Len tak…
Len tak,
strhni zo mňa smútok,
ako zbytok šiat.
S odhalenou dušou
budem pred tebou stáť
a plachosťou sa chvieť.
V očiach s tichou otázkou
Čakať na Tvoj prvý dotyk,
na Tvoj prvý hladný bozk.
Len tak,
Zovri ma silno v náručí
A pros so mnou
milosrdný osud
o malý okamih šťastia,
naplnený našou nehou,
ktorý nikdy neskončí.
Len tak,
Čítaj v mojich očiach
Pradávne verše Lásky,
ktoré ona sama píše.
Plné túžby a vášne,
plné vrúcnych slov
a nežných vyznaní,
čo vyvierajú z duše,
vo chvíľach po milovaní.
Píšem Ti …
Píšem Ti pár slov v myšlienkach,
Ktovie, či sa k Tebe dostanú.
O tom, že zdielaš so mnou strach
z chvíľ, ktoré rýchlo pominú.
Všetko zmení sa časom na prach
a ostane len cit, skrytý v nás,
čo prekoná smrť i večnosť nekonečnú
a vráti nám náš život zas.
Píšem Ti pár slov v myšlienkach,
bez pera a listu papiera.
Mám ich napísané na perách
nehou a láskou, ktorá nás spája.
Len Ty ich vieš prečítať,
Keď ma zovrieš v náručí
a pobozkáš, láska moja…
Iveta Hajdová
Veľmi pekné, pani Iveta!
Ďakujem zo srdca…
A niečo na obveselenie mysle od CH. Chaplina: „Každá žena je schopná urobiť z muža milionára, ale len z takého, ktorý je miliardárom.“
Paní Slavomíro, tož to píše. )))
P.S.
Nejen žena, ale i USA vůči okolnímu světu. Ale to už sranda není. (
Presne tak, pán Vašek, analógiu s USA, keď ste na to upozornili, som v tom našla aj ja. A našla by sa i v citáte Leca: „Sloboda otrokov sa meria dĺžkou reťaze.“ Ale to už naozaj nie sú žiadne žarty.
No ano, s tím řetězem to rovněž tak sedí. I toto je výsledek novodobého otroctví, jedni žerou kaviár a chlastají šampaňské, druzí oslavují svobodu a demokracii zase jinak:
https://www.novinky.cz/krimi/476523-muz-v-ostrave-skocil-s-devitiletym-ditetem-z-okna-oba-jsou-po-smrti.html
To je strašné ! Príšerné ! Tak, tak, niekto musí mať dve-tri autá, luxusnú vilu tu i tam, dovolenky trikrát do roka, topánky za 1 500,-eur…a ty, chudák, vyskoč z okna…HNUS!
Výstižné verše Hviezdoslava:
Ech, sebectvo! to! — a niet nad ohavou
tou zvíťaziť, vojsk, rekov po dnešok.
Hej, ono krivdí, hnetie, zdiera, týra
svevoľne, kde len stihne, slabšieho;
hoc zem je pre všetkých dosť šírošíra,
chce, aby strela sa len pre neho;
ba končiny si svojí všehomíra,
kams’ v prázdeň vytískajúc iného —
No, Iveta, to je vášnivé…ozaj vášnivé…ide o emóciu k niekomu konkrétne? …mať tak o tridsať menej…:)
Ďakujem:-)
To nemôžem prezradiť…
Žiaľ, láska a neha sa začala vytrácať zo životov ľudí… Tak možno poteší aspoň pár veršíkov…