Jaroslav Košela: Voľby 2020 – pokračovanie slovenského neoliberálneho Majdanu?

Zdieľaj článok:

       Už o týždeň nás opäť raz čakajú parlamentné voľby. Prieskumy verejnej mienky (o relevancii ktorých sa však niekedy dá s úspechom pochybovať) vysielajú pre nás, ľavičiarov, dosť znepokojujúci signál o razantnom posilňovaní slovenskej pravice.        

Pevne verím, že Dunajom hádam ešte nepretieklo toľko vody na to, aby sme zabudli na obdobie prvej fázy pravicovej majdanizácie štátu a spoločnosti, ktorú možno vymedziť obdobím 1998-2006, kedy na Slovensku vládla ostro neoliberálna vláda Mikuláša Dzurindu a kedy sa taktiež, ústami Ivana Mikloša, razili dve základné tézy, a to : „štát je zlý hospodár“ a „trh všetko vyrieši“. Ako to dopadlo v praxi, máme ešte mnohí z nás v živej pamäti. Kto by si nepamätal vláčikový tender, vytunelovanie tunela Branisko či bazárový výpredaj SPP do súkromných rúk či totálnu devastáciu sociálneho štátu a sociálnej politiky? Nehovoriac už o 20 až 30 % nezamestnanosti na strednom a východnom Slovensku, ktorá v tom čase pridusila životnú úroveń bežných občanov v produktívnom veku a vniesla do spoločnosti pocit beznádeje a životného zmaru.
         Druhú fázu neoliberálnej majdanizácie slovenskej politiky by som zaradil do obdobia 2010 až 2012, kedy sme, ústami vtedajšej premiérky Ivety Radičovej, počúvali sladké rečičky o Slovensku ako „stredoeurópskom tigrovi“, pričom krajina bola v tom čase zmietaná krízou kapitalizmu a tragickým nedostatkom pracovných miest v regiónoch.
        Áno, presne toto sú dôvody, pre ktoré si neprajem vládu pravice. Navyše, súčasných volieb do NR SR sa nezúčastní občan poučený a informovaný, ale občan zmanipulovaný a účelovo zmagorený extrémne agresívnou propagandou, ktorá pôsobí na city a útočí na nás zo všetkých strán.  Pod vplyvom tejto dobre premyslenej neoliberálnej a dobre zaplatenej propagandy sa v občanoch-voličoch vytvára dojem, že pravicová koalícia bude pre Slovensko omnoho lepším riešením, čo však vôbec nie je pravda, ide o jeden veľký omyl. 
       Kto ešte nie je úplne slepý a hluchý, nemôže si nevšimnúť, že o morálke a slušnosti nám tu odrazu idú kázať pozemkovo-daňový podvodník spolu s mladým propagátorom užívania drog a profesionálnym pohŕdačom poctivo pracujúcimi občanmi-robotníkmi, ktorí svojou prácou vytvárajú hmatateľné hodnoty v národnom hospodárstve. Spája ich nenávisť k poctivo pracujúcim, oni sa radšej pretŕčajú na plesoch a smotánkových akciách. Spoza zatmavených skiel svojich luxusných limuzín nevidia realitu 50 km na východ od Bratislavy. Systematicky ju odmietajú vidieť. Týmto je jasne predurčené, komu budú slúžiť a v čí prospech budú pracovať. Nehovoriac už o tom, kým sú platení a komu budú teda zaviazaní. Oni už z podstaty veci nebudú môcť konať inak. Sklamali by totiž svojich chlebodarcov a nohsledov, ktorí v nich vidia svoju nádej a zabezpečenú budúcnosť.
Značný problém tkvie v tom, že slovenský volič je veľmi ľahko manipulovateľný a náchylný uveriť sľubom falošných prorokov, ako aj v skutočnosti, že na Slovensku nie je legislatívne zakotvená povinnosť zúčastniť sa parlamentných volieb. Potom sa môže veľmi ľahko stať, že o budúcom vývoji štátu a spoločnosti budú rozhodovať poslanci zvolení iba 45-55% voličskej populácie spomedzi všetkých oprávnených voličov, čo už predstavuje aj istý morálny problém, nakoľko zloženie parlamentu v tomto prípade nemusí zodpovedať objektívnej realite a takýto parlament nemôže úspešne reflektovať aktuálne spoločenské požiadavky a nebude ani zodpovedať atmosfére v spoločnosti.