Igor Melicher: Bezpečnostná stratégia suverénneho štátu?

Snáď už posledným článkom k téme MZV bude príspevok Igora Melichera, podpredsedu MSD, ktorý nám dnes doporúčil na zverejnenie.

Bezpečnostná stratégia SR nie je dokument, ktorý sa napíše a len tak bez starostí založí do šuplíka. Je to kľúčový materiál, z ktorého vychádza celá bezpečnostná politika štátu, a na ktorý nabieha celá Slovenská republika v momente bezpečnostnej krízy. Práve preto by mal byť vyvážený, neutrálny, čo do najväčšej miery mierotvorný a hlavne by mal zohľadňovať pozície Slovenska ako člena Európskej únie, ktorého primárnym cieľom by v otázke bezpečnosti mala byť orientácia na ostatné a okolité štáty EÚ, nie na veľmoci z iných kontinentov.

Nemôžem sa ubrániť dojmu, že niektoré časti tejto novej stratégie vyzerajú, ako keby vznikli niekde hlboko v srdci sovietskeho politbyra či v spolupráci s ministerstvom ríšskej propagandy v minulom storočí. Prepáčte mi tieto ostré vyjadrenia, ale Bezpečnostná stratégia Slovenska má odrážať záujmy Slovenska, nie záujmy iných mocností prostredníctvom Slovenska.

Bezpečnostná stratégia, ktorú zverejnilo ministerstvo zahraničných vecí v niektorých bodoch tak úplne neodráža reálne záujmy Slovenskej republiky ako suverénneho štátu. Namiesto toho nás ešte pevnejšie pripútava k NATO a k závislosti na ochrane Spojenými štátmi. Miera servilnosti Slovenska voči NATO a USA je už aj tak dosť vysoká. Potvrdzuje to skutočnosť, že dobrovoľne deklarujeme snahu napĺňať „nezáväzný záväzok“ vynakladať každý rok 2 % HDP na zbrojenie, pričom veľa nakupovanej vojenskej techniky pochádza priamo od nadnárodných zbrojárskych firiem sídliacich v USA. Ak sa na túto skutočnosť pozrieme optikou marxistickej teórie medzinárodných vzťahov, zistíme, že v skutočnosti neplníme záväzky voči našim spojencom, ale pomáhame nadnárodným zbrojárskym firmám, ktorým sa staráme o pravidelný odbyt vyrobených zbraní.

Vráťme sa však späť k stratégii. Tá v sebe zahŕňa zvláštne formulácie o tom, že USA pre nás majú predstavovať osobitné postavenie z hľadiska bezpečnosti. Tie USA, ktoré momentálne nastúpili na cestu izolacionizmu pod heslom „Make America great again,“ stavajú múr na hranici s Mexikom, vedú obchodnú vojnu s Čínou, predávajú ťažké zbrane za miliardy Saudom, ktorí páchajú genocídu v Jemene. Tie Spojené štáty, ktoré zbombardovali Srbsko bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN a dopomohli k destabilizácii Balkánu podporou odtrhnutia Kosova od zvrchovaného Srbska, tie Spojené štáty, ktoré zaútočili na Irak na základe vymyslených správ o chemických zbraniach. Nehovoriac o tom, že v mnohých krajinách, kde USA vojensky intervenujú, pôsobia aj súkromné vojenské spoločnosti, ktoré umelo predlžujú konflikty, kvôli väčšej dostupnosti k nerastným surovinám alebo ďalšiemu odpredaju zbraní. Čo USA svojím spôsobom tolerujú. Preto sa s tvrdením v stratégii, že USA majú predstavovať osobitné postavenie z hľadiska bezpečnosti nedá ani v najmenšom súhlasiť.

Stratégia v sebe zahŕňa to, že sme za posilnenie východného krídla NATO, ktoré siaha až nebezpečne blízko k hranici s Ruskom. Že NATO má byť hlavnou platformou našej bezpečnosti a spolu s transatlantickou orientáciou má byť jedinou možnou alternatívou našej bezpečnostnej politiky. Treba mať na pamäti, že alternatíva nikdy nie je iba jedna, jeden je len diktát. Podobne ako heslo „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“. Takto sa skutočne sloboda a pluralita názorov či možností neprejavuje.

