parlamentu v júni 2024 v ktorých zvíťazilo Národné združenie (Rassemblement national, skratka RN, do roku 2018 Národný front) so silným mandátom 31,5 % hlasov. Koalícia vedená prezidentovým hnutím Obnova v nich získala len 14,6 % hlasov. Podľa väčšiny pozorovateľov bol jeho krok značne prekvapivý a z politologického hľadiska nepochopiteľne riskantný.
Voľby prebiehali v dvojkolovom volebnom systéme, kedy v prvom kole bol zvolený iba kandidát, ktorý získal viac ako 50 % hlasov a zároveň 25 % hlasov všetkých oprávnených voličov. Do druhého kola postupovali dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola a prípadne aj ďalší kandidáti, ktorí v prvom kole prekročili hranicu 12,5 % hlasov všetkých oprávnených voličov. V druhom kole potom mandát získal kandidát s najvyšším počtom hlasov, nezávisle na percente hlasov. V prvom kole volieb bolo zvolených 76 poslancov (asi 13 % mandátov), zvíťazilo Národné združenie, druhý skončil Nový ľudový front, Macronovo Spolu získalo len 2 mandáty.
V druhom kole však zvíťazil Nový ľudový front nasledovaný Spolu, Národné združenie skončilo tretie. Celkom (v oboch kolách) získal Nový ľudový front 178 mandátov – čo je nárast o 47 zástupcov. Výrazne oslabilo, až o 95 poslancov, prezidentovo hnutie Spolu, to získalo len 150 mandátov. Národné združenie obsadí 125 kresiel, čo je nárast o tridsaťšesť mandátov a súčasne najlepší výsledok v doterajšej histórii. Už vo voľbách 2022 zaznamenalo hnutie skokový úspech, kedy zaknihovalo 89 mandátov oproti ôsmym z volieb v roku 2017. Žiadny zo subjektov sa tak ani vzdialene nepriblížil väčšine 289 hlasov. Podstatným momentom bol priebeh samotných volieb. Možno ho komentovať ako všetci proti Národnému združeniu.
V Európe ťažko skúšanej progresívnymi globalistickými experimentmi v podobe neriadenej migrácie ľudí z nekompatibilných kultúr, Greendealu, ktorý demontuje ekonomickú konkurencieschopnosť Starého kontinentu, rovnako ekonomiku a životnú úroveň poškodzujúce zapojenie sa do sankčnej vojny proti Ruskej federácii, v neposlednom rade trendy degradujúce rodinu ako základnú jednotku spoločnosti a kultúrno-morálne stáročiami vybudované hodnoty kresťanskej civilizácie sú pretláčané už len spájaním sa všetkých globalistických síl a hysterickou mediálnou masážou korporátnych liberálnych médií.
Nový ľudový front (NFP – Nouveau Front populaire) je predvolebná koalícia ľavicových politických strán, ktorá vznikla len 10. júna 2024 za účelom porážky Národného združenia. Je zmesou širokého spektra ľavicových a progresívnych síl. Vo voľbách bolo z 546 kandidátov NFP: 229 z La Franceinsoumise, 175 zo Socialistickej strany, 92 z Les Écologistes a 50 z Francúzskej komunistickej strany. V prípade, že do druhého kola volieb postúpili kandidáti NFP z tretieho miesta, tak v rámci princípu tzv. republikového frontu odstúpili. Tí tvorili až okolo 130 kandidátov. Z politologického hľadiska je dlhodobo badať v celom západnom civilizačnom okruhu implementáciu progresívnej agendy v širokom spektre ľavicových hnutí. Vo všeobecnosti dnes hovoriť o ľavici a pravici sa stáva anachronizmom. Základné delenie politických prúdov sa formuje na konfrontácii extrémneho liberalizmu a národného konzervativizmu. Média hlavného prúdu ako inštitút na „vytváranie súhlasu“ s globálnymi záujmami korporácií a západnej plutokracie hystericky útočia na akúkoľvek pronárodne orientovanú stranu.
Po voľbách koalícia dva týždne rokovala o kandidátovi na premiéra, až koncom júla navrhla nie príliš známu riaditeľku hospodárenia mestského úradu Paríža Luciu Castets. Prezident Macron v tom čase odmietol rokovať o udelení poverenia na zostavenie vlády. Najskôr chcel záruku, že kandidátka bude mať podporu väčšiny dolnej komory parlamentu. Súčasne tiež odložil rokovania o novej vláde až do druhej polovice augusta, kedy sa majú skončiť Olympijské hry konané v Paríži (kde symbolicky už v otváracom ceremoniáli bola predstavená vízia progresívnej antikresťanskej Európy). Po patových výsledkoch predčasných volieb nemožno očakávať politickú stabilitu a krajinu čakajú turbulentné časy.
V rámci typicky ľavicového programu koalícia sľubovala zvrátenie dôchodkovej reformy z roku 2023, zvýšenie platov štátnych zamestnancov a benefitov, navýšenie minimálnej mzdy o 14 %, zmrazenie cien základných potravín a energií. Potrebné zvýšenie vládnych výdavkov má byť pokryté znovuzavedením dane z majetku a zrušením možnosti časti daňových odpisov pre vysokopríjmových jedincov. Rovnako tak má dôjsť k úprave dane z príjmu u vysokopríjmových skupín. Koalícia ďalej žiada dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050.
Pri zasadnutí do vlády chce koalícia presadiť francúzske uznanie Palestíny a nadviazanie oficiálnych diplomatických stykov. Koalícia chce zastropovať dôchodkový vek na 60 rokov. Sympatický program však naráža na ekonomické možnosti Piatej Francúzskej republiky. Krajina má vysoký štátny dlh presahujúci 110 % hrubého domáceho produktu a rozpočtový deficit 5,5 %, ktorý výrazne prekračuje maastrichtské kritériá. Jeho ekonomika síce nie je v recesii, ale s rastom 0,2 % HDP sa viditeľne trápi. Nominálne sa štátny dlh krajiny galského kohúta vyškriabal v roku 2024 na viac ako 3,1 bilióna eur. Navyše Francúzsko v poslednom období stráca vplyv na exploatovanie zdrojom z bývalých afrických kolónií pod vplyvom vytláčania Čínou a Ruskou federáciou z čierneho kontinentu. Krajina sa začína utápať, rovnako ako všetky západné krajiny, v kultúrnej vojne a žne neblahé dôsledky neriadenej migrácie obyvateľstva z bývalých afrických kolónií a moslimského sveta.
Radoslav Žgrada
