Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Čitatelia sa už možno pousmiali nad mojimi dvomi (1, 2) spomienkami z pripravovanej knihy Bez fraku a smokingu, do ktorej na základe iniciatívy významného diplomata Stanislava Suju prispeli viacerí českí a slovenskí autori s profesionálnymi skúsenosťami v oblasti medzinárodných vzťahov a verejného života. S odstupom času a mimo rámca uvedenej publikácie mi to predsa len nedalo a pridávam ešte jednu dávnejšiu príhodu, lebo do tretice všetko dobré.
Ako som už spomenul, za socializmu naozaj nebolo nič nezvyčajné, keď z rómskej komunity vzišli výrazné osobnosti, ktoré sa uplatnili nielen v hudobnej či širšej umeleckej sfére, ale aj v oblasti vedy a riadenia. V Bratislave žila rozvetvená rodina, z ktorej viac bratov dosiahlo dôležité spoločenské postavenie. Osobne som mal možnosť dlhodobo spolupracovať s jedným z nich. Vzdelaný a vždy elegantný doktor filozofie sa systematicky venoval literárnej vede a postupne sa presúval aj po stupnici inštitucionálnych pozícií.
Po rokoch odbornej práce v Ústave slovenskej literatúry SAV sa stal riaditeľom Encyklopedického ústavu SAV, a teda hlavným redaktorom legendárnej 6-zväzkovej Encyklopédie Slovenska, ktorú dosť dlho nemalo čo nahradiť. Neskôr bol riaditeľom Slovenského filmového ústavu a napokon námestníkom generálneho riaditeľa Slovenského filmu. A tak sa naše cesty stretávali na poli písomníctva a kinematografie.
S mojou literárnou diagnózou a filmovou kvalifikáciou som ako mladý človek pôsobil na slovenskom ministerstve kultúry, čo vyvolávalo rozličné dohady. Zväčša ma pokladali za zaťa bližšie nemenovaného národného umelca. Pravdepodobne si ma mýlili s o niečo starším básnikom Petrom Štilichom, ktorý bol zaťom hudobného skladateľa Eugena Suchoňa, ale ani on ani ja nie sme témami tejto spomienky.
K pestrým povinnostiam špecialistu ministerstva kultúry pre oblasť audiovizuálnej tvorby patrila účasť na svetoznámom Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. Hoci v našich končinách to nie je veľmi známe, India je aj filmová veľmoc, ktorá má dokonca samostatného ministra kinematografie. A práve jeho príchod očakávali na prestížnom karlovarskom podujatí so všetkými protokolárnymi oficialitami. Keď z vtedajšej reprezentačnej limuzíny Tatra 613 pred hotelom vystúpil zástupca šéfa bratislavských filmových ateliérov so svojou osobnou noblesou a dôstojným správaním, tak ho privítali so všetkými poctami ako ministra druhej najľudnatejšej krajiny na svete.
Pravdaže, v načrtnutej ceremónii nespočívalo jadro problému, pretože omyl sa pomerne rýchlo vysvetlil, ale horšie bolo, že medzičasom pred hotel prišla ďalšia limuzína so skutočným indickým ministrom, ktorého si nikto nevšimol. Iste si viete domyslieť reťazovú reakciu úsmevných situácií, ktoré vyvolala zámena významného predstaviteľa slovenskej kinematografie so šéfom filmového priemyslu indického subkontinentu. Všetko však napokon dobre dopadlo a nikto sa neurazil, len vo festivalových kuloároch sa rýchlo šírila informácia o drobnej nepríjemnosti. Napokon sa mi žiada zdôrazniť, že spomínaný omyl celkom iste nebol chybou človeka, ktorý sa nevdojak ocitol vo zvláštnej súhre okolností. Pôvodne som zvažoval, či sa vôbec k udalosti vracať a či mám uviesť meno protagonistu. Dospel som k záveru, že nejde o nič znevažujúce. Naopak – osobnosť PhDr. Jozefa Veľkého a jeho zaujímavého ľudského príbehu si zaslúži priaznivú zmienku v dnešných nežičlivých pomeroch, keď sa všetko minulé paušálne znehodnocuje a zatracuje. Jozef bol VEĽKÝ nielen svojím priezviskom a telesným vzrastom, ale najmä tvorivým odkazom. Okrem prínosu k dôležitým kultúrnym projektom zanechal Slovensku aj iný dar – svoju dcéru, vynikajúcu akademickú maliarku Jarmilu Veľkú.
Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 45 krajinách.
Článok po dohode s autorom nie je možné komentovať. Privítame, ak svoju reakciu napíšete formou samostatného príspevku.