Už o týždeň nás opäť raz čakajú parlamentné voľby. Prieskumy verejnej mienky (o relevancii ktorých sa však niekedy dá s úspechom pochybovať) vysielajú pre nás, ľavičiarov, dosť znepokojujúci signál o razantnom posilňovaní slovenskej pravice.
Pevne verím, že Dunajom hádam ešte nepretieklo toľko vody na to, aby sme zabudli na obdobie prvej fázy pravicovej majdanizácie štátu a spoločnosti, ktorú možno vymedziť obdobím 1998-2006, kedy na Slovensku vládla ostro neoliberálna vláda Mikuláša Dzurindu a kedy sa taktiež, ústami Ivana Mikloša, razili dve základné tézy, a to : „štát je zlý hospodár“ a „trh všetko vyrieši“. Ako to dopadlo v praxi, máme ešte mnohí z nás v živej pamäti. Kto by si nepamätal vláčikový tender, vytunelovanie tunela Branisko či bazárový výpredaj SPP do súkromných rúk či totálnu devastáciu sociálneho štátu a sociálnej politiky? Nehovoriac už o 20 až 30 % nezamestnanosti na strednom a východnom Slovensku, ktorá v tom čase pridusila životnú úroveń bežných občanov v produktívnom veku a vniesla do spoločnosti pocit beznádeje a životného zmaru.
Druhú fázu neoliberálnej majdanizácie slovenskej politiky by som zaradil do obdobia 2010 až 2012, kedy sme, ústami vtedajšej premiérky Ivety Radičovej, počúvali sladké rečičky o Slovensku ako „stredoeurópskom tigrovi“, pričom krajina bola v tom čase zmietaná krízou kapitalizmu a tragickým nedostatkom pracovných miest v regiónoch.
Áno, presne toto sú dôvody, pre ktoré si neprajem vládu pravice. Navyše, súčasných volieb do NR SR sa nezúčastní občan poučený a informovaný, ale občan zmanipulovaný a účelovo zmagorený extrémne agresívnou propagandou, ktorá pôsobí na city a útočí na nás zo všetkých strán. Pod vplyvom tejto dobre premyslenej neoliberálnej a dobre zaplatenej propagandy sa v občanoch-voličoch vytvára dojem, že pravicová koalícia bude pre Slovensko omnoho lepším riešením, čo však vôbec nie je pravda, ide o jeden veľký omyl.
Kto ešte nie je úplne slepý a hluchý, nemôže si nevšimnúť, že o morálke a slušnosti nám tu odrazu idú kázať pozemkovo-daňový podvodník spolu s mladým propagátorom užívania drog a profesionálnym pohŕdačom poctivo pracujúcimi občanmi-robotníkmi, ktorí svojou prácou vytvárajú hmatateľné hodnoty v národnom hospodárstve. Spája ich nenávisť k poctivo pracujúcim, oni sa radšej pretŕčajú na plesoch a smotánkových akciách. Spoza zatmavených skiel svojich luxusných limuzín nevidia realitu 50 km na východ od Bratislavy. Systematicky ju odmietajú vidieť. Týmto je jasne predurčené, komu budú slúžiť a v čí prospech budú pracovať. Nehovoriac už o tom, kým sú platení a komu budú teda zaviazaní. Oni už z podstaty veci nebudú môcť konať inak. Sklamali by totiž svojich chlebodarcov a nohsledov, ktorí v nich vidia svoju nádej a zabezpečenú budúcnosť.
Značný problém tkvie v tom, že slovenský volič je veľmi ľahko manipulovateľný a náchylný uveriť sľubom falošných prorokov, ako aj v skutočnosti, že na Slovensku nie je legislatívne zakotvená povinnosť zúčastniť sa parlamentných volieb. Potom sa môže veľmi ľahko stať, že o budúcom vývoji štátu a spoločnosti budú rozhodovať poslanci zvolení iba 45-55% voličskej populácie spomedzi všetkých oprávnených voličov, čo už predstavuje aj istý morálny problém, nakoľko zloženie parlamentu v tomto prípade nemusí zodpovedať objektívnej realite a takýto parlament nemôže úspešne reflektovať aktuálne spoločenské požiadavky a nebude ani zodpovedať atmosfére v spoločnosti.
Je smutné, že za veľké peniaze nám tu politické strany usporiadavajú orgie manipulatívnej a na city pôsobiacej „kampane“, ale ešte smutnejšie bude to, keď im voliči na tie populistické reči skočia…
Ako píše autor, už sme viackrát zažili, že mohutne propagované „nové tváre“ nezabezpečili sľubované „zmeny“, neodstránili podstatu korupčného správania, takže voliči by už mohli mať v tele potrebné „protilátky“, aby sa teraz vedeli vo volebnej miestnosti správne zorientovať…
Treba zmeny systému, nie zmenu tvárí! http://www.demokracianahlas.sk/
Výstižný článok!!!
Je to v rukách voličov!
Ja NECHÁPEM vzostup Matoviča, buď sa ľudia zbláznili alebo:
G.B. Shaw:“Poznám tri druhy klamstva: Malé klamstvo, veľké klamstvo a štatistika.“
Agresívna mediálna kampaň, spolu s výchovou v rodinách, vygeneruje populáciu, náchylnú na zmanipulovanie. Asi je to civilizačný a celosvetový trend. Rozmýšľajúci ľudia, časť populácie, vidí reálny obraz sveta, ale väčšinový trend, firmovaný záujmami kapitálu nateraz nepripustí obrat do ľava. Naopak, frustrácia časti obyvateľstva vyustí do akceptácie rýchlých a radikálnych “ riešení”. Viď Nemecko, Francúzsko, aj Slovensko. Istú chybu treba pripustiť minulému “socializmu”, aj nedávnej praxi vládnucej ľavice u nás. Obrat k lepšiemu spravovaniu spoločnosti asi musí mať širší záber, než len v jednej malej, hoci ešte stále peknej, krajine.
A toto je čo:
„Značný problém tkvie v tom, že slovenský volič je veľmi ľahko manipulovateľný a náchylný uveriť sľubom falošných prorokov, ako aj v skutočnosti, že na Slovensku nie je legislatívne zakotvená povinnosť zúčastniť sa parlamentných volieb.“
Tú prvú časť by som formuloval jednoznačne tak, že väčšina ľudí u nás je politicky a politologicky padnutá na hlavu a nerozumie v tomto smere ničomu.
V nadväznosti na to potom uzákoniť povinnosť voliť je absolútny nezmysel. Koľkokrát už sme videli absurdný predvolebný úkaz, keď „volič“ na kameru na otázku či už je rozhodnutý niekoho voliť povedal, že nie je a že sa rozhodne až vo volebnej miestnosti. No zbohom. Ten by mal mať zákonom zakázané voliť a nie povinnú účasť. A ako by sa tá povinnosť vynucovala?
Jednoducho povedané, idioti nech radšej zostanú doma a volia len tí, čo majú jasno. A aj tých je len menšina …