Nechýbajú tam ani také skvosty, ako napríklad určenie, že extrémisti a extrémistické hnutia sú také, ktoré kritizujú sociálnu nespravodlivosť, čím priamo radí medzi extrémistov všetkých socialistov a ľavičiarov, ako za čias tých najtvrdších fašistov. Skvosty o tom, že sa na Slovensku vedie hybridná vojna a výrazná protizápadná propaganda. Ak nám naozaj záleží na tom, aby sme bojovali proti propagande ako takej, tak by sme mali bojovať proti propagande v každej jej podobe. Proti ruskej rovnako ako aj proti tej americkej, ktorá je v našom priestore rovnako cudzím elementom a je oveľa silnejšia a vplyvnejšia. V podstate v našom regióne preberáme najmä americké vzorce správania a kultúry, pričom naše prirodzené, európske vzorce správania a kultúry presúvame na druhú koľaj.

Veľmi zaujímavou pasážou je aj to, že sa máme zapájať do misií NATO vo svete, alebo nepriame poukázanie na to, že sa máme vzdať slobody slova, len aby sme dosiahli konsenzus v bezpečnostnej oblasti, čo znamená, že stratégia vlastne vyzýva na to, aby ľudia na Slovensku nemali právo kritizovať NATO a napojenie na Spojené štáty americké.

Mala by však Bezpečnostná stratégia suverénneho štátu obsahovať takéto vyjadrenia? Podľa môjho názoru určite nie. Slovensko potrebuje stratégiu, ktorá bude primárne odkazovať na bezpečnostnú spoluprácu s našimi susednými štátmi V4 a s ostatnými štátmi v rámci EÚ. Potrebujeme stratégiu, ktorá bude apelovať na kolektívnu bezpečnosť a jednotnú armádu v rámci Európskej únie, bez USA. Potrebuje stratégiu, ktorá nebude robiť zo socialistov a ľavičiarov extrémistov, ako to robili fašistické režimy v minulom storočí. Potrebuje stratégiu, ktorá bude vo veľkej časti mierotvorná a ktorá nebude navádzať na posilnenie východného krídla NATO pri ruských hraniciach a tým provokovať konflikt s Ruskom, ktorý nik nechce, a na ktorý doplatíme hlavne my, Európania.

Potrebujeme stratégiu, ktorá nebude Slovákom prikazovať riskovať vlastné životy vo vojnách kvôli strategickým záujmom iných mocností. A tiež potrebujeme stratégiu, ktorá nebude obmedzovať jedno zo základných demokratických práv, a to právo na slobodu slova.

Nemali by sme preto stratiť kritické myslenie a neodsúdiť kritiku Bezpečnostnej stratégie SR, ako niečo, čo škodí Slovensku, práve naopak. Mali by sme sa zamyslieť nad tým, či nekritická orientácia na NATO a USA je to, čo Slovensko naozaj potrebuje. Či obrovské investície do zbrojenia práve v časoch mieru a potreby budovania našich škôl, ciest a nemocníc sú tou správnou investíciou. Či je rozumné prikláňať sa na stranu destabilizácie štátov východnej Európy, ktoré po studenej vojne slúžili ako nárazníková zóna zabezpečujúca mier alebo radšej stabilitu týchto štátov garantovať silnou a nezávislou Európou.

V konečnom dôsledku by sme sa mali zamyslieť nad tým, či chceme naďalej svoju bezpečnosť, bezpečnosť Slovákov a Európanov, odvodzovať od prítomnosti USA v Európe, alebo radšej vezmeme zodpovednosť do vlastných rúk a vytvoríme si vlastnú, európsku bezpečnosť, ktorá nás posunie na úroveň rešpektovaných globálnych hráčov.

Som presvedčený, že jedine silná Európa bez vplyvu USA dokáže zabezpečiť mier na Blízkom východe a v severnej Afrike a tým aj rovnováhu vo svete. Obsah bezpečnostnej stratégie je teda o tom, či sme už dostatočne zrelí na to garantovať svoju vlastnú bezpečnosť a stabilitu štátov v našom okolí. Som presvedčení, že už pripravení sme.

Mgr. Igor Melicher, článok vyšiel aj na Slove, autor je politológ, podpredseda pre vnútropolitické záležitosti o. z. Mladí Sociálni Demokrati

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

Zdieľaj tento článok:

One thought on “Igor Melicher: Bezpečnostná stratégia suverénneho štátu?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *